Producent Dano Dangl: Netflix ma ešte nekontaktoval, no globálne projekty robiť budeme

Dana Dangla väčšina ľudí vníma ako človeka, ktorý ako televízny producent stojí za viacerými úspešnými projektami, medzi ktoré patria aj celovečerné filmy hrané v kinách. So svojou produkčnou firmou Noemo má v pláne okrem iného pustiť sa aj do vecí, ktoré budú mať globálnejší charakter.

V rozhovore pre TREND hovorí o svojom prechode z herca na producenta, o svojej stratégii, aktuálnej situácii v televíznom priemysle, ale aj o svojom pôsobení na poste šéfdramaturga internetovej televízie Mall.TV.

Ste majiteľom produkčnej spoločnosti Noemo. V čom spočíva vaša stratégia?

Sme špecifická spoločnosť v tom, že takmer všetky projekty sú autorské. Či ide o televízne, filmové alebo iné projekty, nie sú licencované. Dokonca bolo obdobie, keď sme či už na slovenskom alebo českom trhu boli jediný nelicencovaný formát.

V princípe ma nebaví naštudovať si niečo analyticky a analytiku potom aplikovať na dané dielo. Baví ma skôr postupovať od piky, od rána vymýšľať až do večera, kedy prichádza realizácia.

Televízie majú od veľkých cez malé show až po seriály licencované projekty. Je to aj logické, lebo idú na istotu, lebo je to všetko preverené v iných krajinách. Prečo by išli do rizika s nejakým Danglom, keď nevedia, ako to dopadne? Baví nás pokúšať a vymýšľať, čo by televízie mohli o pol roka či o rok potrebovať.

Kde beriete inšpiráciu?

Keď sme v procese výroby, vždy sa spojí viacero projektov dokopy a vtedy nie je čas otvoriť si myseľ a vymýšľať nové veci. Potom príde obdobie, keď niektoré veci dokončíme a strategicky pripravujeme ďalšie. Toto obdobie mám z niektorých hľadísk najradšej, lebo je veľmi tvorivé.

Viem sa stretávať s ľuďmi, s autormi, s členmi môjho tímu a rozprávať sa o nových veciach a to ma veľmi baví. Inšpirácia prichádza vždy, keď to človek najmenej čaká. V hlave mám zvláštny nepokoj a ten sa potom prejaví tým, že začnem vymýšľať nové veci.

Inšpirujete sa často aj nejakými projektmi, ktoré fungujú v zahraničí, no nechcete ísť cestou licencie?

V podstate Partička je toho príkladom. Trúfam si povedať, že v televízii je už množstvo vecí vymyslených a nafukovanie ďalších možností už nie je extra veľké. Konkrétne Partička bola inšpirovaná maďarskou verziou a tá bola inšpirovaná americkou.

Dokonca máme aj niektoré hry rovnaké či podobné. Čiže nepopieram, že to nie je čisto z mojej hlavy. Inšpirovali sme sa, adaptovali na náš trh a vymysleli sme množstvo česko-slovenských hier, ktoré na konci dňa fungujú oveľa lepšie ako tie pôvodné.

Snažíme sa pochopiť televízie, čo potrebujú a zároveň, čo chýba mne. To je najzákladnejšia vec. Snažím sa to naladiť tak, aby to bolo predajné, to je logické. Sú niekedy veci, o ktorých sme presvedčení, že sú dobré, natočíme pilotný diel a ten ukážeme televízii.

Mall.TV hodnotím ako neúspech

Každá televízia je niečím špecifická, má iných divákov a inú stratégiu. Ako sa prispôsobujete?

Je to taká zvláštna alchýmia. Poviem to zhodou okolností opäť na príklade Partičky. Je to dobrý príklad, lebo to s ňou bolo rovnaké na Slovensku aj v Česku. Keď sme priniesli Partičku prvýkrát, v televízii jej verili možno dvaja ľudia.

Partička bola na vtedajší slovenský a český trh progresívny počin. Nerozumeli improvizácii. Chýbala im príprava či scenár. Urobilo sa najskôr divadelné predstavenie, na ktoré sme pozvali ľudí z televízie. Potom sme natočili pilotný diel. Ten sa ponúkol televízii a podpísalo sa dvanásť častí s tým, že uvidíme, čo z toho bude.

Aj na Slovensku a v Čechách to malo zvláštny priebeh. Prvých dvanásť častí malo dosť zlú sledovanosť. Dokonca sa robili aj klasické prieskumy, kedy do miestnosti zavriete niekoľko ľudí. Ja som prieskumy videl cez sklo a bolo to pre mňa veľmi zaujímavé. Zároveň som si povedal, že je to totálne zbytočná vec, nakoľko v tejto oblasti je to ťažko uplatniteľné.

Ľudia museli pochopiť improvizáciu či princípy hier. V prieskumoch Partička dopadla brutálne zle. Potom prichádza na rad zvláštny televízny fenomén. Keď televízia niečomu uverí a krok riskne, čo sa v prípade Markízy stalo a podpísala ďalšie časti, druhá sezóna sa stala fenoménom. Okamžite sme vyhrali všetky ceny, ktoré sa vyhrať dali a to isté sa stalo v Čechách.

Istú dobu ste boli šéfdramaturgom internetovej televízie Mall.TV. Ako hodnotíte svoje pôsobenie?

Spoluprácu sme uzavreli a hodnotím ju ako veľký neúspech. Je to pre nás veľká skúsenosť a nikto ju na Slovensku nemá. Od začiatku sme bojovali, aby sa to nevolalo Mall.TV. Pre mňa to bolo príliš zväzujúce a príliš obchodne spájané s názvom internetového obchodu. V konečnom dôsledku Mall už vlastnia Poliaci a Mall.TV zostalo úplne samostatné, lebo o to Poliaci nemali záujem. Čiže aj v tomto som mal pravdu, len cez korporát to ťažko presadíte.

Filozofiu slovenskej Mall.TV sme chceli postaviť inak, ako je postavená česká verzia. Bol som presvedčený a stále aj som o tom, že len tak to má zmysel. Televíziu sme chceli postaviť ako alternatívu k našim televíziám a nie ako alternatívu k YouTube, čo robí česká verzia.

S YouTubom sa neodvážim bojovať. Odvážim sa bojovať s priestorom, ktorý nie je obsadený a to sú pre mňa veci, ktoré komerčné televízie nemôžu, alebo nechcú vysielať. Toto sa mi vlastne nepodarilo, a preto to beriem ako neúspech. Pre mňa je to stále vec, ktorá tu chýba, no s Mall.TV sa to robiť nedá.

Musím ale povedať, že sme sa tam veľa naučili. Vzniklo tam viacero dobrých projektov, a jedným z nich je napríklad seriál Kavej, ktorý milujeme, je náš autorský, bude o ňom kniha a dokonca pôjde ako celovečerný film do kín.

Chceme robiť globálnejšie projekty

Myslíte si, že pri YouTube, Netflixe, HBO Max a ďalších má internetová televízia zmysel a vie byť životaschopná?

Myslím si, že vie byť do veľkej miery životaschopná, pokiaľ by to bolo napríklad konkrétne s Mall.TV dobre nastavené obchodne. Hlavné príjmy mali byť z reklamy, no bolo to komplikované.

Nechcem povedať, že pôjde o podobný model, ale rozmýšľame nad nejakým iným modelom, ako to podchytiť možno ešte viac alternatívne a reštartovať celú myšlienku. Nevieme to však potiahnuť samostatne. Slovenský trh nedokáže zaplatiť ani film a nie to ešte projekt takýchto rozmerov.

Chceli sme vlastnú platformu ešte predtým, ako som v Mall.TV pôsobil. Mali sme dokonca rokovania s investormi a už to bolo na spadnutie. Máme zaregistrovanú vlastnú doménu, máme vyrobený celý imidž televízie a v momente, kedy som prišiel na jedno stretnutie s ľuďmi z Mall, prišla spolupráca, nakoľko sme si uvedomili, že dve televízie v rovnakom období na jednom trhu by nedávali zmysel.

Tam ale vznikol problém. Aj my sme sa chceli podieľať na obchodných veciach, no oni mali vlastnú filozofiu a iné predstavy, v ktorých sme sa do istej miery nestretli. Budem porovnávať s Partičkou. Tam sme potrebovali trinástu alebo štrnástu časť, aby sme presvedčili divákov. Tu potrebujete dva až tri roky na to, aby ste presvedčili, že to má celé zmysel a prvé tri roky, samozrejme, plačete a krvácate. Tak to jednoducho je.

Ako možno charakterizovať diváka ktorý sleduje internetovú televíziu?

Myslím si, že je to mladší divák. Internetový divák nie je lojálny. Vidieť to koniec koncov aj na Netflixe. Ak tam už nie je niečo, čo zaujme, divák odíde, lebo môže. Neustále musíte pre neho vymýšľať nejaké nové veci a nanovo ho prekvapovať, aby tam zostával, no on tam vlastne ani nezostáva, lebo tam príde len kvôli niečomu. Nie je to ako televízia, ktorej je divák verný. Aj prieskumy ukazujú, že ľudia tam chodia na pár okamihov počas dňa, pustia si krátku vec.

Oslovili vás niektorý zo zahraničných hráčov s ponukou na spoluprácu?

Ešte nás nikto neoslovil a dovolím si povedať, že neoslovili nikoho. Aby som bol kóšer, Voyo, samozrejme, vytvára nejaká veci a má svoju jasnú stratégiu, o ktorej nebudem hovoriť, nakoľko mi to neprináleží. Predpokladám však, že v budúcnosti pre nich niečo budeme robiť, lebo je to prirodzené z viacerých dôvodov. Tak isto Joj otvorila Joj Play. Boli tam nejaké kontakty, no spolupráca tam zatiaľ žiadna nie je.