Odpis časti hodnoty štátnych dlhopisov najzadlženejších krajín eurozóny sa spomedzi finančných firiem dotkne vo všeobecnosti najmenej poisťovní. V najnovšej prognóze vývoja finančných služieb v eurozóne to tvrdí poradenská spoločnosť Ernst & Young. Poisťovne totiž využili čas medzi prvými varovnými znakmi o dlhovej kríze a signálom, že Grécko ju neustojí, a zbavili sa „výrazne“ dlhových cenných papierov z okrajových krajín používajúcich euro, ktoré vlastnili.
„Okrem toho, že poisťovatelia znížili svoju expozíciu voči vládnemu dlhu, zdá sa, že nie sú ani dostatočne zapojení do poskytovania takzvaných úverových swapov, takzvaných CDS na dlhy periférnych krajín, vďaka čomu sa poisťovníctvo dostáva do najlepšej pozície v rámci odvetvia finančných služieb prekonať najhorší scenár,“ spresnil Dalimil Draganovský, partner pre finančné služby v Ernst & Young na Slovensku.
Najhorší scenár, ktorý by znamenal pokles hrubého domáceho produktu eurozóny budúci rok o dve a ďalší rok o jedno percento, pritom poradenská spoločnosť predikuje s pravdepodobnosťou 20 percent. Ernst & Young odporúča rázne zásahy či navýšenie zdrojov Európskeho finančného stabilizačného fondu (EFSF) tak, aby jeho úverová kapacita bola sedemnásobne vyššia ako dnešných 440 miliárd eur.
Podľa analýzy si riziká vyplývajúce z dlhovej krízy ešte nedostatočne uvedomujú a pociťujú klienti správcovských firiem a ďalších spoločností, ktoré pre nich vykonávajú správu aktív. Pre ne boli podobne ako bolo tomu u bánk európske dlhové cenné papiere doteraz často v centre záujmu.
Možné scenáre u bánk
Najciteľnejšie sa odpis toxických bondov dotkne bánk, na čo sa už banky, vlády aj samotné európske vládne štruktúry pripravujú. Príkladom sú kroky Erste Group, ktorá na Slovensku vlastní najväčší peňažný dom Slovenskú sporiteľňu. Skupina ku koncu septembra zredukovala svoju pozíciu voči štátnemu dlhu Grécka, Portugalska, Španielska, Írska a Talianska z vlaňajších 1,9 miliardy na 0,6 miliardy eur. Znížili tiež samotnú držbu bankových dlhov u týchto krajín. Zo zostatkovej hodnoty na trhovú tiež precenila CDS. Namiesto v zisku tak Erste Group skončí za deväť mesiacov tohto roka v takmer miliardovej strate, ktorú však vykryje z vlastných zdrojov. Horšie je na tom belgicko-francúzska Dexia, ktorú čaká rozdelenie a znárodnené jej belgickej vetvy.
Znárodnenie bánk pritom podľa investičnej banky Saxo Bank nemusí byť pre obyvateľov týchto krajín až také nepríjemné riešenie. Podľa analytika banky Tomasa Berggrena aktuálne ceny akcií najvýznamnejších bánk už ich ťažkosti zohľadňujú. Tak napríklad akcie talianskej Unicredit Bank alebo Intesa Sanpaolo sa v polovici októbra obchodovali na hodnotách 0,24, respektíve 0,27 percent účtovnej hodnoty pre rok 2011. „Na súčasných úrovniach ocenenia (zoštátnenie) pre daňových poplatníkov môže byť dobrý obchod,“ konštatuje analytik.
Slovensko a hrozby
Slovenský bankový sektor podľa poslednej zverejnenej analýzy finančného sektora Národnou bankou Slovenska (NBS) ku polroku 2011 nevykazoval viditeľné riziká súvisiace s dlhovou krízou a jej dopadmi na finančný sektor. Všetky sledované ukazovatele banky plnili na porovnateľnej alebo dokonca lepšej úrovni ako na konci roka 2010.
Súčasná situácia môže byť ale podľa signálov z domáceho bankového trhu už o niečo odlišná. Zmenili sa odhady výšky odpísaného dlhu Grécka, keď podľa neoficiálnych informácií v médiách šéf nemeckej Deutsche Bank už vedie rokovania s bankami o odpise polovice gréckych dlhov. Pôvodne sa pritom na základe dohody z júla tohto roka rátalo s účasťou súkromného sektora na úrovni 21 percent dlhov.
„V slovenských podmienkach by takýto haircut znamenal stratu 220 miliónov eur, pri vyššom odpise do 75 percent až 350 miliónov,“ zhodnotil vysokopostavený slovenský bankár, ktorý nechcel byť menovaný. Dodal, že pre menšie tunajšie banky by to predstavovalo „výrazný zásah do kapitálu“, ktorý by napríklad bez pomoci zahraničnej matky či vstupu nového investora v krajnom prípade mohol viesť až k krachu danej banky a vyplácaniu štátom chránených vkladov.
Ilustračné foto na titulke - Flickr.com