Lov štátu na malé firmy sa stupňuje, za chyby platia

Štát im najskôr financie v rámci Prvej pomoci dal, dnes si ich postupne berie. Reč je zhruba o 20 percentách firiem, ktoré mali tú smolu, že kontroly úradov práce vyhodnotili ich mesačné výkazy ako neoprávnené, prípadne urobili iné chyby. Ak sa nechtiac vo výkazoch „kopli“ čo len v jednom mesiaci, postih bol tvrdý – treba vrátiť všetko do posledného centa, a to do 30 dní od doručenia výzvy.

Čísla, ktoré kazia imidž

Pomáhame ľuďom, a tým pomáhame aj ekonomike. Takúto reklamu platenú ministerstvom práce v poslednom čase vidno v mnohých médiách. A treba priznať, že sčasti je úplne oprávnená. K 8. marcu 2021 ministerstvo vyplatilo v rámci projektu Prvá pomoc a formou SOS dotácií vyše 1,1 miliardy eur. Sčasti tak nahradilo 3,3 milióna mesačných platov zamestnancov alebo samostatne zárobkovo činných osôb (SZČO). Existujú však aj čísla, ktorými sa rezort až tak nechváli.

Napríklad keď ide o vrátené financie od podnikateľov, ktorí kde-tu pochybili vo výkazoch alebo sa nesprávne zaradili do opatrenia, v ktorom nemali čo hľadať. Tí vracajú príspevky nielen na základe kontrol, ale aj výziev úradov práce.

Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny podľa Marianny Šebovej z kancelárie generálneho riaditeľa medzi najčastejšími chybami spomína nedodržanie lehoty po oznámení ukončenia pracovného pomeru zamestnanca či nesplnenie podmienky na príspevok, napríklad dlh v Sociálnej a zdravotnej poisťovni.

Ústredie v súčasnosti eviduje v rámci projektu Prvej pomoci pohľadávky štátu v sume 3,8 milióna eur, z toho bolo k 9. marcu zaplatených 4 461 pohľadávok v objeme 3,3 milióna eur. Ak by sa finančné príspevky poskytovali cez rozhodnutia úradov práce, tie by si správnosť údajov u žiadateľov preverovali vopred.

Ale keďže na to nebol podľa advokáta a partnera advokátskej kancelárie Ružička & Partners Jána Azuda dostatočný priestor, poskytovali sa na základe dohôd. To posunulo tieto vzťahy aj do roviny zmluvných záväzkov. „Preto nesplnenie podmienok na poskytnutie finančného príspevku môže mať za následok neplatnosť dohody ako celku,“ konštatuje J. Azud.