Kým pred pár rokmi bola výroba automobilových biopalív z obilia či repky pre investorov lákadlo, teraz projekty krachujú. Na jar uzavrel bratislavský podnik Palma Group, ktorý ovláda investičná skupina Slavia Capital, svoju šenkvickú fabriku na výrobu biopaliva MERO. Skupina už túto prísadu do nafty vyrába len vo svojej druhej fabrike v jihlavskom Agropodniku.
Teraz má problémy s MERO aj firma Biotrend JPS Buzitka, ktorú ovláda česká spoločnosť Unocom. Ako informovali Hospodárske noviny, Biotrendu JPS zostala v Buzitke pri Lučenci rozostavaná fabrika na výrobu tejto biozložky po tom, čo mu banky zastavili ďalšie financovanie výstavby.
Problémy na trhu
Minoritný vlastník firmy, starosta Buzitky Stanislav Jačmeník, pre TREND spresnil, že doteraz boli na stavbe preinvestované štyri milióny eur. Stihla sa vybudovať celá stavebná časť. No na technológie už nezvýšilo. Podľa neho by stáli zhruba desať miliónov eur navyše.
Za problémami tuzemského biznisu s MERO je hlavne to, že jeho kľúčové dodávky do bratislavskej rafinérie Slovnaft získal leopoldovský výrobca Meroco, ktorého vlastní rafinéria spolu s podnikateľmi okolo bývalého štátneho tajomníka ministerstva hospodárstva Jána Sabola. Všetci ostatní slovenskí výrobcovia MERO sú tak odkázaní na zahraničné trhy, kde tiež panuje ostrý konkurenčný boj o zmluvy s rafinériami. Výrobu MERO limituje aj to, že bruselská centrála EÚ síce chce posúvať povinné primiešavanie biozložiek do bežných palív z ropy čoraz vyššie, ale na najbližšie roky stále platí iba päťpercentné zmiešavanie. Do karát výrobcov MERO nehrá ani tlak hospodárskej krízy na ceny ropy. Rozširujú sa tak cenové rozdiely medzi lacnejšími fosílnymi palivami a drahšími biopalivami.
Náhradné riešenie
S. Jačmeník priznáva, že za zastavením výstavby fabriky pri Buzitke sú aj problémy s odbytom MERO. No zároveň hovorí, že závod sa predsa len môže dokončiť. I keď už pod iným investorom. Navyše MERO nebude využité na to, ako sa pôvodne plánovalo.
„Rokujeme o tom, že rozostavaný závod by nakoniec kúpila a dostavala firma Buzitka Solar, ktorá pri našej obci ide postaviť veterný park,“ hovorí starosta. Firma, ktorú ovládajú iní českí investori, by potom MERO neposúvala cez rafinérie do nádrží áut, ale by ho využila na výrobu elektriny. Buzitka Solar by pri výrobni MERO postavila aj elektráreň na jeho spaľovanie. „S novým investorom rokujeme o racionálnejšom využití MERO. Elektrinu z neho predá do rozvodnej siete oveľa ľahšie ako bionaftu do rafinérií,“ hovorí S. Jačmeník. Štát zákonom zabezpečuje, že výrobca elektriny z obnoviteľných zdrojov ju môže automaticky dodať do rozvodnej siete a dostane za ňu zaplatené vopred určené garantované ceny. Predaj biopalív istý odbyt a ani isté ceny od štátu zabezpečené nemá.
Navyše výroba elektriny z MERO môže zvyšovať bezpečnosť celej hlavnej investície Buzitky Solar do výstavby solárneho parku. Ak v menej slnečných dňoch nebudú solárne panely dodávať dostatok elektriny do siete, investor vykryje výpadky elektrinou z MERO.
Ivan Haluza: Prečo sa zatvárajú fabriky na výrobu biopalív.
Zmluvy v pohybe
Buzitka Solar chce pri obci v blízkosti Lučenca postaviť solárny park na ploche 120 hektárov. Výkon by mal mať 50 až 60 megawattov. Celé by to malo investora stáť 150 miliónov eur. Ak sa napokon dohodne s firmou Biotrend JPS aj na prevzatí rozostavaného závodu na MERO a investuje ďalších desať miliónov eur, tak ročne tam vyrobí zhruba 20-tisíc ton MERO. Z repky olejnej alebo z vylisovaného oleja. Na ich dodávku mu Biotrend JPS môže poskytnúť predbežné zmluvy s farmármi a výrobcami oleja, ktoré už nedotiahol.
Dnes MERO vo väčšom v krajine vyrábajú iba dve spoločnosti. Meroco s lukratívnymi zmluvami s rafinériou Slovnaft ročne vyrobí zhruba 100-tisíc ton. V lete vlaňajšieho roku menšiu výrobňu na 20-tisíc ton MERO rozbehla pri Trebišove východoslovenská spoločnosť Venas. Mnohé iné zámery zostali len na papieri. Český Agrofert chcel rovnako veľkú fabriku, ako má Meroco, postaviť pri svojej šalianskej chemičke Duslo. No napokon ju postavil v Česku.
Foto - Maňo Štrauch
