Európska únia síce dlhšie deklaruje snahu vymaniť sa spod vplyvu ruského plynárenského monopolu Gazprom, no zostáva pri vyhláseniach. Ruský gigant si pritom neposilňuje iba pozície v EÚ.
V túžbe zvýšiť podiel neruského plynu na trhu sa únia obracia na krajiny zo stredoázijskej oblasti, z Blízkeho východu či zo severnej Afriky. No všade tu je Gazprom o krok vpredu a všade má navrch.
Dohaduje biznis v mene celého Ruska, kým za Európu si vlastné hry rozohrávajú predovšetkým jednotlivé štáty a lokálne plynárenské firmy. Neporovnateľne menší hráči. Ktorí sa neraz sami priam hrnú do biznisu s Gazpromom.
Problémy sa nevyhýbajú ani pokusom diverzifikovať plynárenskú infraštruktúru. Ohlasované plynovodné projekty Nord Stream či Nabucco sa minimálne zdržia, ak nezakapú úplne.
Obavy o životné prostredie mútia stavebné vody Baltského mora, zo stredoázijskej, z blízkovýchodnej či zo severoafrickej oblasti sa stenčuje zoznam potenciálnych dodávateľov pre Nabucco. V prospech Gazpromu. Denník Nezavisimaja gazeta nedávno napísal, že Európe čoskoro hrozí úplná závislosť od ruského molocha.
Proti rúre
Severomorský plynovod Nord Stream spôsobuje rozruch od ohlásenia projektu. Médiá si zgustli na bývalom nemeckom kancelárovi Gerhardovi Schröderovi, ktorý šéfuje dozornej rade prevádzkovateľa plynovodu. Projekt presadil ešte ako aktívny politik.
Poľský minister obrany Radoslaw Sikorski pred dvoma rokmi prirovnal rusko-nemeckú zmluvu o baltskom plynovode k dohode o neútočení Molotov–Ribbentrop. Plynovod je proti srsti aj pobaltským krajinám – Lotyšsku, Litve a Estónsku.
V trase plynovodu leží na dne mora množstvo nevybuchnutých bômb a inej munície. Celkovo asi osemdesiattisíc ton.
Poľský europoslanec Marcin Libicki začiatkom tohto mesiaca predložil do Európskeho parlamentu správu – podporenú petíciou 30-tisíc ľudí –, podľa ktorej by pri stavebných prácach mohlo dôjsť k vážnemu ohrozeniu životného prostredia. Environmentálne obavy panujú i vo výsostných vodách Švédska.
Autori správy sa vyslovili proti tomu, aby sa projekt realizoval v plánovanom rozsahu bez súhlasu všetkých dotknutých severomorských štátov. Tiež trvajú na dôslednejšom a skutočne nezávislom preskúmaní dosahov stavby na životné prostredie.
Ak by sa mali preukázať nadmerné riziká, autori trvajú na tom, aby Európska rada, parlament a komisia prijali všetky možné opatrenia, ktoré by stavbe zabránili.
Petičný výbor tiež upozorňuje, že nový plynovod ešte viac posilní beztak silné postavenie ruského plynárenského monopolu na európskych plynárenských trhoch. Komisia by preto mala zvážiť i vplyv stavby nového plynovodu na hospodársku súťaž v energetickom sektore v Európe.
Oneskorený plyn
Podľa pôvodných plánov mala aspoň prvá vetva plynovodu Nord Stream prepravovať prvý plyn smerom do Nemecka od roku 2010. Ostatné problémy naznačujú, že to tak nebude.
Nemecké médiá spomínajú ako reálnejší termín rok 2012. Finančný riaditeľ prevádzkujúcej spoločnosti Nord Stream Paul Corcoran je optimistickejší – očakáva, že prvé dodávky plynu by mohli cez plynovod prejsť v poslednom štvrťroku 2011.
Po dostavbe druhej vetvy plynovodu by mohol Nord Stream prepravovať ročne zhruba 55 miliárd kubických metrov plynu, čo je o niečo viac ako polovica prepravnej kapacity tranzitných plynovodov vedúcich cez Slovensko.
Oneskorenie spustenia prevádzky nie je jediný problém plynovodu. Ako upozorňuje agentúra Bloomberg, Nord Stream musel pred štyrmi mesiacmi zvýšiť rozpočet na stavbu plynovodu o polovicu na 7,4 miliardy eur.
Zvýšenie rozpočtu zdôvodnila prevádzková spoločnosť nárastom cien ocele a iných súčastí. Akcionári projektu – Gazprom, E.ON, Wintershall a Gasunie – prispejú na náklady tridsiatimi percentami. Zvyšok prefinancujú asi tri desiatky rôznych bánk.
Stavba plynovodu pod morom by sa reálne mohla začať koncom roka 2009. Vtedy by podľa Bloombergu mohli byť udelené povolenia od všetkých štátov, cez ktorých územia prechádza trasa rúry.
Podľa P. Corcorana sú šance, že firma dodrží nový rozpočet, vysoké. „Väčšina kontraktov je už udelená,“ vysvetlil. Ťažkú hlavu si nerobí ani z aktuálnej petície proti plynovodu.
Nabucco dohralo?
Na južnom fronte sa medzitým dostal do ohrozenia prioritný plynovodný projekt Nabucco, od ktorého si EÚ sľubuje zníženie závislosti od Ruska a na ktorého realizáciu tlačia i USA.
Energetickí experti dlhšie varujú, že preň nebude dostatok plynu zo stredoázijskej oblasti. A ostatné expanzívne kroky ruského plynárenského monopolu Gazprom tieto domnienky potvrdzujú.
Začiatkom mesiaca navštívil ruský prezident Dmitrij Medvedev so šéfom Gazpromu Alexejom Millerom kaspický región. V duchu predchodcu Vladimira Putina oživoval energetické partnerstvá.
O nových plynárenských a ropných projektoch rokoval s partnermi v Azerbajdžane, Turkménsku a Kazachstane. Gazprom sa dlhodobo snaží získať najvýhodnejšie a najväčšie kontrakty na dodávky zemného plynu z regiónu. Rusko nemá záujem, aby Európania nakupovali lacnejší zemný plyn a ropu z kaspickej oblasti.
Aj preto sa v týchto krajinách snaží Gazprom podpisovať dlhodobé zmluvy na dodávky plynu, ktorý bude následne predávať do Európy. V snahe diverzifikovať dodávateľov tak ťahá EÚ za kratší koniec. V tejto súvislosti nie je ani také dôležité, odkiaľ prúdi plyn, ale kto ho na konci predáva.
A. Miller v Baku oznámil, že Gazprom je pripravený kúpiť plyn od Azerbajdžanu, Turkménska a ďalších stredoázijských krajín za európske trhové ceny.
„Sme pripravení vykúpiť celý objem plynu, ktorý nám predajú,“ cituje Kommersant šéfa Gazpromu, ktorý už v Azerbajdžane dohodol začiatok rokovaní o dlhodobých zmluvách na dodávky plynu. Po návšteve v Turkménsku zas oznámil zvýšenie dovozu turkménskeho plynu do Ruska.
Pre odberateľov v Európe to môže znamenať stratu možnosti dostať sa k lacnejšiemu plynu a diverzifikovať dodávky plynu cez Nabucco. Dostatok plynu pre nové plynovody spochybnil v rozhovore pre maďarský denník Népsabadság aj šéf kazašského štátneho energetického holdingu Samruk Holding Kanat Bozumbajev. Podľa neho nebude – bez ohľadu na farbu či meno plynovodu – pre ne dostatok plynu.
Ďaleký Blízky východ
Do Nabucca by teoreticky mohol tlačiť plyn Irán. No obchodovanie s jedným z najväčších nepriateľov USA by bol pre Európu politicky riskantný krok. Samotná EÚ sa zatiaľ vyslovila proti tomu, aby dovážala plyn z tejto krajiny.
No i keby si únia zmyslela, že plyn z Iránu je lepší ako z Ruska, opäť je krok za Gazpromom. A. Miller si turné po krajinách z kaspickej oblasti natiahol až do Iránu, kde dohadoval rozsiahle plynové a ropné dohody.
„Máme záujem na maximálne širokých ropných a plynárenských vzťahoch s Ruskom,“ citovala iránska tlačová agentúra PIN iránskeho prezidenta Mahmúda Ahmadínedžáda. Účasť Gazpromu na aktuálnych projektoch môže podľa neho položiť základný kameň budúcich kontraktov.
Teherán a Moskva by mohli podľa neho rozvíjať bilaterálnu a multilaterálnu spoluprácu smerom k posilneniu skupiny krajín ťažiacich plyn a exportujúcich plyn do Európy.
A. Miller rokoval s iránskymi predstaviteľmi aj o vytvorení spoločného podniku na realizáciu prieskumných, ťažobných a prepravných projektov v Iráne, Rusku a iných krajinách. Gazprom a Národná iránska ropná spoločnosť podpísali memorandum o porozumení, detaily spolupráce vypracuje spoločná pracovná skupina.
V rovnakom duchu sa niesla návšteva A. Millera v Líbyi, kde o posilnení spolupráce rokoval so šéfom štátnej ropnej spoločnosti Shokrim Ghanemom, ako aj s plukovníkom Muammarom Kaddáfím. Ten hodnotil návrh Gazpromu skúpiť celú produkciu uhľovodíkov za konkurenčné ceny pozitívne.
Na revanš Gazprom akceptoval návrh líbyjskej strany na stavbu nového plynovodu prepravujúceho plyn z Líbye do Európy. Obe krajiny chcú tiež čo najskôr založiť spoločný podnik, ktorý by zastrešoval spoločné aktivity v tretích krajinách, predovšetkým v Afrike.
Ak sa Gazprom s Líbyou definitívne dohodne na skúpení celej produkcie uhľovodíkov, dostane sa Európa a jej stratégia znižovania závislosti od ruských energetických dodávok definitívne na tenký ľad. Po miernom oteplení vzťahov poškuľovali európski energetickí stratégovia po Líbyi ako po možnom diverzifikačnom zdroji.
„Tradiční zákazníci Líbye by sa nemali ničoho obávať. Gazprom ponúkol, že kúpi všetok plyn a ropu, čo je na predaj, alebo nemá kupca. Gazprom neponúkal skúpenie celej produkcie,“ zmierňoval Jóbove zvesti S. Ghanem v telefonickom rozhovore s agentúrou Bloomberg.
Plynovú hru hrá Gazprom aj s Alžírskom, kde ešte v polovici júna ako v prvej africkej krajine otvoril kanceláriu. Pred mesiacom Gazprom deklaroval záujem o prehĺbenie vzájomnej spolupráce, pričom avizoval ochotu podieľať sa na projekte transsaharského plynovodu.
Cezeň by mal prúdiť nigérijský plyn do Španielska. No najväčší španielsky plynárenský koncern Gas Naturel rokuje o spolupráci i priamo s Gazpromom.
Vo zveráku
Európsky energetický biznis dlhodobo opakuje, že Gazprom je spoľahlivý partner. Až na výpadky dodávok v ostatných rokoch – spôsobené problémami na Ukrajine – spoľahlivosť ruskej firmy netreba spochybňovať.
Lenže Gazprom si je vedomý sily a nenechá si ju oslabiť. Aj preto dokáže využiť teraz nahromadené financie na nákup strategicky dôležitého plynu tak, aby sa k zdrojom priamo nedostali jeho európski odberatelia.
Rast cien plynu je takmer zaručený, dnes nakúpenú produkciu dokáže Gazprom v budúcnosti poľahky a drahšie predať európskym zákazníkom.
Rastúci dopyt je pritom vzhľadom na klesajúcu produkciu v Európe zaručený tiež. Zároveň rastie vplyv Gazpromu v členských krajinách, kde už v mnohých štátoch predáva plyn i koncovým spotrebiteľom.
Cieľu znížiť závislosť od Ruska nepomáha ani nejednotnosť členských štátov v energetických otázkach. Aj keď je Nabucco prioritný európsky projekt, niektoré krajiny stavili radšej na spoluprácu s Gazpromom pri výstavbe konkurenčného plynovodu South Stream.
Cez plynovod by mal prúdiť ruský a iný plyn z ruského čiernomorského pobrežia do rakúskeho plynárenského uzla Baumgarten. Tu sa má končiť aj Nabucco. Ak sa neskončí skôr, ako sa vôbec začne stavať.
Foto – SITA/AP
