
Budúcnosť slovenského hnedouhoľného baníctva je spätá s osudom jedinej slovenskej elektrárne, ktorá je schopná zužitkovať produkciu slovenských baníkov – Elektrárne Nováky (ENO) v Zemianskych Kostoľanoch.
„Isté je len to, že do dôchodku s baníctvom nevydržím,“ hovorí bývalý generálny riaditeľ v súčasnosti utlmovanej veľkokrtíšskej a.s. Baňa Dolina a súčasný predseda predstavenstva malej, ale efektívnej Bane Záhorie, a.s., Čáry štyridsiatnik Igor Cífer.
Jediná výhoda
Slovenské hnedé uhlie má niekoľko vlastností, ktoré ho robia v porovnaní s konkurenciou nevýhodným. Vyšší podiel síry a najmä nižšia energia, ktorú je schopné uvoľniť pri spaľovaní.
A tak okrem ENO už existuje len jeden veľkoodberateľ uhlia – a.s. Zvolenská teplárenská. Teplárne v Martine a Žiline nastavili svoje kotly na hnedé uhlie z Českej republiky.
Jedinou výhodou, ktoré môžu Slováci ponúknuť, sú nižšie dopravné náklady. Sama elektráreň v Novákoch totiž môže denne „skonzumovať“ až desať vlakov uhlia.
Takmer všetko uhlie do nej dodáva a.s. Hornonitrianske bane Prievidza (HBP) zo svojich troch baní. Väčšina dodávok ide z ich závodu Baňa Nováky, ktorý s elektrárňou prakticky susedí. „Ak by neboli tieto dopravné náklady, nepomôžu baniam žiadne energetické koncepcie,“ hovorí I. Cífer.
Ďalší veľkí odberatelia slovenského uhlia ako Bukocel Vranov nad Topľou či Chemko Strážske sa musia rozhodnúť, ako prispôsobia svoju energetiku ekologickým normám po roku 2006.
Poslanci mesta Handlová sa už rozhodli, že teplo v meste budú vyrábať z plynu, a tak hornonitrianski baníci stratia ďalšieho odberateľa. Rozhodnúť sa bude musieť aj tepláreň vo Zvolene, hlavný odberateľ Bane Záhorie.
Očakávania v okolí nuly

Tohto roku uzatvárajú na južnej Morave baňu podobnú Bani Záhorie. Ťažba lignitu v Mikulčiciach sa končí po tom, ako sa elektráreň v Hodoníne rozhodla neobnoviť s ňou kontrakty. Do konca roka tu budú musieť prepustiť približne štyristo baníkov.
„Zatiaľ sa neobávame podobného osudu. Náš lignit je o niečo výhrevnejší ako ten na Morave,“ tvrdí I. Cífer.
Napriek tomu sa najmladšia a najmodernejšia slovenská baňa s výnimkou roka 2002 pohybuje v červených číslach. Jedným z dôvodov je aj trojročné udržiavanie ceny uhlia Slovenskými elektrárňami na rovnakej úrovni.
Prvý nárast priznali elektrárne baníkom až tohto roku. I tak vedenie bane očakáva, že sa hospodárenie bude pohybovať v okolí nuly. Aj to v prípade, ak im príroda nepripraví žiadne nepríjemné prekvapenia ako v roku 2000, keď pri haváriách stratili techniku za niekoľko desiatok miliónov korún.
Útlm ťažby
Od začiatku deväťdesiatych rokov spotreba hnedého uhlia na Slovensku prudko klesá. Kým ešte v roku 1994 sa doviezlo na Slovensko z Česka takmer 3,5 milióna ton, v minulom roku to bolo vyše osemstotisíc ton.
Aj predaj triedených druhov uhlia pre domácnosť sa za toto obdobie znížil o 1,9 milióna ton. Hoci je snaha udržať domáce bane na úkor dovozu z Česka, aj tak od roku 1990 poklesla ich ťažba o približne 1,7 milióna ton.
A prichádza obdobie postupného utlmovania aj existujúcej ťažby, ktorá vlani dosiahla 3,1 milióna ton. Dôvod – postupná strata ekonomiky ťažby uhlia.
Prvou veľkou baňou v útlme je Baňa Dolina. Jej útlmový program schválila vláda v roku 2001.
Dotácie do uhoľného baníctva v SR | ||
(mil. Sk) | ||
Dotácie |
Sociálna ťažba a útlm Bane Dolina | |
1989 |
1 624,9 |
n |
1990 |
1 289,1 |
n |
1991 |
323,2 |
n |
1992 |
676,7 |
n |
1993 |
350,1 |
n |
1994 |
159,1 |
n |
1995 |
143,7 |
n |
1996 |
137,9 |
n |
1997 |
133,8 |
60,0 |
1998 |
136,3 |
53,4 |
1999 |
132,0 |
51,7 |
2000 |
127,7 |
48,1 |
2001 |
121,7 |
53,4 |
2002 |
110,3 |
33,0 |
2003 |
76,0 |
49,0 |
Spolu |
5 542,5 |
348,6 |
n – sociálna ťažba začala v roku 1997 | ||
PRAMEŇ: Ministerstvo hospodárstva SR |
No ešte predtým – od roku 1997 – ministerstvo hospodárstva pristúpilo na takzvanú sociálnu ťažbu. Od roku 1989, keď vo Veľkom Krtíši vyrúbali vyše milióna ton uhlia za rok, išla ekonomika prudko dole.
„Baňa smerovala ku krachu. Dohodol sa systém, že stratu sme vykrývali zo štátnych prostriedkov,“ hovorí Rudolf Šembera, štátny radca Ministerstva hospodárstva SR, zodpovedný za baníctvo.
Útlm bane značnou sumou financuje štát. Do súkromnej spoločnosti v roku 2002 smerovalo zo štátnych prostriedkov 33 miliónov korún, na minulý rok bolo naplánovaných 49 mil. Sk.
„Zaviazali sme zmluvou akcionárov, že útlm pôjde na konto hospodárskeho výsledku. Dotovať budeme iba rozdiel. Podobne tržby za odpredaj materiálov idú do balíka na útlm.
Manažment je v bani rozumný a rešpektuje požiadavky štátu,“ tvrdí R. Šembera. Posledné vozíky uhlia by sa mali vo Veľkom Krtíši vyťažiť na budúci rok.

Fond sa minul
Napriek jasnému trendu, že bane sa budú zatvárať a štát bude musieť ich likvidáciu platiť, nevytvára sa fond, ktorý by mal pomôcť hradiť náklady zatvárania baní. V období pred rokom 1989 sa takýto Fond škôd a náhrad tvoril.
Pri likvidácii jednotlivých banských diel ho mohli firmy využívať. V roku 1996 sa rozpustil a použil sa na úhradu starých strát štátnych banských spoločností.
„Teraz vybudovať takýto fond bude ťažké. My však budeme ochotní s vlastníkmi diskutovať iba o likvidácii tých plôch, ktoré sa ťažili v období, keď bol vlastníkom baní štát. A to všetko vidieť na mapách,“ tvrdí R. Šembera.
No z tohto pravidla sú už výnimky – práve Baňa Dolina. Do sociálnej ťažby totiž majiteľov, zamestnaneckú akciovú spoločnosť, ktorá držala väčšinu akcií baní, natlačilo ministerstvo hospodárstva v snahe neskomplikovať sociálnu situáciu v problematickom veľkokrtíšskom regióne.
Definitívny koniec uhoľného baníctva vo Veľkom Krtíši sa očakáva v roku 2010, keď po ukončených likvidačných prácach v podzemí sa bude musieť zlikvidovať aj niekoľko stoviek rôznych prieskumných vrtov v teréne nad baňami.
Otáznik: Cigeľ, Handlová
Harmonogramy na postupný útlm musia pripravovať aj v Hornonitrianskych baniach Prievidza. Dosiaľ riešili racionalizáciu v baniach Handlová a Cígeľ vlastnými zdrojmi.
Ak by sa nevybudovala nová ekologicky prijateľná elektráreň v Novákoch, postupný útlm baní Cigeľ a Handlová by sa zmenil na predčasné uzatvorenie. „To je otázka likvidácie, a tam by už musela prísť pomoc štátu,“ tvrdí vrchný riaditeľ pre stratégiu HBP František Verbich.
Nevie si predstaviť, že by to dokázala firma zvládnuť vo vlastnej réžii. „Na bani Handlová štát podnikal päťdesiat rokov, my päť. Za taký krátky čas nedokážeme naakumulovať potrebné prostriedky.“
Zastavenie prevádzky v dvoch baniach by podľa F. Verbicha znamenalo prepustenie viac ako polovice zo súčasného stavu päťtisíc pracovníkov. Každý rok však už prepúšťajú približne päťsto ľudí. Takýmto tempom by koncom roku 2006 mohlo v HBP pracovať o ďalších 1 500 ľudí menej.
Vývoj slovenských uhoľných baní
(ťažba mil. ton, počet zamestnancov v tis.)

PRAMEŇ: Ministerstvo hospodárstva SR
Aj v prípade, že by nedošlo k ráznemu zastaveniu ťažby, ale k postupnému útlmu oboch baní v Handlovej a Cigli, firma ráta s podporou štátu. „Program ďalšej ťažby sme urobili tak, aby výstupy boli zapracované do prípravy trojročného plánu štátneho rozpočtu,“ tvrdí F. Verbich.
Naznačuje podobný postup ako v Bani Dolina, v súlade s predpismi o štátnej pomoci a možnosťami útlmu uhoľného baníctva, ktoré dáva EÚ. Tvrdí, že v extrémnych prípadoch môžu sumy na útlm dosiahnuť do pol miliardy korún, ale nepredpokladá také vysoké čísla.
No v prípravách štátneho rozpočtu na budúci rok ministerstvo hospodárstva ráta s tým, že do banských spoločností na riešenie sociálnych vplyvov, likvidáciu niektorých častí baní i prípadné práce na sprístupnení nových zásob bude žiadať o 200 mil. Sk viac ako v tomto roku.
Budúcnosť – Nováky, Záhorie
Najistejšiu budúcnosť majú zo slovenských baní Baňa Nováky a Baňa Záhorie. Vyťažiteľné zásoby uhlia na Slovensku sa odhadujú na 87,3 mil. ton.
Štát zatiaľ prijal zásadu, že nepodporí otváranie nových ložísk. Bude sa musieť pracovať len na doteraz otvorených baniach. Napriek tomu je ťažké odhadnúť, koľko uhlia bude možné dostať v budúcnosti na povrch.
Na Záhorí by dokonca privítali aj investície do sprístupnenia nových dobývacích priestorov. „Ak chceme ťažiť v roku 2010, potrebujeme to vedieť dnes. Otvorenie poľa trvá päť-šesť rokov. Čakáme, že štát povie, akým smerom sa chce uberať,“ hovorí za Baňu Záhorie I. Cífer.
Baňa chce použiť pomoc európskych fondov na sprístupnenie nových zásob. Istota, či ich získajú, však neexistuje. Na vyrazenie nových chodieb a prípravu blokov pre ťažbu treba na Záhorí na najbližšie štyri roky približne sto miliónov korún, z toho tretinu by chceli získať z európskych fondov.
Baňa Záhorie pracovala aj na alternatívnom použití svojho lignitu. Veľmi nádejné sa ukázali pokusy s produktom Lignofert v poľnohospodárstve.
Dokáže na seba viazať dusičnany v pôde a zlepšovať jej kvalitu a má schopnosť odľahčovať ílovité pôdy. Poľnohospodárom zatiaľ nevyhovuje cena.
Veľkoplošné pokusy, ktoré sa uskutočnili v Egypte aj Spojených arabských emirátoch, síce nadchli, ale problémom bola cena dopravy. Tá bola trojnásobkom ceny samého produktu.
Budúcnosť Prievidze
Baňa Záhorie pri svoje ťažbe 300-tisíc ton je v porovnaní s produkciou dobývacích priestorov na Hornej Nitre malá. Pri optimistickom variante budú minimálne najbližších desať rokov hornonitrianske bane dodávať približne 2,2 mil. ton ročne.
V pesimistickom variante, ak sa utlmia bane v Handlovej a Cigli, môžu klesnúť dodávky na zhruba 1,3 milióna. Elektráreň Nováky by tak prakticky obsluhovala Baňa Nováky, a to minimálne po dobu technickej životnosti elektrárne.
Ďalšou neznámou však je to, ako sa zachová investor v Slovenských elektrárňach. „Ak Elektráreň Nováky bude pre budúceho majiteľa nezaujímavá, rokovali by sme o jej odkúpení,“ tvrdí F. Verbich.
Štátna pomoc uhoľnému baníctvu SR | |||||||
(mil. Sk) | |||||||
Hornonitrianske bane |
Baňa Záhorie |
Baňa Dolina |
Spolu | ||||
Odpustené úhrady za vyťažený nerast |
Dotácie |
Odpustené úhrady za vyťažený nerast |
Dotácie |
Odpustené úhrady za vyťažený nerast |
Dotácie |
||
1996 |
32,9 |
123,5 |
1,1 |
4,1 |
0,0 |
10,9 |
172,5 |
1997 |
24,0 |
135,4 |
1,7 |
2,6 |
8,0 |
78,0 |
249,7 |
1998 |
30,6 |
133,0 |
0,0 |
2,1 |
5,2 |
73,7 |
244,6 |
1999 |
28,7 |
129,5 |
3,8 |
1,3 |
5,4 |
65,6 |
234,3 |
2000 |
27,5 |
116,9 |
3,2 |
2,1 |
3,8 |
57,5 |
211,0 |
2001 |
29,8 |
114,1 |
2,8 |
2,0 |
3,1 |
63,9 |
215,7 |
2002 |
19,0 |
103,9 |
1,1 |
1,6 |
0,0 |
42,1 |
167,7 |
Spolu |
192,5 |
856,3 |
13,7 |
15,8 |
25,5 |
391,7 |
1495,5 |
PRAMEŇ: Ministerstvo hospodárstva SR |
Snahy o majetkové prepojenie baní a elektrárne v Novákoch zatiaľ nevyšli. Napriek tomu, že HBP do svojej dozornej rady pravidelne nominovali vysokých predstaviteľov Slovenských elektrární. „Chceli sme, aby ľudia z elektrární videli do spoločnosti. Bola to naša dobrá vôľa,“ hovorí F. Verbich.
V požiadavkách na štátnu asistenciu vedenie baní tiež argumentuje regionálnymi rizikami, ktoré zo zatváranie vyplývajú pre okres Prievidza. Hoci sa podľa F. Verbicha HBP snažia postupne dopĺňať baníctvo ďalšími činnosťami, úplná zmena biznisu možná nie je.
Niet baníkov
„Aj keď by sme mali možnosť pripustiť vo väčšom množstve podporu pre výrobu elektrickej energie na báze domáceho uhlia, sústavne klesá schopnosť ťažby,“ tvrdí R. Šembera. Je to dané nielen dostupnosťou zásob uhlia v podzemí, ale aj získaním kvalifikovaných baníkov.
Takmer desať rokov z učňovských škôl nevychádzajú. „Dnes vieme hneď zamestnať dvadsať, tridsať kvalifikovaných baníkov,“ tvrdí generálny riaditeľ Bane Záhorie Jozef Krupa. Spoločnosť sa snažila prostredníctvom náborov vo Veľkom Krtíši aj v Prievidzi získať prepúšťaných baníkov.
„Zo štyridsiatich ľudí oslovených úradom práce tu prišiel jeden z Kríša, z Prievidze nik. Napriek tomu, že sme ponúkli lepšie pracovné podmienky, plat, odlučné, ubytovanie,“ hovorí J. Krupa a pokračuje: „Potrebujeme kvalifikovaných ľudí. Dnes sa už ručne nedobýva. Na stene máme zariadenia približne za šesťdesiat miliónov korún a to treba vedieť obsluhovať.“
Paradoxne majú personálne problémy aj bane okolo Prievidze. F. Verbich na jednej strane zdôrazňuje, že prepúšťajú len baníkov v dôchodkovom alebo takmer penzijnom veku, no zároveň priznáva problém udržať produktívne kádre. Veľa baníkov stiahli bane v Česku, pričom české bane sú podľa F. Verbicha pre slovenských baníkov často prestupnou stanicou do Nemecka.
Foto – Milan Illík, Miro Nôta