Aj keby sa pandémia skončila hneď, 70 percent firiem ostane pri online školeniach

O firemnom vzdelávaní, angažovanosti zamestnancov, ale aj o odolnosti voči neistote, zmenám či strachu sa TREND rozprával s CEO vzdelávacej inštitúcie Plus Academia a predsedom Asociácie jazykových škôl SR Danielom Bacíkom.

Pandémia na istý čas pozastavila firemné investície do vzdelávania. V akom rozsahu ste zaznamenali šetriaci mód klientov v Plus Academii?

Prakticky každá kríza prináša škrtanie investícií do vzdelávania. Táto súčasná sa však negatívne zapíše do histórie pre dĺžku trvania a rozsah šetrenia.

V prvej vlne došlo k obmedzeniu až zastaveniu firemných aktivít, kurzov, školení aj iných benefitov, tiež nastal útlm v práci s tímom, nakoľko spoločnosti šetrili náklady a investovali len do nevyhnutných vecí potrebných na „prežitie“.

Rovnaký trend pokračoval aj v druhej vlne. Sú však firmy, kde k žiadnej zmene nedošlo, ale tých nie je veľa. Vo všeobecnosti však možno skonštatovať, že nastalo výrazné obmedzenie týchto aktivít v prvej a o niečo menšie v druhej vlne.

Možno dnes, rok a pol po vypuknutí pandémie hovoriť o návrate firemného vzdelávania na predpandemickú úroveň?

Aktuálne vnímame, že firmy sa vracajú k vzdelávaniu. Či jazykovému, alebo inému. Hoci dopyt po vzdelávaní a kurzoch narastá, stále je na úrovni zhruba 75 percent obdobia pred koronou. Firmy si však uvedomili, že ak si chcú udržať zamestnancov a súčasne aj výkonnosť tímu, mali by s ním kontinuálne pracovať a vzdelávať ho.

Firmy, ktoré výučbu nezastavili, prešli na jej online verziu. Aký režim uprednostňujú dnes? Prebieha výučba viac prezenčne alebo online?

V súčasnosti prebieha asi desať percent výučby prezenčne a deväťdesiat percent online. V prípade potreby sme pripravení na opätovné kompletné prepnutie sa do online režimu. Myslím si však, že aj keby sa pandémia skončila hneď, trendom bude, že minimálne sedemdesiat percent klientov zostane pri online spôsobe výučby.

Angažovanosť zamestnancov

Práca z domu a absencia interakcií môžu viesť k strate angažovanosti zamestnancov. Stretávate sa s týmto fenoménom či jeho variáciami často?

Myslím si, že angažovanosť nie je otázka toho, či človek môže, alebo nemôže pracovať z domu. Faktory, ktoré to ovplyvňujú sú rôzne. Najdôležitejšiu úlohu zohráva firemná kultúra a hodnoty. Pokiaľ dochádza k stotožneniu sa s nimi, minimalizuje sa možnosť odchodu z firmy.

Ideálny variant je, keď sa individuálne hodnoty zamestnanca prekrývajú s hodnotami firmy. Keďže homeoffice ostane vo veľkej miere bežnou súčasťou našich pracovných životov, pôjde o to, ako firmy budú pracovať s ľuďmi a tímami.

Bola pandémia lakmusovým papierikom, ktorý skutočne ukázal, kto je angažovaný zamestnanec?

Pandémia ako aj každá kríza nastavila zrkadlo všetkým. Jednotlivcom aj organizáciám a spoločnosti ako celku. Ukázala, či systém v ktorom existujeme funguje alebo nie. Až v tlaku a zložitých situáciách sa ukáže „pravá“ tvár človeka, firmy, organizácie a spoločnosti.

Kríza veľa ukázala a teda roztvorila pomyslené nožnice medzi menej a viac angažovanými zamestnancami. Nič to však nemení na tom, že vplýva na každého z nás. Niektorí ľudia ju zvládajú ľahšie a niektorí ťažšie.

Nelámal by som palicu nad tými, ktorí to nezvládajú podľa našich predstáv. Určite na to majú dôvod a treba s nimi individuálne pracovať. Cieľom by malo byť vyjsť z krízy lepší a silnejší.

Dnes sa dokonca hovorí o inštitúte psychológa v niektorých firmách. Stane sa časom nevyhnutnosťou?

V bode, kde zlyháva individuálna starostlivosť o človeka, ju musia suplovať inštitúcie ako napríklad školy, združenia, kluby a v neposlednom rade aj zamestnávatelia. Je zarážajúce, že ako ľudia a spoločnosť – po tom všetkom, čím sme si dejinne prešli – nevieme fungovať preventívne. Myslím tým pripraviť sa na krízové udalosti.

Je typické, že až v čase krízy definujeme potrebu starostlivosti o ľudí, len aby nám to vydržali, aby „prežili“. Pritom kontinuálne vzdelávanie a starostlivosť o seba by mali byť alfou omegou našich životov. Keď však treba hasiť, treba hasiť s odborníkmi. S psychológmi, koučmi, trénermi, poradcami.

Verím, že z hasenia sa transformujeme do prevencie a že práca s odborníkmi sa stane bežnou súčasťou našich súkromných a profesionálnych životov. Kľúčom však je a bude naučiť ľudí pracovať v prvom rade samých so sebou.

Zdroj: Archív D. Bacíka

Odolnosťou proti vyhoreniu

Dnes už nejde len o work-life balance. Mnohí ľudia môžu mať problém zvládať celkovú životnú neistotu, zmeny či strach. Akými nástrojmi je možné budovať v zamestnancoch odolnosť – rezilienciu – voči týmto faktorom?

Osobná odolnosť umožňuje človeku čeliť výzvam, ktoré mu do života vstupujú. Je to tiež schopnosť odraziť sa od dna a zabojovať. No aj tí najodolnejší potrebujú niekedy a niekde načerpať energiu. Psychická odolnosť hrá rozhodujúcu úlohu v tom, ako sa vyrovnávame so stresom a prekážkami.

Posilniť sa dá napríklad starostlivosťou človeka o svoje fyzické a duševné zdravie, vytváraním zmysluplných vzťahov, rozvíjaním emočnej inteligencie, ktoré zahŕňa rozpoznávanie negatívnych emócií, a v neposlednom rade určovaním si priorít.

Podľa prieskumu Graftonu z augusta 2020 si vyše 40 percent Slovákov počas pandémie hľadalo novú prácu. Je to o 16 percentuálnych bodov viac než pred pandémiou. Je za tým nespokojnosť v práci alebo neistota?

Veľmi ťažko povedať. Ide o viacaspektovú vec. Rovnako sa môžeme opýtať, prečo sa 55 až 60 percent manželstiev končí rozvodom. Zásadná otázka pri jednej aj druhej veci je otázka hodnôt.

Doba, v ktorej žijeme, je dobou nekonečných možností. Možno len v ľuďoch prirodzene zakorenená zvedavosť ich vedie k túžbe poznať nové veci. Možno len nedokážu, nechcú alebo nemôžu pokračovať. Tých možností je veľa a sú individuálne pre každého dotknutého.

Vo všeobecnosti, ale v súčasnosti obzvlášť, odporúčate tímom tráviť spolu voľnočasové aktivity. Prečo?

Myslím si, že je nevyhnutné, aby sme vedeli rozlišovať medzi pracovným a súkromným životom. Pracovný čas je určený pre prácu, kolegov a úlohy spojené s prácou. Súkromie by nemalo doplácať na prácu. Dôležité je nezabudnúť sám na seba.

Pandémia u mnohých profesií zvýšila nároky na výkon, čo môže smerovať k vyhoreniu. Opätovne sa začalo hovoriť o štvordennom pracovnom týždni. Čo si o tom myslíte?

Vyhorenie nie je otázkou pracovného času alebo pracovných dní. Prvý a základný predpoklad toho, či vyhoríme, je v nás samých. Hovorím o tom, ako sa ľudia o seba starajú. Ak máme všetky piliere nášho bytia v harmónii a vieme, ako s nimi pracovať, je úplne jedno, koľko dní robíme. Je to o energii.

Každá doba prináša nové veci, nároky, záťaž. Takisto však prináša aj nové postupy a návody, aby sme ich vedeli zvládať. Je na človeku, ako s tým pracuje. Viem si však predstaviť, že pri niektorých profesiách by sa dalo hovoriť o štvordňovom pracovnom týždni, dokonca aj o trojdňovom. Ale je to individuálne.

Daniel Bacík (41)

Vyštudoval Fakultu humanitných vied Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici s profiláciou na anglický jazyk a literatúru s didaktikou a dejepis s didaktikou. Pokračoval rigoróznym štúdiom, kde získal kvalifikáciu doktor pedagogických vied v rámci odboru Didaktika anglického jazyka a všeobecná didaktika.

Dva roky pôsobil ako zakladateľ a riaditeľ súkromného gymnázia Orbis eruditionis v Banskej Bystrici. Bol stredoškolským učiteľom anglického jazyka a dejepisu. V oblasti vzdelávania sa pohybuje už dvadsať rokov. Rozvoju ľudských zdrojov sa venuje aj formou koučingu, mentoringu či motivačnými hodinami.

Aktuálne pôsobí ako CEO vzdelávacej inštitúcie Plus Academia a predseda Asociácie jazykových škôl SR.