Niekdajší ašpirant na titul najväčšej firmy na svete Gazprom svoje nedávne ambície tak skoro nenaplní. Ruský plynárenský gigant zaznamenal v dôsledku finančnej krízy a s tým súvisiacim poklesom cien uhľovodíkov prudký prepad hodnoty akcií.
Tento rok musí splatiť miliardy eur dlhov a napriek rokom hojnosti pri vysokých cenách ropy a plynu sa obzerá po pomoci z Kremľa. A jeho povesť spoľahlivého dodávateľa môže pošramotiť súčasný už tradičný rusko-ukrajinský plynárenský spor.
Koniec hojnosti
Finančná kríza sa už niekoľko mesiacov prelieva do reálnej ekonomiky. Firmám spôsobujú problémy stenčujúce sa úverové linky a na druhej strane na dvere klopajúce splátky. Výnimkou nie je ani Gazprom. Síce mu bezprostredne nehrozí niečo ako bankrot alebo platobná neschopnosť, no k stene ho tlačia miliardy eur napožičiavaných cudzích zdrojov v časoch hojnosti.
Za minulý rok môže ešte počítať s dobrými výsledkami. Len za prvých šesť mesiacov zaknihoval nárast zisku o viac ako osemdesiat percent, na takmer štrnásť miliárd eur. O viac ako polovicu vzrástli medziročne tržby, na 42 miliárd eur. Pod silný nárast polročných výsledkov sa podľa Gazpromu podpísal predaj časti akcií banky Gazprombank.
No blahobytné časy sa končia. Pokles cien ropy a zemného plynu znamenajú aj výrazný pokles tržieb a ziskov firmy. Ďalší problém je vysoká zadlženosť. K polroku minulého roka evidoval Gazprom úvery za takmer 21 miliárd eur. A podľa vlastných informácií musí viac ako štvrtinu splatiť tento rok. V časoch krízy nebude pre firmu jednoduché požičiavať si takým tempom a v takej výške ako doteraz.
Napriek tomu Gazprom siahol po ďalších úveroch. Od ruskej štátnej banky VEB – ktorá požičiava firmám na základe štátneho podporného programu – a francúzskej Société Générale si v decembri požičal dokopy viac ako 290 miliónov eur. Použiť ich chce na reštrukturalizáciu dlhu. Peniaze potrebuje aj na nevyhnutné investície, do prieskumu, ťažby či modernizácie infraštruktúry.
Ďalšia nedohoda
Situáciu nezlepšuje už ani takmer tradičné naťahovanie sa s ukrajinskou spoločnosťou Naftogaz o nových podmienkach dodávok plynu pre ukrajinských spotrebiteľov. Do uzávierky TRENDU nebola na stole žiadna dohoda.
Ukrajina je najväčší tranzitér ruského plynu do Európy. Naťahovačky medzi oboma krajinami v minulosti už neraz, tak ako teraz, vystrašili Európsku úniu, ktorá zo štvrtiny kryje svoju spotrebu plynu práve z ruských dodávok.
Ukrajinci podľa informácií z Gazpromu odmietli tohtoročnú cenu 250 dolárov za tisíc kubických metrov zemného plynu. S odvolaním sa na šéfa Naftogazu Olega Dubinu agentúra Bloomberg napísala, že ponúkli Gazpromu 235 dolárov.
Zároveň chceli presadiť zvýšenie tranzitných poplatkov. Gazprom s ukrajinským cenovým návrhom a novými tranzitnými poplatkami nesúhlasí. Dohoda o tranzite plynu podľa Rusov platí až do budúceho roka.
Podobne ako v minulosti, aj teraz Gazprom obviňuje Ukrajinu, že odčerpáva pre svoju potrebu plyn určený pre západoeurópskych zákazníkov. Niektoré európske krajiny už pocítili pokles tlaku v plynovodoch. Mierne zníženie dodávok v posledných dňoch zaznamenal aj Slovenský plynárenský priemysel. Podľa hovorkyne plynárov Dany Kršákovej sú takéto odchýlky v zimnom období bežné a firma je na ne pripravená.
Stále dlhy
Otvorená je aj otázka dlhov Ukrajiny za plyn od Gazpromu. Len za november a december sa vrátane zmluvných pokút vyšplhali na viac ako dve miliardy dolárov. Podľa Gazpromu Ukrajinci už zaplatili približne jeden a pol miliardy dolárov obchodníkovi RosUkrEnergo.
V čase uzávierky TRENDU Gazprom tieto peniaze stále nemal na účtoch. Nevyriešená bola v tom čase zmluvná pokuta. Ukrajinci platiť nechcú a podľa Bloombergu plánujú časť pokuty „riešiť“ na arbitráži. Gazprom tvrdí, že Ukrajina má ešte stále nedoplatky viac ako 600 miliónov dolárov.
K pozastaveniu dodávok plynu na Ukrajinu došlo aj pred troma rokmi. Rusko a Ukrajina sa nevedeli dohodnúť na podmienkach novej zmluvy. Hlavne na cene. Vtedy zaznamenali v niektorých východoeurópskych krajinách pokles tlaku v tranzitných systémoch. Aj vtedy Rusi tvrdili, že Ukrajina odčerpáva časť tranzitného plynu pre vlastnú potrebu. Ukrajinci to odmietli.
Nakoniec sa obe krajiny dohodli na komplikovanej obchodnej schéme, ktorá zahŕňa ruský aj stredoázijský plyn, iné ceny ako pre Európu a nastrčeného obchodníka – spoločnosť RosUkrEnergo registrovanú vo Švajčiarsku. Túto firmu, ktorá sčasti patrí Gazpromu, chce Ukrajina z biznisu vytlačiť a trvá na priamych zmluvách medzi Gazpromom a Naftogazom.
Ilustračné foto - SITA/AP
