Meny rozvíjajúceho sa sveta slabnú už od jari 2013, keď sa na povrch začal dostávať pre nich zásadný problém, a to je (alebo by bolo) spomalenie menovej politiky USA. Tieto ekonomiky a meny sú totiž silne závislé (priamo alebo nepriamo) na dolárovom financovaní zo zahraničia za relatívne nízkych úrokových sadzieb.
A tak ruský rubeľ je najslabší od začiatku júna 2012 a celkom blízko rekordne slabého rubľa z jari 2009, keď všetky meny okrem dolára slabli (a v prípade Ruska navyše doznieval krátky konflikt s Gruzínskom z roku 2008).
Juhoafrický rand je blízko rekordne slabých úrovní z jesene 2008 (keď navyše mal svoj význam exodus zo Zimbabwe do Južnej Afriky). Turecká líra je historicky najslabšia. Od začiatku roku 2013 oproti doláru stratila vyše 25 percent, od začiatku tohto takmer 5 percent. To sú pre meny vysoké hodnoty. V prípade Turecka nejde len o všeobecnú príčinu, ale aj o otrasy v najvyšších poschodiach vlády, nepredvídateľnú centrálnu banku a občianske protesty.
Občianske protesty naďalej pokračujú na Ukrajine, a tak držia ceny tamojších dlhopisov nízko (a teda výnosy pre držiteľa vysoko). Naproti tomu z Číny prichádzajú skôr dobré správy, a tak niektoré komodity posilnili alebo sa stabilizovali. Špecifická situácia je pri hliníku, ktorý naďalej silno slabne, v dôsledku značných zásob nepredanej suroviny v skladoch po celom svete. To logicky drží dole ceny mnohých akcií v Rusku.
Vo vyspelom svete dochádza k pokračujúcim výpredajom austrálskeho dolára. Nie kvôli primárnej závislosti na dolárovom financovaní, ale skôr z dôvodu všeobecne chmúrnych vyhliadok pre komodity. Pre Austráliu je tiež problémom dlhodobo klesajúca svetová cena uhlia, ktorá vytláča z trhu austrálsku ropu a uhlie. V Austrálii naviac tiež hrozí spľasnutie realitnej bubliny.
Autor je analytik Saxo Bank.
