IT firmy idú aj v krízovom režime na plný výkon

S rastom IT firiem to vlani nebolo nejako slávne. Celkovo síce pridaná hodnota 64 spoločností, ktoré TRENDU poskytli údaje, vzrástla medziročne o 13,7 percenta na 424,4 milióna eur. Ale bolo to vďaka výkonom lídrov koncentrovaných v prvej desiatke. IT podnikov, ktoré rok 2009 ukončili s nárastom pridanej hodnoty. Bolo ich menej ako tých s poklesom (v pomere 27 k 37), kým v roku 2008 klesol len každý tretí hráč na trhu. A pritom dvanásť mínusových firiem vlani padlo o viac ako pätinu.

Líderskú pozíciu v minulom roku znova obhájil Eset. Dynamika rastu jeho pridanej hodnoty síce medziročne klesla o vyše desať percentných bodov, no stále prevyšuje 50 percent. Nad túto hranicu sa spomedzi respondentov TRENDU dostalo len šesť firiem, z tých väčších (s pridanou hodnotou nad 10 mil. €) dve, T-Systems Slovakia a Datalan. Dvojka a trojka rebríčka IT firiem podľa pridanej hodnoty si tento rok vymenili pozície, keď Soitron „o prsia“ predstihol softvérový dom Siemens PSE.

V tržbách sa IT firmám v sumári darilo ešte menej ako v pridanej hodnote. Viac spoločností medziročne v celkovom predaji produktov a služieb kleslo ako vzrástlo (v pomere 47 k 27). Celkovo tržby 66 IT firiem, ktoré TRENDU poskytli údaje (bez osmičky distribútorov IT), stúpli vlani o 8,4 percenta na 948 mil. € (v roku 2008 narástli o dvanásť percent).

Akvizičná nálada

Niektorým firmám k rastu pomohli aj akvizície. Vlani v apríli Soitron kúpil český ClarioNet, pôsobiaci v oblasti správy IT infraštruktúry, sieťovej bezpečnosti a identity manažmentu. Podstatne väčší úlovok získal Soitron na sklonku roka, keď kúpil 51 percent rumunskej spoločnosti Datanet Systems s ročnými tržbami 21,7 mil. €. Tá sa špecializuje na dátové siete pre veľké podniky a poskytovateľov služieb, hlasové riešenia, videokonferencie a kontaktné centrá. Soitron akvizíciami sleduje záujem stať sa silným stredoeurópskym systémovým integrátorom.

Nakupoval aj Datalan, keď v máji kúpil firmu EuroAltis, dodávateľa IT služieb a riešení pre samosprávy. Jej informačný systém Korwin podľa Datalanu používa tretina slovenských miest. Know-how EuroAltisu má posilniť pozíciu Datalanu v projektoch na informatizáciu samospráv, financovanú z prostriedkov štrukturálnych fondov Európskej únie.

Výpočet fúzií by nebol úplný bez odkazu na Asseco Slovakia, člena nadnárodnej skupiny, kótovanej na varšavskej burze. Firma sa vlani sústredila na upratovanie starších akvizícií, keď z Datalocku a LCS vyrobila Asseco Solutions (oficiálne odštartovalo v polovici roka) a dokúpila podiely v MPI Consulting. Pre úplnosť, z jednej z kúpených firiem vlani vycúvala – z Disigu, v ktorom svoje podiely v auguste predala menšinovému akcionárovi. Najväčšou transakciou na domácom IT trhu bol bezpochyby októbrový vstup Slovak Telekomu do PosAmu. Zámerom spojenia je ponúknuť klientom portfólio manažovaných a outsourcingových služieb, založených na dátových službách Slovak Telekomu a infraštruktúrnych a aplikačných riešeniach PosAmu. Operátor v IT firme kúpil 51-percentný podiel, zvyšné akcie ostávajú dovtedajšiemu úplnému majiteľovi, Marianovi Marekovi.

Sem a preč

Marian Marek v PosAme, aspoň zatiaľ, ostáva. No uplynulých dvanásť mesiacov bolo pre matadorov slovenského IT biznisu vcelku pohnutých. V októbri sa s pôsobením v spoločnosti Hewlett-Packard Slovakia rozlúčil jej dlhoročný šéf Peter Weber. V januári zo „svojej“ firmy odišiel ďalší top manažér – Milan Hán zo SAP Slovensko. A napokon, v apríli sa z vedenia európskeho Nessu porúčal Ivan Hruška.

No z IT firiem neodchádzali len dlhoroční lídri. Kríza nútila manažérov do preskupovania síl a reorganizácie, čo so sebou prinieslo i prepúšťanie. Zo šiestich desiatok firiem, ktoré TRENDU poskytli údaje, sa priemerný počet zamestnancov vlani znižoval v 26 – a celkovo o 330 ľudí. Na druhej strane, 33 spoločností otvorilo a obsadilo 840 nových pracovných miest.

Na plusových zmenách mal leví podiel košický T-Systems, ktorému stúpol priemerný počet zamestnancov o 438 a na konci roka zamestnával takmer poldruha tisícky ľudí. Viac ako o polstovku sa personál rozrástol už len v nitrianskej InsDate, Esete a v košickom RWE IT Slovakia. Celkovo TREND odhaduje, že v slovenských IT firmách vlani, po započítaní servisných centier, najmä Dellu a IBM, pracovalo v priemere 14- až 15-tisíc pracovníkov, čo predstavovalo mierny medziročný nárast.

Osobné náklady v 62 firmách, od ktorých TREND získal údaje, sa vlani zvýšili o 7,3 percenta na 272 mil. €. Po odpočítaní T-Systemsu narástli len o 2,7 percenta. To preto, že trojica firiem s najväčšími personálnymi nákladmi – Siemens PSE, Soitron (v individuálnych číslach) a Accenture Technology Solutions – šla dole o sedem percent. Pokles počtu zamestnancov pritom nie vždy koreluje s poklesom ročných osobných nákladov: súvisieť to môže s vyplácaním odstupného.

Aj programátorov

Z pohľadu segmentov IT trhu TREND špecificky sleduje predovšetkým softvérové domy a poskytovateľov služieb. A tak vyrátal, že celkovo 43 firiem, ktoré sa zaoberajú vývojom softvéru, utŕžilo vlani za počítačové programy a programovacie služby 231 mil. €. Medziročne viac o 10,5 percenta. Oproti roku 2008 to predstavuje podstatné zníženie dynamiky rastu, keď tento segment narástol o štvrtinu.

Na desiatku najväčších softvérových domov pripadalo 80 percent všetkých tržieb za vývoj na zákazku a licencie za pôvodný softvér. Pozíciu lídra si upevnil Eset s 54-percentným rastom, s výrazným odstupom nasledovaný Siemensom PSE. Ďalšie podniky sa pohybovali v číslach o jeden rád nižších: v prvej päťke sa nachádza ešte Ness, Gratex a Asseco Slovakia. Tržby za softvér nad tri milióny eur vykázalo celkovo 14 spoločností.

TREND v štatistikách hľadal aj odpoveď na otázku, ako sa všeobecný vývoj zamestnanosti v slovenských počítačových firmách preniesol na špecifickú kategóriu pracovníkov – programátorov. Výsledok: v 29 podnikoch s celkovými softvérovými tržbami 191 mil. €, v ktorých sú k dispozícii údaje za dva uplynulé roky, sa počet vývojárov znížil o deväť percent. Celkovo TREND odhaduje, že v slovenských IT firmách pôsobilo vlani najmenej 2 200 programátorov (súčet za podniky, ktoré poskytli údaje). Vyše stovky vývojárov malo v závere minulého roka päť spoločností – Siemens PSE (667), Asseco Slovakia (227), Ness (200), Softec (180) a Eset (102).

Outsourcing expanduje

Dynamika rastu tržieb vlani poklesla aj u poskytovateľov IT služieb. Ich objem medziročne narástol o 5,7 percenta (v roku 2008 to bolo niečo viac ako trinásť percent). Päťdesiatka providerov, ktorí TRENDU poskytli údaje, za ne utŕžila 499,8 mil. €. Zhruba polovica tejto sumy pripadla na šesticu najväčších – Siemens PSE, divíziu IT služieb Siemensu, T-Systems, Tempest, Asseco a Ness.

Najviac služieb poskytli firmy aj vlani v oblasti tvorby softvéru na zákazku: 26,5 percenta z celkového objemu (respektíve 32,5 % po odpočítaní služieb, ktoré firmy nevedeli zaradiť podľa metodiky TRENDU). Ich najväčším poskytovateľom bol so 45,6 mil. € Siemens PSE. Ďalší hráči z prvej päťky sa pohybovali medzi deviatimi a desiatimi miliónmi eur: Ness, Gratex, Asseco a Softec. Najviac providerov, podľa zistení TRENDU 42, pôsobilo vlani v službách podpory nasadených aplikácií. Prvej trojke (Asseco, Softip, Ness) vyniesli 44 mil. €.

Najvýraznejšia zmena v štruktúre IT služieb nastala v segmente outsourcingu. TREND doň zaradil aj košický T-Systems – na základe stopercentného podielu vlastných výrobkov a služieb na celkových tržbách. Firma zaoberajúca sa vzdialenou správou IT systémov pre nadnárodných klientov vlani zdvihla svoje tržby takmer o dve tretiny, na 40,7 mil. €. To vystrelilo outsourcing v celoslovenskej štruktúre IT služieb na úroveň supportu nasadených aplikácií – hoci sa v ňom angažuje podstatne menej poskytovateľov. Na T-Systems pripadli dve pätiny vlaňajších výnosov outsourcingového segmentu, na prvú trojicu (T-Systems, Axasoft a Soitron) až 70 percent.

Štát vedie

Aj v tomto roku TREND získal slušnú vzorku na orientačnú zákaznícku segmentáciu slovenského trhu informačných technológií. Údaje poskytlo 46 firiem s celkovými tržbami 656 miliónov eur (po odpočítaní distribútorov IT, ktorí – ako uviedli – smerovali všetky tržby do segmentu obchodu).

Analýza údajov týchto 46 firiem ukázala, že najsilnejším segmentom IT trhu je – tak ako vlani – verejný sektor. Na úrady, verejnoprávne inštitúcie, napríklad do Sociálnej poisťovne, a do štátnych dopravných podnikov ako ŽSR alebo Národná diaľničná smerovali dodávky za 204 mil. €. Predstavuje to 31 percent všetkých lanských IT dodávok – o päť percentných bodov viac ako v roku 2008 (pri porovnateľnej vzorke dodávateľských firiem).

Obdobne, i keď v menšej miere, vzrástol aj vplyv segmentu infraštruktúrnych podnikov na slovenský IT biznis. Naopak, jeden z ťahúňov, súkromné finančné inštitúcie, výdavky do informačných technológií – podľa očakávaní – škrtili. Vlani im slovenské IT firmy dodali produkty a služby za 95,5 mil. € a podiel tohto segmentu na celkových výdavkoch medziročne klesol o 6,8 percenta.