FNM: Privatizácia teplární je pre štát výhodnejšia

Aktualizované o 16:35 v tabuľke  pri údaji o očakávaných hospodárskych výsledkoch teplárni za rok 2010.

Podľa Fondu národného majetku (FNM) je privatizácia šiestich teplárenských spoločností vo vlastníctve štátu výhodnejšia ako každoročné čerpanie dividend. Fond to uvádza v komplexnej analýze stavu teplárenstva v štátnych rukách, ktorú spolu s ministerstvom financií predkladá v stredu na rokovanie vlády. Fond aj minister financií Ivan Mikloš (SDKÚ-DS) sa zhodli, že teplárne v Bratislave, Košiciach, Žiline, Zvolene, Trnave a Martine treba čo najskôr predať.

Koľko by mohol štát na predaji teplární zarobiť, analýza neuvádza. Trhovú hodnota šiestich podnikov pri predaji celého majetku odhaduje na 160 až 200 miliónov eur. Výslednú kúpnu cenu a teda aj príjem štátu z privatizácie by zrejme znížilo niekoľko skutočností – napríklad povinné investície do ekologizácie či celkové znižovanie spotreby tepla.

Analýzu si vyžiadala premiérka Iveta Radičová (SDKÚ-DS) po nedávnom rokovaní vlády, na ktoré fond predložil nie veľmi vypovedajúci materiál o stave podnikov v spoluvlastníctve štátu. Premiérka žiadala porovnať potenciál pravidelných príjmov z dividend s jednorazovým výťažkom z privatizácie.

Zváženie predaja teplární si koaličné strany dali aj do programového vyhlásenia vlády. Snahou predať teplárenské podniky sa netaja najmä SDKÚ-DS či SaS.

Štát nedostane ani 4,2 milióna eur ročne

Analýza presne neuvádza, koľko peňazí by mohol štát z teplární čerpať vo forme dividend v nasledujúcich rokoch. Fond ale tvrdí, že nie je možné dodržať priemerný príjem do štátnej kasy na úrovni posledných 10 rokov, čo je 4,2 milióna eur ročne.

Teplárne musia splácať doterajšie pôžičky a zrejme im pribudnú ďalšie, pretože treba opraviť potrubia a na príkaz Európskej únie znížiť zaťaženie krajiny škodlivými splodinami. ,,Objem bankových úverov narástol z 1,6 milióna eur v roku 2002 na 53,8 milióna eur ku koncu 2009. Zadlženosť sa bude naďalej zvyšovať. Teplárne plánujú do roku 2020 investície najmä z cudzích zdrojov za 764 miliónov eur,“ uvádza analýza FNM. Do ekologizácie na splnenie limitov EÚ musia investovať približne 411 miliónov eur a rekonštrukcia rozvodov či staníc tepla si vypýta ďalších 353 miliónov eur.

Nepomôžu si predajmi pozemkov či emisií

Ďalším dôvodom, ktorý hovorí skôr v prospech znižovania príjmov štátu z dividend, je skutočnosť, že dobré hospodárske výsledky teplární vylepšovali v posledných rokoch mimoriadne príjmy. Išlo o jednorazové odpredaje pozemkov, budov a emisných limitov. Teplárňam však už nezostalo veľa prebytočného majetku a emisie vynášať nebudú, pretože štát na ich predaj zaviedol 80-percentnú daň.

Dve zo šiestich teplárni - žilinská a zvolenská - pritom za posledných 10 rokov neodviedli štátu ani korunu, či cent. Štát z dividend za desať rokov získal 40 miliónov eur, faktom však je, že 70 percent z toho odviedla Bratislavská teplárenská. Tá si však každý rok vylepšovala zisk najmä predajom majetku. A v roku 2008 mimoriadne štátu odviedla niekoľkonásobne väčšie dividendy ako roky predtým, pretože predala lukratívne pozemky za 41 miliónov eur. Väčšina teplárni posledné roky vykazovala zisk a teda mohla vyplácať dividendy len vďaka mimoriadnym príjmom z predaja vládou pridelených emisií.

Tretím faktorom, ktorý naznačuje znižovanie príjmov štátu z dividend, je neustále klesajúca spotreba tepla. ,,Regulácia cien tepla určuje, že v podstate jedinou možnosťou zvýšenia ziskovosti teplární je rast objemu predaja tepla. Ten však od roku 2003 poklesol v podnikoch klesol o 32 percent,“ spresňuje analýza.

Na záver štúdie FNM konštatuje, že privatizácia štátnych teplární je výhodnejšia. ,,Okamžitý výnos z predaja je z hľadiska konsolidácie verejných financií výhodnejší ako dlhodobá pozícia štátu ako investora v podnikoch regionálneho/lokálneho významu,“ uvádza fond.

Privatizácia podľa FNM nebude mať za následok rapídne zvyšovanie cien za teplo, čo je veľmi citlivá otázka najmä pre domácnosti. Ceny bude totiž naďalej schvaľovať nezávislý regulačný úrad.

Bitka záujemcov

Celý predaj vrátane výberu privatizačného poradcu by mal podľa analýzy fondu trvať asi rok. Súperenie záujemcov sa dá očakáva najmä v prípade bratislavskej a košickej teplárne. Medzi najvážnejších záujemcov o Bratislavskú teplárenskú patrí podľa informácií eTRENDU investičná skupina Penta.

,,V tomto štádiu sa nebudeme vyjadrovať. Až v prípade, že dôjde k špecifikácii a zverejneniu predajných podmienok, budeme schopní sa vyjadriť k nášmu záujmu," povedal PR manažér Penty Martin Danko.

Investičnej skupine už totiž patrí paroplyn - PPC Power, ktorý dodáva Bratislavskej teplárenskej teplo do jej východnej tepelnej sústavy. Okrem toho si PPC Power uplatňuje voči spoločnosti aj pohľadávky za približne 21,5 milióna eur.

Vláda Mikuláša Dzurindu v roku 2005 rozbehla predaj 51-percentného podielu teplární. Záujem vtedy prejavilo 60 firiem. Privatizácia však bola zastavená a následne zrušená po nástupe vlády Roberta Fica.

Foto na titulke - SITA