Šéfka mesta tlačovou správou upozorňuje, že záchrana fabriky s 500 zamestnancami, ktorá navyše dáva prácu aj ďalšej tisícke pracovníkov svojich subdodávateľov, sa komplikuje kvôli postoju jedného z jej veriteľov.
Miestny humenský podnik Chemes, v areáli ktorého samotný Nexis sídli a od ktorého si nakupuje aj energie, podľa primátorky žiada, aby sa reštukturalizácia dlžníka uskutočnila aj metódou jeho predaja a aby prevzatie Nexisu Čechom I. Bezlojom ešte nebolo úplne hotovou vecou.
Čech vzbudil dôveru
Chemes, ktorý ovláda vplyvný muž humenského biznisu Ján Molnár, ktorý kedysi zbohatol na predaji svojho mäsokombinátu Mecom investičnej skupine Penta, chce predaj Nexisu presadiť do reštrukturalizačného plánu, ktorý budú veritelia schvaľovať už začiatkom budúceho týždňa.
Na ich utorkovom stretnutí môže byť v hre nielen odobrenie záchrany fabriky pod taktovkou I. Bezloju. Pri ňom tak ako to po novom káže slovenská dlhová legislatíva aj veritelia nezabezpečení záložnými právami k majetku Nexisu získajú od neho minimálne polovicu dlhov. Chemes ale teda vidí riešenie aj v predaji Nexisu.
Primátorka Humenného Jana Vaľová a hlavný akcionár spoločnosti Nexis Fibers Ivo Bezloja na pôde NRSR Zdroj: Nexis Fibers a.s.
Primátorka takéto návrhy spája s možným pádom firmy do konkurzu a s následnou stratou celej výroby. Obáva sa aby Nexis napokon nebol úplne zavretý, ako bol pred šiestimi rokmi zavretý výrobca vláken pre textilky Chemlon, ktorý sídlil hneď vedľa. Vtedy prišlo o prácu vyše 300 ľudí.
V tlačovej správe sa primátorka obracia s prosbou na veriteľské banky Nexisu, teda na Citibank, ČSOB, Tatra banku, OTP Banke aj ČSOB leasing, aby pri hlasovaní o budúcnosti fabriky konali veľmi uvážlivo.
Vo svojom písomnom vyjadrení J. Vaľová tiež uvádza, že práve I. Bezloja je pre fabriku dobrým investorom. Tento týždeň s ním sama rokovala.
Investičné dobrodružstvá
Český priemyselník má s Nexisom skúsenosti z minulosti. Kedysi bol partnerom M. Marchettiho, ktorý je v súčasnosti vo Švajčiarsku prešetrovaný aj za podvody. Švajčiar však Čecha zo spoločného biznisu, do ktorého patril aj humenský podnik, vytlačil. Nedávno však I. Bezloja súdy s ním vyhral a opäť sa dostal ku kontrole nad Nexisom.
I. Bezloja v Česku od piky vybudoval spracovateľa plechov Hestego, ktorý v juhomoravskom Vyškove zamestnáva 300 ľudí a dosahuje ročné tržby skoro 20 miliónov eur. Podnikateľ je však aktívny aj v iných biznisoch vrátane inštalácie priemyselných strojov.
Primátorka dokonca uviedla, že nový akcionár Nexisu má záujem z jeho budúcich ziskov zaplatiť všetky vzniknuté pohľadávky predchádzajúceho majiteľa. Celkové dlhy, s ktorými Nexis išiel do reštrukturalizácie, pritom tvoria až 65 miliónov eur. Všetko to bol výsledok investičných dobrodružstiev M. Marchettiho v rôznych častiach sveta z predchádzajúcich rokov.
Molnár by rad vlákna
Prečo Chemes J. Molnára žiada predaj Nexisu namiesto jeho zotrvania v rukách J. Bezloja, zatiaľ energetická firma oficiálne nevysvetlila. Na piatkové popoludnie k téme zvoláva tlačovku.
Podľa dôveryhodných informácií TRENDU od ľudí blízkych reštrukturalizácii Nexisu však Chemesu, respektíve jeho majiteľovi, ide o to, aby Nexis mohol ovládnuť on sám. Predaj výrobcu vláken, ktorý navrhuje Chemes zapracovať do jeho reštrukturalizačného plánu, údajne nemá byť postavaný na voľnej súťaži, J. Molnár chce podnik kúpiť priamo celý pre seba.
Zdroj: SITA / AP
Chemes je pritom pre Nexis dôležitým partnerom, lebo mu dodáva energie. A predovšetkým touto kartou môže v boji oň hrať aj J. Molnár.
Nexis je rozhodne atraktívna firma. Problémom bola len rozšafnosť jej bývalého majiteľa. Samotná fabrika však zarábala veľmi slušne. Za roky 2011 až 2014, keď ju ešte neťažili chyby Švajčiara, dohromady zarobila takmer 12 miliónov eur.
J. Molnár v súčasnosti pôsobí mimo energetiky aj v jemu najbližšej potravinárskej výrobe. Má mäsokombinát, vyrába aj cestoviny či pečivo.
