V dokumente, ktorý dostala AFP k dispozícii, sťažovatelia pripomínajú, že koncom roku 2016 po oslobodení mesta Mósul v Iraku mimovládna organizácia Conflict Armament Research (CAR) z poverenia EÚ skúmala sklad IS a našla v ňom desiatky vriec so sorbitolom a s logom Tereos.
Sorbitol, derivát cukru, sa používa ako palivo výbušných zariadení, keď sa zmieša s dusičnanom draselným. CAR na svoj nález upozornila vedenie firmy Tereos, ktorá po preverení všetkých skutočností uviedla, že daná produkcia pochádza z jej tovární v Pikardii.
Firma spresnila, že v máji roku 2015 bol do Turecka dodaný náklad 45 ton sorbitolu. Zásielka však „zmizla“ a objavila sa až o rok neskôr, a to v Sýrii, „v pivniciach Dáišu“, čo je arabský akronym pre IS.
V decembri roku 2017, keď sa kauza dostala na verejnosť, vedenie Tereosu uistilo, že zastavilo dodávky sorbitolu do rizikových oblastí. Dodalo, že sa tak stalo práve v dôsledku zistení CAR z novembra 2016.
Žalujúca strana však tvrdí, že výrobca cukru poslal do Sýrie ešte najmenej dve dodávky, vo februári a v júli roku 2017. Právna zástupkyňa žalobcov Jade Dousselinová vo svojom komuniké uviedla, že jeho klienti boli novými zisteniami šokovaní. „Je to šok a zrada. Tereos je pritom klenotom našej ekonomiky súvisiacej s poľnohospodárstvom,“ píše sa v texte.
Spoločnosť Tereos sa bráni, že jej obchodovanie v Sýrii bolo legálne. Spresnila, že obchody sa skončili, keď „sme zistili, že náš produkt bol zneužitý“. Žalobu svojich partnerov firma Tereos odsúdila ako „pokus o destabilizáciu“.
Od konca roka 2016 totiž žalobcovia a vedenie skupiny čelia vnútorným krízam v dozornej rade spoločnosti Tereos, ktoré zrejme súvisia aj s poklesom svetových cien.