Jaroslav Ružička: Advokácia je o schopnosti vybudovať si dôveru

Spomedzi domácich spoločností sa Právnickou firmou roka stala advokátska kancelária Ružička Csekes. S jedným z partnerov, Jaroslavom Ružičkom, hovoril TREND nielen o ceste na vrchol.

Ako si advokáti môžu na trhu konkurovať?

Je to skryté v základných koordinátoch, do ktorých je situovaný profesionálny výkon advokácie. Ide o úroveň produktu, teda poradenstva a služby. Kancelárie sa odlišujú aj intenzitou a formami starostlivosti o klienta. Rozhodujúca je aj zmysluplná organizácia kancelárie. Tieto tri parametre môžu vytvárať akési východisko pre porovnávanie advokátskych kancelárií medzi sebou.

Vy ste začínali hlboko v deväťdesiatych rokoch, však?

Rovnako ako Erika Csekes som začínal hneď po revolúcii. Stal som sa komerčným právnikom v čase, keď som ešte pracoval na Právnickej fakulte Univerzity Komenského. Bolo to veľmi živé obdobie, vtedy ma kariérne viac oslovil výkon súkromnej právnej praxe. Mal som pocit, že žijem presne v čase, keď sa tvorí potenciál, pretože advokácia v modernom slova zmysle začínala naberať na svojej intenzite a dynamike. Očakával som, že tento trend bude pokračovať. V tom období sa tvorilo do istej miery aj unikátne podnikateľské prostredie. Bol som presvedčený, že spolu s ním porastie aj význam kvalitných právnych služieb.

Začínali ste ako solitér.

Celkom na začiatku som bol naozaj sám. Postupne som oslovil absolventov, mladých právnikov, ktorých som poznal zo školy ako učiteľ a cítil som, žeby sa radšej videli v advokácii. Príčinou relatívne rýchleho rastu, nielen v mojom prípade, ale aj v prípade viacerých kolegov, ktorí začínali podobne, vidím práve v povahe podnetov, ktoré začiatok deväťdesiatych rokov prinášal. Zmeny po roku 1989 generovali obrovský potenciál a sľubovali aj pre právne služby priblíženie sa stavu, ktorý dosiahli krajiny západnej Európy. Prostredie vtedy prinášalo veľa výziev a motivácií, ľudia vkladali do práce všetko.

Ako sa stane, že malá kancelária vyrastie na relatívne veľkú a rešpektovanú?

Advokácia je najmä o schopnosti vybudovať si dôveru u klienta. Pracujeme s citlivými záležitosťami, týkajú sa nielen podnikateľských aktivít, ale často aj osobnostných vecí. Úspech v čase, keď sa konkurenčné prostredie ešte len tvorilo, možno teda pričítať potenciálu prostredia. Potreby klienta ťahajú aj advokáta tak, že rastie kompetenčne, odborne.

Nejde pritom len o vyslovene právnu odbornosť. Advokát pracujúci pre hospodársku sféru musí mať záujem rozumieť aj ekonomickým alebo sociálnym procesom. Bez toho by ani v prostredí, ktoré ponúka veľký potenciál, neuspel. Možnosti, ktoré vtedy na trhu právnych služieb vznikali, ťahali advokátov aj do oblastí, ktoré nie sú klasickou doménou práva. Musím povedať, že práve to ma oslovilo, a myslím, že podobne sú na tom viacerí kolegovia.

Aká je kancelária dnes?

Máme zhruba štyridsať ľudí v stabilnom právnickom stave, teda tých, ktorí poskytujú profesionálne služby. Je to výsledok smelého rozhodnutia, ktoré sme urobili s Erikou Csekes v roku 2009, keď sme sa rozhodli spojiť dve právnické kancelárie. Nie je to, dokonca ani v užšom regionálnom priestore, bežný krok.

Bolo to naozaj odvážne rozhodnutie. Nie je to preto, že by právne služby mali priveľmi špecifický charakter daný osobami poskytovateľov, ale predovšetkým príjemcami služieb, teda klientmi. Museli sme riešiť aj také otázky, ako je povinnosť predchádzať konfliktu záujmov. Spojenie kancelárií neznamená len spojenie dvoch

skupín právnikov, ale najmä klientov. Samozrejme, museli sme upraviť kultúru a organizáciu. Je to dôležité najmä z hľadiska povinnosti každého advokáta striktne dodržiavať líniu advokátskej nezávislosti a adaptovať svoje postoje v inštitúcii, ktorou sa právnická firma stáva. Okrem právnikov pracuje vo firme ďalších okolo dvadsať ľudí, ktorí sa starajú o všetky takzvané obslužné a podporné činnosti.

Zdroj: Maňo Štrauch

Venujete sa najmä právu, ktoré súvisí s hospodárskym životom. Aké je v súčasnosti toto prostredie?

Možno mám trocha problém posúdiť to čisto podľa atribútov profesie, ktorú reprezentujem, pretože som dosť ovplyvnený skúsenosťami z aktívneho pôsobenia v legislatívnej činnosti vlády, expertných komisiách zameraných na reformu inštitucionálneho právneho prostredia v deväťdesiatych rokoch, ako aj z akademického sveta. Navyše pôsobím vo viacerých obchodných komorách, pohybujem sa vo svete hospodárstva aj v iných ako čisto právnických podobách.

To, čo Slovensko v ekonomike dosiahlo, je na jednej strane mimoriadne silné, impresívne, na druhej strane mám pocit, že to všetko nie je také „opatrené“, aby to dokazovalo, že si vážime pokrok, ktorý prostredie zaznamenalo. Za viac ako dvadsať rokov sa stali veci, ktore sú unikátne. Cítim to tak, že často vo všeobecnosti nie sme schopní doceniť a najmä starať sa o to, čo sme dosiahli. Obávam sa, že nie dosť pozornosti sa dostáva udržateľnosti a zlepšovaniu dosiahnutého.

Problém v spoločenských procesoch často nie je v myšlienkach a novátorstve, ale v schopnosti udržať ich a mať vnútornú silu zlepšovať ich funkčnosť. Ide v podstate o schopnosť odolať vplyvom, napríklad aj politickým, ktoré niekedy spôsobujú stagnáciu. Je to aj o schopnosti uvedomiť si hodnoty, ktoré vyznávame – a je jedno, či sa to týka životného prostredia, podmienok na podnikanie alebo aj občianskej spoločnosti.

S akými problémami sa na vás najčastejšie klienti obracajú?

Vďaka tomu, že sme početná, veľká právnická firma, sme spôsobilí rozvíjať rôzne oblasti právnej praxe. To, čo robíme, nie je len poradenstvo či sofistikované riešenia. Možnosť širšieho záberu bola napokon jedným z hlavných motívov, keď sme pred časom spájali dve kancelárie. Som vnútorne presvedčený, že veľkosť kancelárie nám umožňuje, aby sme boli veľmi flexibilní, teda najmä schopní reagovať na požiadavky prichádzajúce z trhu.

Prevládajú stáli klienti?

V kanceláriách nášho typu, teda veľkosťou, tradíciou a zameraním ide vo väčšine o stálych klientov. To sú takí, s ktorými sme si historicky vybudovali vzťahy na základe dôvery.

Existuje hranica, podľa ktorej sa dá poznať, pokiaľ je prípad pre podnikového právnika alebo oddelenie a kedy je to už prípad pre advokátsku kanceláriu?

Inštitúcie alebo korporácie určitej veľkosti si vytvárajú interný právny servis. No je viac príčin, pre ktoré treba právne služby obstarávať z externého prostredia. Právnici vnútri firmy robia veľa právnych služieb, ale majú aj takzvanú neprávnickú agendu. Sú to činnosti, ktoré slúžia procesom v korporáciách, ktoré sa nakúpiť nedajú. Korporátni právnici sú často zavalení dennou operatívou, musia byť okamžite dosiahnuteľní a byť k dispozícii vtedy, keď to vedenie firmy potrebuje.

To sa pri poskytovaní právnej služby zvonka nedá efektívne dosiahnuť. Pri štandardných a opakujúcich sa právnych problémoch je interná služba zrejme aj efektívnejšia. Na druhej strane všetky právne služby bez ohľadu na veľkosť korporácie majú limity, čo vyvoláva potrebu obstarávania právnych služieb z externého prostredia.

Môže to byť otázka špecializácie, čo je dané najmä tým, že interný právnik má takú širokú agendu, že sa iba ťažko môže špecializovať na všetky okruhy právnej regulácie, a to nielen na Slovensku, ale aj v európskom práve. Interná právna služba je vždy sofistikovane podporná pre jadro biznisu korporácie. Kancelária poskytuje poradenstvo, činnosť ľudí v nej je teda orientovaná inak. Existuje aj veľa iných dôvodov, pre ktoré firmy vyhľadávajú služby advokátov. Sú to napríklad kapacitné dôvody a mnohé iné.

Spočiatku ste spolupracovali s kolegami, ktorých ste poznali v škole buď ako študentov, alebo ako doktorandov. Ako si dnes hľadáte ľudí do tímu?

Máme detailne prepracovaný systém práce s ľuďmi, záujem študentov a absolventov je veľmi veľký. Máme konkrétne kritériá výberu i predstavy, kto by mal byť náš spolupracovník. Zaujímajú nás teda výsledky štúdia, jazykové predpoklady a veľa iných vecí. V poslednom čase nemáme akútnu potrebu prijímať nových ľudí, ale z času na čas siahneme do „databázy“ ľudí, ktorých máme vybratých.

Právo vás stále baví?

Baví, veľmi baví.

Čo je na vašej práci najvzrušujúcejšie?

Právo ma bavilo už vtedy, keď to nebola profesia, o ktorej sa hovorí, že je trendy. Ako študent a neskôr aj ako učiteľ som sa právu venoval naozaj intenzívne, našiel som v ňom niečo, čo podporovalo vnútorný pocit, potrebu kreativity.

Tým, že som v práve a právo funguje ako regulátor, tak po istom čase som sa prepracoval k porozumeniu, že právo nie je izolovaný regulátor, ale má zmysel, len ak sa nájde vzťah s vecami mimo práva, teda s reálnym životom. Právo má v spoločenských, či už ekonomických alebo sociálnych procesoch vlastné postavenie, ale zároveň pôsobí v presahoch. To je nekonečná výzva.

Keď začnete pracovať na konkrétnych veciach, porozumiete tomu, nakoľko je regulačný rámec práva v prostredí efektívny alebo, naopak, neefektívny. Tieto skutočnosti posúvajú človeka do nových súvislosti a začne lepšie rozumieť aj veciam, ktoré nie sú vyslovene doménou práva. Napríklad v regulácii sieťových odvetví je veľa procesov a vecí, ktoré pre právnika vytvárajú situácie, ktoré môže zvládnuť len tak, že sa dobre orientuje v špecifických otázkach. Taká prax človeka obohacuje a dáva energiu.

Právnik sa asi nevyhne situáciám, že musí klientovi povedať aj veci, ktoré počuť nechcel, že mal inú predstavu o riešení, ako mu ponúknete.

Kríza priniesla do práva nový prvok. V anglosaských systémoch sa mu hovorí legal professional engeering, ktorý sa zaoberá inžinieringom právnej profesie. Objavilo sa veľmi zaujímavé zistenie. Právna služba sa tradične chápe ako poradenstvo. Dnes sa tieto veci posúvajú do hraníc, ktoré by sa dali nazvať ako riešenie alebo pomoc pri hľadaní riešenia problému, pri ktorom je nevyhnutný aj právnik.

Mení sa povaha služieb. Boli sme zvyknutí na reaktívne služby, to znamená, že klienti chodili za advokátom, predostreli mu problém a on im poskytol radu, službu. V súčasnosti sa ukazuje, že sama právnická profesia sa musí zamýšľať nad tým, či tradičné, konvenčné techniky sú dostatočne efektívne. Ide prirodzene aj o náklady, ale nielen o ne. Ide najmä o procesy, o to, čo postupne bude okolie nastoľovať advokátovi ako požiadavku.

Jaroslav Ružička (53)

Študoval na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde neskôr pôsobil ako vysokoškolský učiteľ. Od začiatku deväťdesiatych rokov bol komerčným právnikom, neskôr advokátom. Od roku 2009 je partnerom vo firme Ružička Csekes, ktorá vznikla zlúčením dvoch predtým samostatných advokátskych kancelárií.

Víťaz: Právnická firma roka pre domácu advokátsku kanceláriu

• Celý zoznam víťazom Právnickej firmy roka 2013
• Návrat na hlavnú stránku projektu Právnická firma roka 2013 

Foto - Maňo Štrauch

Partneri projektu Právnická firma roka 2013: