Správa, že írsko-holandská papierenská skupina Smurfit Kappa zavrie svoju tamojšiu fabriku na výrobu vlnitej lepenky – flutingu, znepokojila Štúrovo. Aj vysvetlenie, že tamojší fluting vyrábaný zo surového dreva je z trhu vytláčaný lacnejším, zo zberového papiera. Koncern nehovorí o tom, že skutočnosť o konkurenčnej nevýhode fabriky preň nie je žiadna novinka. Vedel o nej už niekoľko rokov dozadu, no nič s tým nerobil. Slovenskú dcéru nechal dožiť.
Fakt je, že silnejší hráč tohto investorského dua – írsky Smurfit na konci roku 2005, po spojení s holandskou Kappou, ktorej táto tuzemská celulózka patrila, našiel na stoloch štúrovských manažérov investičné projekty na rozbeh nových konkurencieschopnejších výrob. Skončili v zásuvke a Íri modernizovali iné svoje fabriky v cudzine.
Alternatívna budúcnosť
V minulosti mala štúrovská celulózka šťastie na vernejších vlastníkov. Ešte aj v čase kupónovej privatizácie, ktorá položila na lopatky mnohé iné podniky. Dokázala prežiť veľký požiar z leta roku 1993, ktorý zničil rozsiahle časti hlavného papierenského stroja. Fabriku oživili ponovembroví vlastníci z tuzemských investičných fondov. Vtedajší podnik Juhoslovenských celulózok a papierní potom v roku 1997 zhodnotili predajom do rúk prvého zahraničného investora. Švédskeho papierenského podniku AssiDomän. Ten celulózku ďalej rozvíjal a v roku 2001 ju predal holandskej Kappe. Nebola priamo z papierenského biznisu. Išlo o investičný fond. No aj finančníci si uvedomili, že bez modernizácie a nových perspektívnejších výrob fabrika v konkurenčnom boji dlho neprežije.
Kappa spolu so slovenským manažérskym tímom, ktorý v štúrovskom podniku pracoval už aj pre Švédov, nachystala investičný projekt s celkovými nákladmi vyše 80 miliónov eur. No napokon z neho Holanďania nestihli splniť ani polovicu.
Medzi rokmi 2004 a 2005 vynaložili na modernizáciu a ekologizáciu štúrovskej výroby flutingu vyše 30 miliónov eur. Kúpili efektívnejšie stroje, vybudovali čistiareň odpadových vôd, z výrobného procesu sa odstránila síra. Toto bola len prvá etapa komplexného zdokonalenia štúrovskej fabriky.
V druhej plánovala Kappa, podľa informácií TRENDU od ľudí z tuzemského papierenského biznisu, v Štúrove vynaložiť 40 miliónov eur na rozšírenie papierenských výrobných kapacít fabriky z 200-tisíc ton ročne na 300-tisíc. S tým, že závod nebude vyrábať iba na trhu dožívajúci fluting zo surového dreva. Ale nabehne aj na výrobu nového rovného papiera liner, ktorý tvorí vonkajšie steny obalových kartónov z vlnitej lepenky.
Liner mala celulózka vyrábať len zo zberového papiera. Teda z lacnejšej suroviny, ktorá znižuje ceny výsledného produktu. Ďalších desať miliónov eur chcela Kappa vložiť aj do rozšírenia energetiky firmy. Celulózka mala k vlastnej výrobe tepla pridať produkciu elektriny. To by opäť zlepšilo jej ekonomiku.
Írska stopka
Na energetický projekt už mala celulózka podpísaný podporný grant od ministerstva životného prostredia. Z eurofondov sa mala vykryť polovica investície. No na prelome rokov 2005 a 2006 sa Kappa spojila s írskym papierenským koncernom Smurfit. V novej firme sa pohľad na slovenskú celulózku zmenil. Grant na energetický projekt fabrika vrátila nevyužitý a ďalej neinvestovala ani do rozšírenia výroby papiera.
Koncern Smurfit to, že štúrovský závod zastavením modernizácie vopred odpísal už pred vyše troma rokmi, pre TREND odmieta. Argumentuje, že od času, keď ovládol fabriku, sa v nej investovalo niečo vyše desať miliónov eur. Teda malá časť z pôvodných plánov Kappy. Vrátenie grantu na rozvoj energetiky zasa spoločnosť okomentovala tým, že projekt nespĺňal požiadavky návratnosti. Ohradila sa aj proti tvrdeniu ministra hospodárstva Ľubomíra Jahnátka, že ukončenie výroby dlhodobo pripravovali. To isté ako šéf rezortu hovoria aj odborári zo štúrovského podniku.
Tak či tak, dnes je jasné, že pre Smutfit zostali prioritou odberateľské kontrakty slovenskej dcéry. No kryť ich bude už zo závodov v cudzine. V Štúrove bude koncern ďalej prevádzkovať menší závod Smurfit Kappa Obaly na výrobu hotových kartónových obalov. Papier na ich produkciu bude dovážať. Z iných, pre neho prioritnejších fabrík. Zo závodov, ktoré priniesla do spojenej firmy Kappa, dostal napríklad zelenú podnik zo švédskeho mesta Pitea neďaleko Luley. Tam koncern neustále investuje do modernizácie a rozširovania produkcie. Vyrába tam i liner.
Rozvíja aj fabriku v rakúskom Nettingsdorferi. Práve pod ňu organizačne patrila štúrovská fabrika. Kým tuzemská fabrika sa ide zatvárať, možno práve do tej rakúskej bude presmerovaný starý papier, na ktorého sústreďovanie vybudoval štúrovský závod po celom Slovensku sieť zberových dvorov. Aj s podporou slovenského Recyklačného fondu. Papier z nich teraz môže využívať iba Smutfit. Na dvoroch štúrovskej firmy sa zhromažďovali len lepenkové odpady a tie sa dajú využiť iba na výrobu lepeniek. Iné slovenské papierenské podniky zamerané na jemnejší hygienický či grafický papier staré kartóny využiť nemôžu.
Vyplašené mesto
Domovské mesto celulózky Štúrovo nesmúti len za stratenými pracovnými miestami. Neistota zavládla aj v ďalších priemyselných podnikoch, ktoré odoberajú do svojich výrob teplo z jej podnikovej teplárne. Za dosť výhodné ceny, lebo celulózka na jeho výrobu už roky využíva svoje drevné odpady. Susediace podniky vedia, že o toto lacnejšie teplo prichádzajú.
Vážne o tejto situácii hovorí primátor mesta Ján Oravec. „Ich manažéri ku mne chodia, snažíme sa to riešiť. Veď výroby nadviazané na energetiku celulózky zamestnávajú pol tisícky ľudí,“ hovorí. Spresňuje, že zmluvy na dodávku tepla medzi Smurfitom Kappa a inými miestnymi podnikmi majú jednoročnú výpovednú lehotu. Teda na nájdenie plánu s alternatívnymi dodávkami tepla má mesto i jeho firmy ešte rok. Ale nemusí to byť pokojné obdobie. „Je otázne, za aké ceny tie posledné dodávky tepla Smurtfit Kappa vlastne zabezpečí. Ak už začne odstavovať výrobu celulózy, bude mať málo drevného odpadu a náhradné nákupy paliva môžu ceny tepla vyhnať hore,“ obáva sa primátor.
Mesto hľadá do areálu celulózky nových investorov. Takých, čo tam rozbehnú inú priemyselnú výrobu a zachovajú prevádzku teplárne. Záujemcov hľadá aj koncern. Na predaj ponúka budovy, pozemky a tepláreň.
Nad zabezpečením cenovo výhodných energií dumajú aj ohrozené firmy. Vrátane dánskeho Icopalu, ktorý v meste so stovkou zamestnancov vyrába asfaltové hydroizolačné a strešné materiály. Podľa jeho generálneho riaditeľa Rudolfa Slezáka firma predpokladá, že bude musieť riešiť situáciu investíciami do energií. Na otázku TRENDU, či sa môže stať aj to, že bude výroba vlastných energií pre Icopal pridrahá a bude musieť svoju štúrovskú fabriku zavrieť, R. Slezák zareagoval, že o tom je predčasné hovoriť.
Okrem Icopalu je na teplo z celulózky nadviazaný aj výrobca fólií Monarflex či producent papierenských strojov Strojpap. Pre mesto je šťastie aspoň to, že sa pred desiatimi rokmi od tepla z celulózky odpojilo a postavilo si vlastnú kotolňu.
Z mesta pravdepodobne odchádza aj rakúsky spracovateľ odpadov Brantner. Nemá význam, aby tam ďalej prevádzkoval firmu KB Paper, ktorá spracovávala hlavne odpady z celulózky. „Zrejme zo Štúrova odídeme,“ hovorí konateľ KB Paper Ladislav Procházka.
Foto - Pavel Danko
