Aj keď konkurzné právo už názvom predurčuje osud mnohých firiem hrozbou úpadku, nemusí pre firmu znamenať koniec. Nádej alebo ešte jednu šancu dáva právny nástroj reštrukturalizácia. Snaha oživiť firmu za chodu však skrýva nemálo úskalí. Okolo nich musia pozorne manévrovať nielen dlžníci, ale aj ich veritelia.
Slovenské firmy zasiahne túto jeseň najväčšia vlna insolventnosti za ostatných desať rokov. Jej podobne nebezpečná predchodkyňa vyčíňala koncom uplynulého desaťročia. No to, čo podnikateľov čaká v najbližších mesiacoch, má podstatne iné príčiny. Predchádzajúcu veľkú krízu v slovenskom firemnom prostredí vyvolali následky divokej, politicky orientovanej privatizácie.
Za čias Mečiarovej vlády získalo mnoho podnikov neschopné manažmenty, ktoré pomohli roztočiť špirálu druhotnej platobnej neschopnosti. K tomu nerozvinuté podnikateľské prostredie a nebývalá miera korupcie, sťažujúca vymoženosť práv. V druhej polovici 90. rokov narástol objem polehotných pohľadávok z druhotnej platobnej neschopnosti do obrovských rozmerov. V celej slovenskej ekonomike na 350 miliárd korún (vyše 11 miliárd eur), spomína konateľka slovenskej pobočky nadnárodnej poisťovacej spoločnosti Euler Hermes Helena Múdra.
Odhadnúť vývoj v prichádzajúcich mesiacoch si netrúfa. Zatiaľ chýbajú kvalifikované odhady. Zrejmé je len to, že po období rastu ekonomiky na normálnych trhových základoch zažije slovenská firemná sféra historicky prvý cyklický ekonomický pokles. So všetkými efektmi vrátane platobnej neschopnosti a následných existenčných problémov firiem.
Dvojnásobne viac
Relatívne dlhé obdobie blahobytu otupilo ostražitosť mnohých podnikateľov, ktorí laxnejšie pristupovali k zabezpečeniu pohľadávok či len sledovaniu obchodných partnerov. Keď potom finančná kríza privrela úverové kohútiky v bankách, firmy sa začali utiekať k dodávateľským úverom: s ubúdajúcimi zákazkami akceptujú dlhšiu lehotu splatnosti faktúr.
Po exportéroch problémy postupne doľahnú aj na tých, čo inkasujú tržby na Slovensku. V najbližších týždňoch a mesiacoch rozšíria rady nezamestnaných obete prepúšťaní. Objem polehotných záväzkov z obchodného styku prudko rastie. Podľa H. Múdrej je ich za prvý polrok takmer dvojnásobne viac ako v rovnakom období vlaňajška. Odhad pripravili v Euler Hermes podľa medzinárodného porovnania údajov od klientov zo všetkých odvetví v rôznych krajinách, ktorí nahlasujú pohľadávky po lehote splatnosti.
Ak splatné záväzky príliš rýchlo naháňajú aktíva firmy, je zle. Neznamená to, že niet inej cesty ako konkurz. Reštrukturalizácia povoľovaná súdmi je jedným z receptov na riešenie problému insolventnosti, ktorú spôsobuje druhotná platobná neschopnosť. Ponúka obom stranám, dlžníkovi aj veriteľom, šancu vyčistiť vzťahy od problematických obchodov. Veritelia pri nej obvykle súhlasia s novými podmienkami splatnosti pohľadávok. Napríklad časť odpustia alebo predĺžia splatnosť. No najmä dávajú dlžníkovi šancu na ďalšiu existenciu.
Ústupkami získavajú nádej, že s ním budú môcť ďalej spolupracovať a zo svojho biznisu im splatí dlhy. Reštrukturalizácia vychádza z predpokladu, že dlžná firma bude ďalej schopná vykonávať svoju činnosť. Dlžník zasa získava prinajmenšom priestor na odklad platenia dlhov, ktoré nedokáže splácať. Musí však presvedčiť veriteľov, že prostredníctvom reštrukturalizácie získajú viac než cez exekučné konanie. Tie znižujú vyhliadky na prežitie dlžníka, pretože exekútori idú po najlukratívnejšom majetku. Bez ohľadu na to, či jeho zhabanie môže firmu položiť.
(Ne)aktívni dlžníci
Podľa skúseností z praxe je miera uspokojenia veriteľov pri reštrukturalizácii vyššia ako v konkurze. Pohybuje sa zhruba od troch až po niekoľko desiatok percent. Pri konkurzoch sú pohľadávky veriteľov zvyčajne uhradené v jednotkových percentách. Hranica piatich či dokonca desiatich percent sa považuje za veľký úspech.
Súčasná legislatíva navyše vôbec nedrukuje veriteľským návrhom na konkurz. Jeho iniciovanie skomplikovala ostatná novela zákona o konkurze a reštrukturalizácii, pripravená v roku 2005. V snahe zamedziť špekulatívnym konkurzom a cez ne nepriateľským prevzatiam firiem vtedy rezort spravodlivosti zúžil možnosti veriteľov reálne iniciovať konkurz.
Aktivita ostala na strane dlžných firiem, ktorých štatutári často odkladajú návrh na vyhlásenie konkurzu aj napriek tomu, že tým porušujú zákon. Napovedá tomu fakt, že 60 percent návrhov na konkurz vlani súdy zamietli pre nemajetnosť úpadcov: ich majetok by nepokrýval ani náklady na konkurz. Firma však nemôže prísť o aktíva zo dňa na deň. Väčšinou ide o dlhodobejší proces, keď majitelia a manažéri ignorujú povinnosti na spustenie konkurzu. Dlžník je v predlžení, ak má viac ako jedného veriteľa, ktorému nedokáže splatiť pohľadávku 30 dní po lehote splatnosti. No najmä ak má splatné záväzky, ktoré presahujú hodnotu jeho majetku.
Sudcovia a veritelia
Ak by štatutári plnili literu zákona, nemohlo by tak veľa firiem skončiť bez majetku potrebného na uskutočnenie konkurzu. Porušovanie týchto povinností je väčšinou beztrestné. Upozorňuje na to H. Múdra, ktorá nepozná prípad, v ktorom by bol štatutár odsúdený za to, že nedal na svoju firmu včas návrh na konkurz.
Advokát Ivan Vanko z právnej kancelárie Čollák, Weiczen, Vanko pozná prípady, v ktorých už bolo v týchto veciach začaté trestné stíhanie. Uznáva však, že je ich ako šafranu. Chýba mu predovšetkým vyššia aktivita sudcov a správcov konkurzných podstát. Tí sa ako prví oboznamujú s účtovníctvom zadlženej firmy. Ak zistia, že jej majetok nepostačuje na vyhlásenie konkurzu, majú k dispozícii dostatok dokumentov, aby vedeli posúdiť, či sa úpadca do tohto stavu nedostal aj protiprávnym predlžovaním svojej agónie a odďaľovaním insolvenčného konania.
Veritelia nemajú šancu nahliadať do účtovníctva a tým sa znižuje ich šanca na protiútok. Navyše spustenie trestného stíhania ešte nemusí vyriešiť problém nesplatenej pohľadávky. Advokát Jozef Griščik z právnej kancelárie Griščik & Partners pripomína možnosť žalovať prostredníctvom civilného práva dlžníka za to, že odďaľovaním konkurzu spôsobil veriteľovi škodu. Pravda, veriteľ musí počkať do ukončenia konkurzu a potom si môže uplatniť náhradu škody. Musí však dokázať, že neskoré vyhlásenie konkurzu jeho dlžníka mu spôsobilo škodu. „Všeobecné žaloby o náhradu škody preto patria ku komplikovaným sporom,“ dodáva J. Griščik.
Na druhej strane, súčasný stav je sčasti aj výsledkom malej asertivity veriteľov, upozorňuje predseda Združenia konkurzných správcov SR Ján Havlát. Vzhľadom na tradičnú skladbu veriteľov firiem možno konštatovať, že malú pružnosť a dôslednosť v tomto prejavujú najmä banky. Podľa J. Havláta by rozbeh veriteľských konkurzov pomohol trhu i prostrediu, už preto, že by firmy v problémoch nemohli bez následkov zvyšovať svoje dlžoby.
Ochranný dáždnik
Vlani bolo na Slovensku vyhlásených 582 insolvenčných konaní. Euler Hermes odhaduje, že tento rok sa ich počet zvýši o polovicu. V drvivej väčšine ide o konkurzy, hoci mierne stúpajú aj návrhy na reštrukturalizáciu. V minulom roku ich súdy povolili štrnásť, kým počas prvých šiestich mesiacoch už desať.
V porovnaní napríklad s USA ide o zanedbateľné percento. Tam viac ako pätina všetkých insolvenčných konaní prebieha formou reštrukturalizácie, prostredníctvom ochrany pred veriteľmi podľa kapitoly 11 konkurzného zákona. „Je zaujímavá aj ako nástroj riešenia krízy, ako jediná zachováva zamestnanosť,“ pridáva ďalší argument v prospech reštrukturalizácie J. Havlát.
Hoci návrh na vyhlásenie reštrukturalizáciu môžu podávať dlžníci aj veritelia, iniciatíva je takmer výlučne v rukách tých prvých. Hlavne tých, čo pred svojimi problémami neskrývajú hlavu v piesku a veria v budúcnosť svojho podnikania. Ako to prebieha? Dlžník, ktorému hrozí úpadok, poverí správcu konkurznej podstaty, ktorý je evidovaný v zozname správcov na príslušnom okresnom súde, vyhotovením reštrukturalizačného posudku. Ten v svojej správe odporúča, či je vhodné vyhlásiť reštrukturalizáciu.
Podľa sudkyne prešovského okresného súdu Alexandry Knapíkovej kladné stanovisko uvedie správca väčšinou vtedy, ak prostredníctvom reštrukturalizácie majú veritelia väčšiu šancu na vymoženie pohľadávok než cez konkurz. Dlžník potom na súd podá návrh na vyhlásenie reštrukturalizácie a správcov posudok. Sudca dokumenty preskúma a rozhodne o tom, či povolí reštrukturalizáciu.
Jej schválenie otvára nad dlžníkom dáždnik pred veriteľmi. Od tohto momentu sa zastavujú všetky exekučné konania. Zároveň začína veriteľom plynúť 30-dňová lehota na prihlásenie pohľadávok. Z nich vytvorí správca zoznam a zvolá schôdzu veriteľov, ktorá volí veriteľský výbor. Ten komunikuje so správcom aj dlžníkom.
Dlžník za asistencie správcu rozdelí veriteľov do skupín. Podľa zákona musia byť minimálne dve. V jednej sú tí, čo kontrolujú zabezpečené, v druhej nezabezpečené pohľadávky. Môže ich však byť viac. Napríklad skupina, ktorú spája rovnaký dôvod vzniku pohľadávky. Najčastejšie ju tvoria banky. Ďalšia sa zvykne vytvárať pre zamestnancov. V inej sa ocitajú akcionári predlženej firmy. Ale len v prípade, ak sa reštrukturalizácia dotkne ich majetkových účastí. Povedzme ak sa firma chce ozdraviť cez predaj svojich akcií alebo sa v nej bude zvyšovať základné imanie.
Skupiny veriteľov hlasujú o reštrukturalizačnom pláne. Ak s ním niektorá nesúhlasí, k slovu opäť prichádza súd. Ale iba v prípade, že väčšina skupín podporila plán. Potom správca žiada ľudí v talároch o nahradenie ich súhlasu. Advokát J. Griščik musel súd požiadať o nahradenie súhlasu veriteľov len raz. Bol úspešný. Motívy, pre ktoré veritelia hlasujú proti plánu, sú rôzne. Najčastejšie sú nespokojní s navrhovanou mierou ich uspokojenia. Nevylučuje ani iracionálne, logicky nezdôvodniteľné argumenty. V hre sú aj špekulatívne záujmy veriteľov. Niektorí z nich môžu byť konkurentmi dlžníka, preto nemajú záujem, aby prežil.
Ak väčšina skupín zahlasuje proti plánu, reštrukturalizácia sa končí a na firmu bude vyhlásený konkurz. Rozdiel medzi oboma konaniami je tiež v tom, že počas reštrukturalizácie sa správca nestáva štatutárom firmy. Táto pozícia ostáva v rukách manažérov či podnikateľov. Musia však správcu žiadať o odsúhlasenie úkonov týkajúcich sa najmä zmien majetkových pomerov. Napríklad ak chcú získať bankový úver. Reštrukturalizačný plán definitívne odobruje súd svojím uznesením, čím sa aj končia jeho zásahy do insolvenčného konania. Od tohto momentu sa dlžník riadi schváleným plánom, podľa ktorého uspokojuje veriteľov.
Pasca na veriteľov
Najčastejšia výčitka ľudí, ktorých TREND v súvislosti s reštrukturalizáciou oslovil, znela na adresu prehnaného formalizmu. Hrá predovšetkým v neprospech veriteľov pri prihlasovaní si pohľadávok. Zverejnením vyhlásenia reštrukturalizácie v Obchodnom vestníku plynie 30-dňová lehota na ich prihlasovanie. Veriteľ, ktorý ju nestihne, má smolu. Na jeho pohľadávky sa v reštrukturalizácii nebude prihliadať. Pohľadávky musia byť prihlásené na predpísanom tlačive a doložené faktúrami, dodacími listami či iným dôkazmi o ich existencii. Musia byť zaslané v dvoch vyhotoveniach. Jedno putuje správcovi konkurznej podstaty, druhé na súd.
„Ak má niekto pohľadávku za desiatky tisíc eur, koľko času mu zaberie jej zdokladovanie?“ pýta sa H. Múdra. Reprodukuje zážitky svojich klientov, ktorí museli posielať doslova kilá dokladov. Upozorňuje, že na absolvovanie tejto tortúry je málo času. Ak veriteľ nezaregistruje v dostatočný čas začatie reštrukturalizácie, nemusí drakonické lehoty stihnúť.
Čuduje sa, prečo na prísne posudzovanie pohľadávok ostáva tak málo času. V západnej Európe majú veritelia podstatne mäkší vankúš. Argumentuje aj platným nariadením Európskej komisie o konkurznom a reštrukturalizačnom konaní. Hovorí, že veriteľ uvádza povahu pohľadávky, jej výšku a dátum vzniku, ako aj to, či si nárokuje prednostné právo na uspokojenie. Uvádza, či je krytá vecným bremenom a na aký majetok sa vzťahuje. Ostatné doklady dodáva až po termíne prihlasovania pohľadávok.
V krátkych lehotách na prihlasovanie pohľadávok môžu loviť aj špekulanti. Napríklad dlžník, ktorý je zadobre so správcom. Ten poprie pohľadávku alebo časť z nej kvôli tomu, že ju nenašiel v účtovníctve úpadcu. Alebo ako dôvod uvedie formálne chyby v jej prihláške. Nemusí o tom osobne informovať veriteľa. Stačí, ak popretie zverejní na zozname pohľadávok vyvesených na súde. Ak ju veriteľ pravidelne nesleduje, má opäť smolu. Popretie pohľadávky môže na súde žalovať do 30 dní.
Na tieto problémy sa podľa H. Múdrej sťažovali viacerí zákazníci Euler Hermes. A. Knapíková upozorňuje, že veriteľ môže správcu požiadať o potvrdenie prihlášky spolu s vyjadrením, či je formálne správna. Nesmie to však urobiť v poslednej chvíli pred uplynutím prihlasovacej lehoty. Správca zavalený agendou mu nemusí stihnúť odpovedať.
J. Griščik uznáva, že prehnane formalistický postup pri prihlasovaní pohľadávok škodí veriteľom. Vzniká cesta, ako sa ich zbaviť. No predpokladá to spoluprácu dlžníka a správcu. Dosiaľ sa J. Griščik zúčastnil na štyroch reštrukturalizačných konaniach. Ako poradca dlžníka alebo správca. S tendenciou obídenia veriteľov, hovorí, sa ani raz nestretol.
Tím jeho právnej kancelárie dáva potvrdenia o správnosti prihlásených pohľadávok. Kolegovia sa snažia od veriteľov, ktorí spolupracujú, získať ich kontakty. Tak, aby sa im v prípade potreby mohli ozvať a upozorniť na chyby. Úsilie je však limitované technickými a časovými možnosťami. J. Griščik dodáva, že podvádzanie veriteľov je pre dlžníkov krátkodobý proces, ktorý ich v konečnom dôsledku môže vyjsť draho. Firma, ktorá okradne svojich odberateľov, získa veľmi zlú povesť. Na ňu potom môže doplatiť po ukončení reštrukturalizácie, keď jej prestanú dôverovať obchodní partneri.
Foto - Maňo Štrauch
