„Vidieť, ako sa do košov pri supermarketoch leje na potraviny chlórnan sodný, je škandalózne,“ povedal socialista a bývalý minister pôdohospodárstva Guillaume Garot, ktorý návrh predložil.

Obchody nad 400 metrov štvorcových budú mať od júla 2016 povinnosť uzavrieť dohodu s charitatívnou organizáciou, čo by malo zjednodušiť distribúciu jedla. Nedodržiavanie nových pravidiel sa bude trestať pokutami vo výške 75-tisíc eur a v niektorých prípadoch až dvojročným väzením. Cieľom opatrení má byť zamedziť aj plytvaniu v školských jedálňach, ale tento bod sa bude ešte prerokovávať.

Zákon, ktorý je súčasťou širšej legislatívy o životnom prostredí, kritizuje Fédération du Commerce et de la Distribution, ktorá združuje supermarkety vo Francúzsku. „Zákon je zlý v oboch smeroch – v cieli aj v zámere. Veľké supermarkety produkujú iba päť percent z potravinového odpadu, ale majú tieto nové povinnosti,“ povedal šéf organizácie Jacques Creyssel.

Pol kila odpadu

Na plytvanie potravinami vlani upozornila OSN, ktorá tvrdí, že každý rok sa na celom svete vyhodí 1,3 miliardy ton jedla, čo je tretina vyrobených potravín. V rámci EÚ je to 89 miliónov ton, v prepočte tak bežný Európan vyhodí do koša ročne 179 kilogramov. S plytvaním má obrovský problém aj Slovensko. Ročne podľa OSN vyhodíme do kontajnerov 900-tisíc ton potravín, teda 0,44 kilogramu denne.

„Ak sa nič zásadné nezmení, podľa odhadov sa v roku 2020 zvýši až o 40 percent, čiže na 126 miliónov ton. Najväčší, až 42-percentný podiel na vzniku potravinového odpadu majú domácnosti, pričom 60 percentám plytvania je možné zabrániť. Tieto údaje mal pred dvoma rokmi k dispozícii Európsky parlament (EP), ktorý označil plytvanie potravinami za veľmi vážny problém," povedal vlani predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Milan Semančík.

Komora dlhodobo navrhuje, aby sa povolil aj predaj potravín po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti za presne stanovených podmienok. Mohlo by sa tým znížiť množstvo vyhodených potravín, tvrdí pre TREND.sk šéfka komory Jarmila Halgašová.

Brusel sa už od roku 2010 vážne zaoberá problematikou plytvania potravinami a navrhuje ambiciózny cieľ - znížiť objem potravinového odpadu do roku 2025 o 30 percent. Jednou z možností by bolo aj zmiernenie striktnej legislatívy, nad čím slovenské ministerstvo pôdohospodárstva neuvažuje.

Na Slovensku platia striktné pravidlá

Podľa J. Halgašovej v EÚ existuje veľký počet členských štátov, ktoré umožňujú využitie potravín po dátume minimálnej spotreby - buď predajom alebo poskytnutím na charitatívne účely. Na Slovensku však zákon o potravinách zakazuje takýto predaj, definuje sa ako porušenie zákona pod hrozbou sankcie v najvyššej sadzbe. Pritom v nižšej sadzbe pokút je napríklad použitie nepovolenej prídavnej látky, čo môže oveľa vážnejšie ohroziť zdravie človeka. 

Takýto postih pritom nemá opodstatnenie, keďže ide o potraviny, ktoré sú aj podľa Štátnej potravinovej a veterinárnej správy SR stále bezpečné na konzumáciu a vo viacerých členských krajinách EÚ sa naďalej predávajú - príkladom je susedné Česko.

Ministerstvo pôdohospodárstva dlhodobo uvoľnenie podmienok odmieta s tým, že obchodníci by takýto predaj zneužívali. Istým ústupkom je len novela zákona dani z príjmu, ktorá od januára umožňuje obchodníkom darovať takéto potraviny na charitatívne účely a môžu si to definovať ako daňovo uznateľný výdavok.

Fajn nápad má však háčik - na jednej strane obchodníci ušetria na nákladoch za likvidáciu jedla, ale na strane druhej z každého daru musia odviesť DPH ako keby ho predávali za bežnú cenu.