Generálny prokurátor Jaromír Čižnár podal voči tomuto rozsudku mimoriadne dovolanie, TREND.sk o tom informovala hovorkyňa Generálnej prokuratúry Andrea Predajňová. Stotožnil sa tak s podnetom martinského primátora Andreja Hrnčiara zo 14. Apríla. Prípadom sa teda opäť budú zaoberať súdy.

Najvyšší súd SR 8. apríla rozhodol, že mesto Martin musí zaplatiť 8,4 milióna eur podnikateľovi, ktorého žalobu predtým súdy štyrikrát zamietli. Rozsudok bol vykonateľný a exekútor mohol mestu kedykoľvek siahnuť na účty. Mesto Martin ho považovalo za nespravodlivý a hľadalo cesty ako ochrániť svoj majetok.

Dvadsaťročný spor

Spor sa začal v roku 1995, keď sa mesto Martin a ďalší dvaja akcionári Lyžiarskeho strediska Martinské hole (LSMH) – Lyžiarsky klub Martin a Klub slovenských turistov Turca – na valnom zhromaždení dohodli na zvýšení základného imania. Spoločnosť mala v pláne vyriešiť dopravu medzi Martinom a Martinskými hoľami, zrekonštruovať či vybudovať dopravné zariadenie v tomto stredisku, zlepšiť podmienky na lyžovanie a rozšíriť ubytovacie kapacity.

Každý z troch najväčších akcionárov LSMH sa zaviazal vložiť nehnuteľný majetok vo výške 103,1 milióna korún (3,4 milióna eur). Mesto malo pripravené dve nehnuteľnosti. Nakoniec ich však do akciovky nevložilo, lebo zistilo, že zostávajúci akcionári svoje nehnuteľnosti – chatu a lesné pozemky – do spoločnosti tiež nevložili.

Štatutári, ktorí v predstavenstve LSMH nezastupovali záujmy mesta Martin, však následne za nedodržanie dohody o vklade nehnuteľností zažalovali mesto o 103,1 milióna korún. Aj na základe ďalších právnych krokov, ku ktorým patrilo napríklad vystavenie zmenky na dvesto miliónov korún (6,6 milióna eur) bez vedomia predstaviteľov mesta, sa akciovka LSMH dostala v roku 2005 na podnet mesta Martin do konkurzu.

Pohľadávku na 103,1 milióna korún získal v roku 2008 v konkurze Martin Gargulák za 10,6 milióna korún (350-tisíc eur). V roku 2010 ju predal cyperskej firme, ktorej názov nezverejnil a pred súdom vystupuje v mene vlastníka, lebo ho k tomu viaže zmluva.

Spor bol na Krajskom súde v Žiline aj na Najvyššom súde SR a súdy dali štyrikrát mestu Martin za pravdu. Až po mimoriadnom dovolaní zastupujúceho generálneho prokurátora Ladislava Tichého sa veci otočili a žilinský krajský súd aj najvyšší súd rozhodli v neprospech mesta.

Rozsudok Najvyššieho súdu ukladá povinnosť zaplatiť M. Gargulákovi 3,4 milióna eur s 11,4-percentným úrokom z omeškania ročne, čo je spolu 8,4 milióna eur. Primátor podal na Generálnej prokuratúre návrh na podnet na mimoriadne dovolanie.

Pomoc

Primátor Martina zasiahnutý justičným valcom písal všade, kam sa dalo. S podnetom sa chce obrátiť aj na Ústavný súd SR, o pomoc žiadal ústavných činiteľov. „V deväťdesiatych rokoch sa vyberalo výpalné z reštaurácií a kaviarní, teraz sa mafiánske praktiky zamerali na útoky na štát a verejné financie,“ povedal.

O stretnutie požiadal aj predsedu vlády a čakal na oficiálnu odpoveď. Predbehli ho však novinári, ktorí sa ho na problémy metropoly Turca opýtali popri riešení kauzy Váhostav. R. Fico zrejme pod tlakom položil protiotázku, čo má spoločné s tým, že Martin prehral nejaký spor, a či má zaškrtiť predsedníčku súdu.

„Arogantne odkázal Martinčanom, že sú preňho občanmi druhej kategórie. Lebo 27 kilometrov vzdialená Žilina má smeráckeho primátora a tam dal premiér sedemnásť miliónov eur návratnú pôžičku, aby mesto zachránil,“ komentuje A. Hrnčiar.

Tlačový odbor Úradu vlády SR TRENDU niekoľko dní po tomto vyjadrení napísal, že v kauze rozhodol Najvyšší súd SR a predseda vlády nemá právomoc ovplyvňovať či meniť rozhodnutia súdov. Stále však platí, že premiér je pripravený v prípade záujmu stretnúť sa s primátorom Martina a vypočuť si jeho stanovisko k problematike.

Samosprávy

Počet prípadov zneužitia zmluvných vzťahov, ktoré sa končia finančnými problémami miest a obcí, nie je podľa výkonného podpredsedu Združenia miest a obcí Slovenska Jozefa Turčányho vysoký. Ak sa takéto prípady vyskytnú, aj ekonomicky stabilné sídla sú vystavené obrovskému tlaku firiem, ktorých záujmom je podľa neho často neoprávnený finančný zisk z verejných zdrojov.

„Je na mieste otázka, prečo práve tieto spory trvajú roky,“ upozorňuje J. Turčány s dôvetkom, že dlhý proces súdnych sporov, v ktorých vystupujú mestá a obce, často spôsobuje, že aj malý záväzok sa za roky niekoľkonásobne zvýši, za čo vždy zaplatia obyvatelia.

Nútená správa

Ak by mesto rozhodnutie súdu nezvrátilo, hrozila mu nútená správa. Na účtoch má tri milióny eur. Okrem toho má úvery za 3,2 milióna eur od Prima banky, ČSOB a Slovenskej sporiteľne. Úver na zaplatenie súdom stanovenej sumy by nedostalo, pretože samospráva si ho môže zobrať iba na kapitálové výdavky.

Nútená správa by pre mesto znamenala aj stop čerpaniu peňazí z eurofondov, zastavenie dotácií na šport, kultúru, detské kluby a sociálne projekty. O desiatky percent by sa museli zvýšiť miestne dane a poplatky. Menej peňazí by dostávali aj učitelia.

Martin ako dobre hospodáriace mesto investoval viac do školstva a nad rámec štátnych transferov doplácal učiteľom na platy. Po zavedení nútenej správy by ich platy klesli na základnú úroveň.

Neúspech si nepripúšťa

A. Hrnčiar si ani po rozsudku Najvyššieho súdu neúspech nepripúšťal. Vývoj kauzy môže podľa neho ešte zvrátiť špeciálna prokuratúra. Generálny prokurátor Jaromír Čižnár jej posunul posudok kauzy Lyžiarske stredisko Martinské hole, ktorý si dalo vypracovať mesto Martin.

Ten podľa A. Hrnčiara hovorí o tom, že od samotného začiatku to bol úmyselný útok na verejné financie. Špeciálna prokuratúra dala po jeho preštudovaní pokyn na začatie trestného stíhania vo veci obzvlášť závažného zločinu podvodu.

Hovorkyňa inštitúcie Jana Tökölyová TRENDU potvrdila, že prebieha trestné konanie s rozsiahlymi vyšetrovacími úkonmi, ktoré prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry v súčasnosti vyhodnocuje s prihliadnutím na určenie ďalšieho procesného postupu.