Po viac ako tridsiatich rokoch slobodného podnikania sa musia českí a slovenskí podnikatelia vyrovnať s výzvou ochrany a odovzdania majetku. Jej ignorovanie považuje predseda správnej rady spoločnosti CCS Premium Trust Jakub Hollmann za chybný krok. Zverenecký fond totiž zabezpečí nielen kontinuitu podnikania, ale aj rodinných vzťahov, ktoré sú v konečnom dôsledku v rodinných firmách najdôležitejšie.
Rastie v poslednom období záujem podnikateľov o zabezpečenie majetku?
Z hľadiska vývoja je veľmi zaujímavé obdobie posledných šiestich rokov. Medzi rokmi 2016 a 2020 založili v Česku 2 500 zvereneckých fondov a medzi rokmi 2020 a 2022 tento počet narástol o ďalšie dve tisícky. Jednoznačne ide o najrýchlejší trend zakladania týchto fondov v celej Európe. Preto predpokladáme, že o tri roky sa ich počet priblíži k desiatim tisícom.
Čo stojí za týmto nárastom?
Atraktivita zvereneckých fondov pre občanov Česka a ďalších krajín rastie predovšetkým pre pozitívne i negatívne trendy, ktoré podnikatelia za posledné roky zažili. Ich rozhodovacie procesy v poslednom období ovplyvnilo obdobie pandémie, ale aj udalosti na Ukrajine.
Vyvolali v podnikateľoch obavy?
Obavy boli skôr sekundárnym následkom, aj keď, paradoxne, potrebu zaistenia majetku akcelerovali. Skôr si myslím, že ide skôr o akúsi racionalizáciu nakladania s majetkom. Záleží, samozrejme, od situácie každého jednotlivca, ale netreba zabúdať, že sa nachádzame v období určitej generačnej výmeny. Podnikatelia, ktorí začínali povedzme ako tridsiatnici začiatkom deväťdesiatych rokov, dospeli do životného obdobia, v ktorom začínajú premýšľať o kontinuite svojho podnikania.
A za týmto účelom siahajú po zvereneckých fondoch...
Áno, je to prostriedok, ktorý slúži na medzigeneračné odovzdanie podnikania aj majetku, a to na základe vopred stanovených pravidiel. Zamedzuje sa tým vzniku prípadných sporov v rodine, ktoré môžu vzniknúť nielen kvôli samotnému majetku, ale aj nárokom z budúceho plnenia.
Vyhľadávajú podnikatelia pri ich založení pomoc profesionálov, alebo sa občas pokúsia zabezpečiť si majetok, takpovediac, na vlastnú päsť?
To sa odvíja od účelu, ktorému má zverenecký fond slúžiť v budúcnosti. Má totiž dva hlavné parametre, pre ktoré sa oň klienti začínajú zaujímať. Tým prvým je ochrana aktív, čo v praxi znamená, že ak do zvereneckého fondu vložíte majetok, prestávate byť jeho vlastníkmi, teda jeho postihnuteľnosť je z hľadiska podnikateľského rizika veľmi zložitá. Druhým dôvodom je alternatíva k dedičskému konaniu, ktorú zverenecký fond umožňuje. Majetok, ktorý doň klient vloží, už nie je súčasťou tohto procesu a jeho majiteľ si môže stanoviť presné pravidlá, prostredníctvom ktorých sa rozdelí.
A sú podnikatelia o tomto inštitúte dostatočne informovaní?
Myslím si, že o zvereneckých fondoch sa na verejnosti komunikuje každý rok viac a viac. Ak má teda niekto záujem túto tému riešiť, tak si k nim cestu veľmi rýchlo nájde. Do veľkej miery ju totiž vysvetľujú odborné a popularizačné články, ktoré vznikajú tak v Česku, ako aj na Slovensku. A do tejto debaty sa snažíme prispievať aj my.
Znamená to, že ak k vám klient príde, tak už tomuto inštitútu rozumie, alebo má o ňom ešte stále skreslené predstavy?
Často k nám prichádzajú klienti s pomerne úzkymi predstavami o zvereneckom fonde, ktorý v skutočnosti dokáže oveľa viac, ako očakávajú. My ich potom musíme rozšíriť o ďalšie oblasti, ktoré tento inštitút, ako flexibilný nástroj správy rodinného majetku, pokrýva.
Napríklad?
Klienti si často myslia, že zverenecký fond je obmedzený rovnako ako ktorýkoľvek inštitút korporátneho práva. Okrem toho sa obávajú, že im jeho zriadenie prinesie väčšie daňové zaťaženie a vyššie administratívne alebo daňové náklady v porovnaní s tými, ktoré aktuálne majú pri správe rodinného majetku. Ide pritom o mylné predstavy, pretože uvedené výdavky sú rovnaké. Konsolidácia má, naopak, za cieľ vo finálne ušetriť náklady týkajúce sa spravovania a zdaňovania majetku klientov.
Môže sa tomuto kroku vôbec podnikateľ vyhnúť?
V podstate každý podnikateľ, respektíve vlastník majetku, bude skôr alebo neskôr nútený usporiadať ho do formy, ktorá mu bude vyhovovať aj v budúcnosti. Takže túto operáciu bude musieť urobiť, pričom na forme, ktorú si vyberie, nezáleží. Náklady budú rovnaké, preto by mal pri jej výbere skôr porovnávať riziká a výhody, ktoré mu ten ktorý inštitút prinesie.
Je niečo, čo by klienti od zvereneckých fondov očakávať nemali?
Stretávame sa s otázkami, či si prostredníctvom nich môže klient skryť časť svojho majetku alebo ho optimalizovať tak, aby nemusel platiť dane. Odpoveď je, samozrejme, nie. Opačný postup pritom podnikateľovi dlho nevydrží. Zamedzenie legalizácie príjmov z trestnej činnosti je totiž jednou z priorít Európskej komisie, pričom na splnenie tohto účelu prebieha pomerne čulá nadnárodná komunikácia medzi jednotlivými finančnými správami. Tu by som však chcel doplniť, že tieto fondy dokážu určitým spôsobom anonymizovať majetok.
Čo si pod tým môžeme predstaviť?
Napríklad ak do zvereneckého fondu zahrniete nehnuteľnosť, tak vašich potomkov nebudú považovať za jej vlastníkov. Na tejto pozícií bude figurovať práve spomína ný fond. Je totiž žiadúce, aby boli beneficienti chránení a vyhli sa tak napríklad nežiadúcemu nátlaku tretích strán.
Nepomôže tento spôsob predsa len aspoň čiastočne optimalizovať daňové povinnosti?
Na tento účel je ustanovený správca fondu, ktorý má na starosti plnenie tak daňových, ako aj iných právnych povinností, ktorými je zverenecký fond, ako každá iná právnická osoba, viazaný.
Služby poskytujete aj slovenským klientom. Vyhľadávajú zverenecké fondy v Česku kvôli nedostatočnej slovenskej právnej úprave?
Je fakt, že váš právny systém takéto usporiadanie majetku neumožňuje. Skôr poskytuje inštitúty, ktoré v súčasnosti čoraz viac strácajú na zaujímavosti, a to bez ohľadu na to, či ide o závet alebo nadáciu. Naši klienti však pochádzajú nielen zo Slovenska, ale aj z iných krajín západnej Európy. Je to podmienené tým, že miera flexibility v Čechách je v porovnaní s krajinami ako napríklad Lichtenštajnsko, Francúzsko, Holandsko alebo Rakúsko oveľa vyššia.
Sú nejaké špecifické otázky, ktoré majú zahraniční podnikatelia?
Ich základná obava spočíva v tom, či je zverenecký fond založený v prostredí so stabilným právnym poriadkom a či im bude poskytnutá dostatočná právna ochrana. Pokiaľ by však niekto neveril českému právnemu poriadku, tak pracujeme aj s Lichtenštajnským kniežatstvom, kde zakladáme paralelné štruktúry, na ktoré možno český zverenecký fond v prípade akéhokoľvek rizika previesť.
Na čo by sa mali klienti pri prvej návšteve pripraviť?
Čo by si mali premyslieť? Je dobré si rozmyslieť, aký majetok chcú konsolidovať – teda čo všetko bude do zvereneckého fondu patriť. Tak isto by sa mali rozhodnúť, kto, kedy a za akých podmienok bude na majetku participovať. Veľmi dôležitá je aj voľba správcu majetku.
Aké atribúty ba mal spĺňať?
Môže ním byť ktokoľvek, no určite by to mal byť niekto, kto rozumie majetku daného fondu. Tu by som chcel klientov ubezpečiť, že sa nemusia báť svojvoľného konania správcu. Môže totiž konať lev v rámci mantinelov, ktoré pri založení fondu zakladateľ stanoví. Funguje tu aj kontrola zo strany beneficientov a dozornej rady konkrétneho fondu.
Aké novinky môžu v tejto oblasti podnikatelia očakávať?
V posledných mesiacoch prebiehala medzi odborníkmi diskusia o možnosti zmeny zakladateľského štatútu v období existencie zvereneckého fondu. Experti sa zhodli na tom, že takáto zmena možná je. Považujem to za pozitívny signál, pretože predstava zakladateľa o podobe zvereneckého fondu sa môže počas rokov meniť.
- Jakub Hollmann
Predseda správnej rady spoločnosti CCS Premium Trust, zaoberajúcej sa službami v oblasti zvereneckých fondov a spoločník a advokát v kancelárií Císař, Češka, Smutný. Venuje sa správe majetku, trestnému a medzinárodnému právu ako aj zvereneckým fondom a trustom. Vychádza pritom zo znalostí medzinárodného prostredia, v ktorom sa dlhé roky pohybuje.
