V rozhovore pre TREND.sk T. Jacová hovorí o vzťahu Neulogy Ventures s firmou Neulogy, v ktorej nedávno estónska Civitta kúpila 51-percentný podiel, o aktuálnom stave venture kapitálu a startupového prostredia na Slovensku, o plánovanom druhom investičnom kole v desiatkach miliónov eur, ale aj o tom, ako sa darí startupom, ktoré už Neulogy Ventures podporili.
Aký bol historicky vzťah medzi firmou Neulogy (teraz už Civitta Slovakia) a Neulogy Ventures?
Neulogy je konzultačná spoločnosť venujúca sa R&D poradenstvu a transferu technológií z akademického do komerčného prostredia, skôr v rámci verejného financovania a grantových schém na rozvoj projektov. Neulogy Ventures, venture kapitálový fond, vznikol ako odpoveď na nedostatok súkromného kapitálu. Grantovými schémami a verejnými prostriedkami však nebolo možné podporiť všetky projekty s potenciálom. Preto z Neulogy vznikla menšia entita Neulogy Ventures, fond venujúci sa early-stage a seed financovaniu.
Časom sa pritom z Neulogy Ventures stal jeden z najdôležitejších VC fondov slovenskej startupovej scény.
Veľa projektov a firiem, s ktorými spolupracovala Neulogy, sa postupne dostalo do fázy, keď už boli pripravené na VC financovanie. Prirodzene sa tak stali súčasťou pipeline pre Neulogy Ventures. Fond však, samozrejme, nemohol byť závislý len od firmy Neulogy.
Čo bolo v rámci pôsobenia Neulogy Ventures obmedzujúce?
Časť fondov spravovaných Neulogy Ventures pochádzala zo štrukturálnych fondov, iniciatívy JEREMIE Európskeho investičného fondu a Európskej komisie, takže sme mohli investovať len do slovenských firiem alebo do firiem vytvárajúcich ekonomickú hodnotu na území Slovenska.
Na jednej strane bolo super, že sme mohli ukázať, že aj na Slovensku existujú super projekty s naozaj svetovým potenciálom, ktorý dokážu naplniť. Na druhej strane to predstavovalo aj isté limity.
Z akého dôvodu?
Kapacita malého trhu, ako je ten slovenský, sa napĺňa rýchlejšie. Predtým, ako vzniklo Neulogy Ventures, sme tu nemali žiadne systematické VC financovanie. Naakumulovalo sa tu množstvo projektov, ktoré boli pripravené na vstup VC investorov.
Aj z našich interných štatistík vidíme, že počet prichádzajúcich biznisplánov uchádzajúcich sa o financovanie klesá. Ročne dostávame zo Slovenska menej prihlášok ako napríklad pred tromi či štyrmi rokmi. Je to prirodzené a nie je to zlé.
Čím je to spôsobené?
Ako som už spomenula, jedným z dôvodov boli naakumulované projekty, ktoré v čase vzniku Neulogy Ventures začali žiadať o financovanie. Zároveň existoval určitý „hype“ – každý niečo zakladal a chcel na to získať financovanie.
Takisto, do veľkej miery je to spôsobené aj tým, že sú tu aktívne aj iné podporné programy a zdroje financií pre podnikateľov, viac investorov a fondov a firmy takisto hľadajú investíciu už aj mimo Slovenska. V neposlednom rade, projekty a firmy fungujú mimo hraníc štátu, bavíme sa so zakladateľmi – Slovákmi, ktorí žijú, študujú a pracujú v Česku, Británii či USA, firma niekedy oficiálne neexistuje a chcú aby bola založená na Slovensku, inokedy však už bola založená v danej krajine, ale majú záujem otvoriť ju aj na Slovensku a presunúť sem časť operácií.
Vďaka nášmu prvému fondu sa nám podarilo pritiahnuť späť na Slovensko 8 Slovákov, ktorí dlhodobo žili v zahraničí, a založenie a riadenie vlastnej firmy bol často jediným scenárom, ktorý im dával význam a boli ochotní sa vrátiť. Takisto, bavíme sa s tímami a firmami, ktoré fungujú cross-border z viacerých krajín, a či tam je alebo nie je niekto zo Slovenska, Slovensko vnímajú niekedy ako ďalší trh, na ktorý chcú expandovať a založenie pobočky na Slovensku by bol pre nich ďalší logický krok. Je teda ťažké baviť sa a sledovať štatistiku prichádzajúcich biznisplánov zo Slovenska.
Dôležitá vec však je, že aj keď celkový počet prichádzajúcich biznisplánov zo Slovenska má klesajúcu tendenciu, kvalita stúpa. Na trhu funguje edukácia a dospieva. Prihlášky len s neovereným nápadom alebo s návrhom stavby hotela či starobinca už takmer vôbec neprichádzajú. Podnikatelia viac vedia, na čo je venture kapitál určený.
Do firmy Neulogy nedávno vstúpila estónska Civitta. Fungovanie fondu Neulogy Ventures to nijakým spôsobom neovplyvní?
Nie, sme dve separátne akciové spoločnosti. Zo vstupu Civitta do Neulogy sa tešíme s nimi a veríme, že budeme spolupracovať aj naďalej. Niektoré firmy z nášho portfólia využívajú konzultačné služby Neulogy. Takisto, Neulogy spolupracovalo s InnoEnergy na akceleračných programoch PowerUp a UpLift, organizovali StartupAwards, respektíve FutureNow. Na týchto aktivitách sa vždy niekto z nášho tímu podieľal ako mentor prihlásených startupov či porotca, výmenou za to sme mali zaujímavú možnosť získavať startupy do pipeline.
Keď spomínate vašu pipeline, aktuálne ste mimo investičnej periódy. Hľadáte teda nové startupy?
Áno, aktuálne sme mimo investičnej periódy a narážame tak na úskalia, keď je prvý fond plne zainvestovaný a v súčasnosti hľadáme prostriedky do druhého fondu. Na vytváraní pipeline pracujeme aj naďalej, ale zároveň transparentne informujeme, že v tomto momente aktuálne peniaze na investovanie do nových firiem nemáme.
Navzájom sa to nevylučuje. Investičný proces je dlhší, niekedy dohoda trvá istý čas, štandardne sa s firmami bavíme cca niekoľko mesiacov až rok predtým, ako dôjde k investícii, preto je vhodné začať konverzácie s firmami teraz a na investíciu sa pripraviť. Lepšie spoznáme zakladateľov a zároveň vidíme vývoj výsledkov firiem v čase. Aktívne vyhľadávanie potenciálnych investičných cieľov, stretávanie sa a komunikácia s firmami a evaluácia ich biznisplánov je nevyhnutnou a kľúčovou aktivitou manažérov fondu – a dopredu pritom nie je nikdy jasné, či k investícii nakoniec dôjde, alebo nie. Zúčastňujeme sa ako mentori, porotcovia na startupweekendoch, startupových a podnikateľských súťažiach, hackatonoch, bootcampoch, demo dňoch či ako spíkri na rôznych univerzitných, startupových a biznis podujatiach, kde je našou úlohou pomáhať zakladateľom a firmám. My budeme úspešní len vtedy, keď bude úspešný aj ekosystém.
Kedy očakávate, že peniaze do druhého investičného kola získate a budete opäť investovať?
V súčasnosti sa venujeme správe investičného portfólia, ktoré tvorí 36 spoločností, a zároveň sa venujeme príprave druhého fondu, ktorého načasovanie ešte nie je presne stanovené.
Chystáte nejaké zmeny v rámci investičnej stratégie?
Plánujeme mať širší záber, čo sa týka geografie, a teda nielen na slovenské firmy, ale na firmy zo CEE regiónu. Preto oslovujeme aj investorov z tohto regiónu.
Máte odhad, akú výšku by mal ďalší fond mať?
Prvý fond bol 26 miliónov eur, druhý je namierený na vyšší objem – 30 až 50 miliónov. S tým súvisí ďalšia zmena – vyššia priemerná výška investície, ako aj väčšia rezerva na tzv. follow-on investície do existujúceho portfólia. Prvý fond bol rozdelený do dvoch subfondov, jeden sa zameriaval na seed a druhý na Series A – pochopiteľne, v našej stredoeurópskej terminológii. Seed investície boli vo výške 200-tisíc eur a v zásade mali identické podmienky. Takáto suma je však už aj v našom regióne často nepostačujúca. Videli sme veľa firiem, ktorým chýbalo len niekoľko mesiacov života na to, aby dokázali sfinalizovať produkt, začať s komercializáciou či ukončiť prvé pilotné testovania so zákazníkmi. Firmy táto situácia nedostatku kapitálu brzdila, pretože si museli financovanie dohľadávať pred dokončením ďalšieho daného míľnika, či už od individuálnych investorov, pôžičky, konvertibilné pôžičky, alebo napríklad aj prihlásením sa do akceleračných programov.
Zároveň tým, že máme existujúce portfólio 36 firiem, máme takzvané pro-rata participation right – keď firma spustí ďalšie kolo financovania, máme právo na ňom participovať. Časť druhého fondu tak pôjde do nových projektov a časť bude venovaná práve spomínaným investíciám do existujúceho portfólia.
Plánujete zachovať svoje zameranie na firmy hlavne v skorších štádiách?
Stále chceme ostať v early-stage, pretože práve to je naša expertíza. Takisto to považujeme za našu konkurenčnú výhodu, pretože v našom regióne nemá každý apetít na riziko vstupovať do firiem takto skoro. A to nielen v našom regióne, ale aj v Srbsku, Slovinsku či Chorvátsku. Tieto trhy sú v oblasti VC extrémne podfinancované. Vidíme to aj podľa toho, že z tohto regiónu dostávame viac biznisplánov, zakladatelia startupov sú ochotní dokonca presťahovať sa sem. Videli sme to už aj v prvom fonde – máme napr. zakladateľov z Bulharska, ktorí sa práve kvôli príležitosti investície a rozvoja biznisu presťahovali do Bratislavy.
Očakávate, že najväčší potenciál bude práve na týchto južnejších trhoch?
V začiatkoch nám prichádzali biznisplány prevažne zo Slovenska, teraz sa nám už vo väčšej miere ozývajú aj firmy zo zahraničia, prevažne zo spomínaného regiónu, podiel je zhruba 50:50. Je to spôsobené hlavne našimi rozširujúcimi sa aktivitami v tomto regióne, účasťou na kľúčových regionálnych podujatiach, startupových súťažiach, ko-investície s regionálnymi investormi, expanzia obchodných aktivít našich portfólio firiem do tejto oblasti, či teda aj referencie zakladateľov firiem z nášho súčasného portfólia. Potenciál vidíme na okolitých trhoch, ako v Česku, Maďarsku či Rakúsku alebo už v spomínanom Slovinsku, Chorvátsku, Srbsku či Bulharsku. Poľsko je dosť saturované lokálnymi investormi a má odlišný trh – je mnohonásobne väčší, a možno práve preto expanzia nie je to prvé, na čo podnikateľ myslí, keďže vie do veľkej miery naplniť potenciál aj na domácom trhu. Myslím, že aj kvôli tomuto sú snahy o podporu podnikateľských aktivít v rámci V4 konceptu nerelevantné.
Nie je to však zďaleka len o geografickom vymedzení – sú témy či oblasti, v ktorých sme sa počas trvania prvého fondu vyprofilovali vďaka intenzívnej práci a úspechom našich portfólio firiem – napr. rozšírená realita či Energy 2.0, čo sa následne „roznieslo“ aj na trhu, firmy z rôznych kútov Európy a sveta pôsobiace práve v týchto oblastiach nás začali vnímať ako investora s pridanou hodnotou či expertízou v týchto témach a oslovujú nás so žiadosťou o financovanie.
Do vášho portfólia patrí 36 firiem...
...čo sú asi dve percentá z celkového počtu biznisplánov, ktoré sme počas obdobia investičnej periódy nášho prvého fondu evaluovali.
Ako sa tým investíciám darí?
Záleží, aké je hodnotiace kritérium darenia sa (smiech). Niektoré firmy vybudovali špičkový produkt, ktorý je konkurencieschopný na globálnom trhu, ale zatiaľ nemajú tržby, no majú hodnotného kľúčového partnera, veľkého klienta či veľkú základňu aktívnych používateľov a monetizácia práve prichádza. Na „darenie sa“ firmy sa pozeráme z viacerých uhlov pohľadu – či už v prinášaní výsledkov v produktovej, alebo používateľskej oblasti, alebo v schopnosti obstarania ďalšieho kapitálu a zvyšovania valuácie.
Exit ešte nenastal?
Exit zatiaľ ešte nemáme žiaden. Fond má dĺžku trvania 10 rokov a tá je rozdelená na investičnú a divestičnú periódu. Úspešnosť sa teda zhodnotí na konci tej divestičnej periódy, v ktorej sa práve nachádzame. Darí sa nám držať sa vopred stanoveného biznisplánu, takže áno, na tejto ceste sú určité ukazovatele, ktoré napovedajú o výkonnosti fondu. Každoročne robíme revaluáciu portfólia a táto hodnota ide hore, čo je pozitívnym znakom. Aj keď sú niektoré firmy zatvorené alebo tam smerujú, máme v portfóliu firmy, ktoré viac ako zdesaťnásobili svoju hodnotu a toto je v konečnom dôsledku esencia venture kapitálu.
Aký je váš investičný horizont, s ktorým ste do investícii vstupovali?
Bolo to sedem až desať rokov. Fond začal fungovať v roku 2014, teraz sme v tzv. divestičnej fáze.
Máte v portfóliu aj firmy, ktoré už medzičasom zanikli?
Úplne zanikla jedna firma, niekoľko ďalších sa nachádza vo fáze „zamrazenia operácií“, keď sa čaká napr. na rozhodnutie kľúčového zákazníka, avšak neprebieha aktívny vývoj či biznis development. Boli prípady, keď došlo k prekvapeniam a práve napríklad rozhodnutie tohto jedného kľúčového zákazníka spôsobilo znovuprebudenie aktivít. Firmy majú väčšiu zotrvačnosť, ako sme pôvodne predpokladali v našom biznispláne, zostavenom na základe akýchsi trhových štandardov. Avšak ak firma nevytvára dlhy a jej zakladateľ má ambíciu alebo šancu na monetizáciu – či už v rámci predaja technológie, alebo celej firmy – nemôžeme ju prinútiť zbankrotovať. Aj v prípade likvidácie sa však dajú zmonetizovať niektoré relevantné aktíva.
Zakladatelia sa teda tak ľahko nevzdávajú?
Ako investor sme len radi, keď majú zakladatelia ambíciu pokračovať a zotrvať v biznise. Videli sme veľa rôznych zakladateľov, ktorí sa absolútne nechcú vzdať. Boli ochotní pokračovať dlhšie, ako sme si mysleli, s minimom nákladov na chod firmy či bez nároku vyplácania si výplaty. Napríklad sa presťahovali naspäť k rodičom, aby ušetrili náklady, opäť sa zamestnali v inej firme a všetky prostriedky vkladajú do firmy a, skrátka, nachádzajú rôzne spôsoby, ako predĺžiť život firme a „otočiť biznis“ počas niekoľkých ďalších mesiacov.
Čo by ste pomenovali ako najčastejší problém, kvôli ktorému zakladatelia pri budovaní startupov narazili? Sú tam opakujúce sa problémy alebo je každý prípad špecifický?
Neviem, či to dokážem zovšeobecniť na celé portfólio. V princípe je hlavným cieľom každej firmy nájsť product-market fit. Tie, ktoré ho nevedeli nájsť, teda nevedeli zarobiť peniaze predajom samotného produktu alebo nedokázali presvedčiť investora a získať ďalšie kolo financovania, tým došli peniaze na ďalšie fungovanie a rozvoj.
V niektorých prípadoch sme videli, že produkt bol na trhu príliš skoro. Vidíme firmy, v ktorých obchodný cyklus nebol predpovedaný správne, hlavne v prípadoch, keď produkt predávali veľkým korporátom a všetko záviselo od toho, či jeden partner povie áno alebo nie. Takýto proces trvá extrémne dlho, bežne aj viac ako rok. Pri B2B obchodoch je potreba výrazne viac nadhodnotiť čas, ako dlho bude trvať obchodný cyklus. Medzi ďalšie dôvody patria napríklad tímové alebo ľudské nezhody, relatívne bežné problémy vyskytujúce sa aj v ostatných firmách, ktoré sú niekedy dôvodom a niekedy aj následkom horeuvedených problémov v obchode.
Terézia Jacová Neulogy Ventures Zdroj: Archív Terézia Jacová
Terézia Jacová
Ako investičná manažérka pracuje v Neulogy Ventures od roku 2014. Bakalársky titul získala na Haagskej Univerzite aplikovaných vied, profesijné skúsenosti získala ako stážistka oddelenia inštitucionálnych vzťahov v holandskej spoločnosti Sustainalytics, kde pracovala na vývoji interných aj externých komunikačných stratégií. Analytické schopnosti si zdokonalila v zaisťovacej spoločnosti v Bratislave.
Poznámka: Rozhovor prebiehal vo viedenskom inovačnom hube weXelerate na pozvanie Zahraničnej kancelárie mesta Viedeň v Prahe.
