Pandémia, vojna na Ukrajine a zdražovanie energií. To sú niektoré z kríz, ktorým podnikatelia čelia v posledných rokoch. A aby toho nebolo málo, musia sa vyrovnať aj s rastúcimi nárokmi zákazníkov a regulátorov v oblasti udržateľnosti.
Na prvý pohľad sa preto zdá, že je takmer nemožné niečo si naplánovať. Ak však firmy majú dostatok aktuálnych informácií, môžu vďaka moderným technológiám následky jednotlivých rozhodnutí nielen vyhodnocovať, ale aj predvídať. Tom Kindermans, generálny riaditeľ spoločnosti SAP pre strednú a východnú Európu, preto za kľúčové pre zachovanie konkurencieschopnosti považuje investície do digitalizácie.
O prínosoch moderných technológií sa vo všeobecnosti hovorí už dlho. Ako z nich môžu profitovať podnikatelia v týchto neistých časoch?
Je hneď niekoľko možností, ako z tohto nástroja okamžite profitovať. Prvou je odolnosť, respektíve duplicita dodávateľského reťazca. Firmy totiž v súčasnosti ničí práve ich závislosť od jediného zdroja surovín alebo tovarov, ktoré sú pre ich výrobu životne dôležité. Ak máte iba jeden zdroj, ktorý je v ohrození, riskujete svoj vlastný biznis.
Pandémia to potvrdila.
Presne tak. A vidíme to aj v súčasnosti. Preto sa firmy už viac zaoberajú tým, ako si garantovať bezpečný prísun zdrojov, aby mohli pokračovať vo výrobe.
Dá sa to zabezpečiť práve digitalizáciou?
Áno, napríklad v rámci systému SAP existuje SAP Business Network. Ide o sieť ôsmich miliónov obchodných partnerov, napríklad dodávateľov, poskytovateľov logistických služieb či prevádzkovateľov zdrojov, ktorí ponúkajú svoje produkty v rámci štandardného zmluvného rámca. Podnikateľ, ktorému niečo v rámci jeho výrobného reťazca chýba, si tak vie rýchlo a efektívne zistiť, kde daný produkt možno zaobstarať. Druhou oblasťou, s ktorou vie digitalizácia v rámci dodávateľského reťazca pomôcť, je plánovanie.
V akom zmysle?
Systémy ako SAP vedia zabezpečiť informácie, ktoré firme pomôžu s rozhodovaním v oblasti plánovania zdrojov. Firma si tak vie overiť, či sú pre ňu zdroje, ktoré aktuálne čerpá, tou najlepšou alternatívou. A to najmä z hľadiska nákladov, času, ale aj udržateľnosti.
Znamená to, že sa požiadavky firiem vplyvom udalostí ako pandémia či energetická kríza zmenili?
Áno. Zabezpečenie dodávateľského reťazca a udržateľnosť sa stávajú v poslednom období prioritou. Asi najlepšie to možno ukázať na druhej spomínanej oblasti. Pamätám sa, že pred pár rokmi bola udržateľnosť pre firmy skôr PR témou. Niektoré z nich boli ochotné sa presťahovať do inej budovy len preto, že mala vyšší rating udržateľnosti. Nezaujímalo ich však napríklad to, či sa do nej budú môcť zamestnanci dostať verejnou dopravou, alebo budú musieť do práce chodiť autom.
Nepomohli tomu aj legislatívne zmeny?
Pomohli. Najmä z dôvodu, že od spoločností požadujú informácie o tom, ako na tom sú v tejto oblasti. A tu mnohé z nich narážajú na problém, pretože tieto informácie nemajú, respektíve v nich majú veľký chaos, keďže ich nemajú zautomatizované. V tejto súvislosti by som však chcel spomenúť ešte jeden faktor, a to zákazníkov a zamestnancov. Ide o skupiny, ktoré sa o udržateľnosť veľmi zaujímajú.
Ako všetky tieto zmeny ovplyvnili vývoj vašich produktov?
Samozrejme, snažíme sa počúvať svojich klientov a prinášať im produkty, ktoré potrebujú. Nevylučuje to každodenné výzvy, ktoré ako spoločnosť máme. Vieme však zabezpečiť riešenia, ktoré sú šité na mieru pre potreby firiem v rámci konkrétneho odvetvia. Určite si viete predstaviť, že iné potreby majú podniky v ťažobnom priemysle a iné vo verejnom sektore.
Myslíte si, že globálne zmeny, ako sú vojna na Ukrajine či energetická kríza, budú motivovať firmy k väčšej digitalizácií procesov?
Dúfam, že áno. Mali by sa, takpovediac, zobudiť. To bolo hlavnou pointou môjho vystúpenia na SAP Innovation Day 2022. Chcel som upozorniť na to, že udržateľnosť je téma, ktorá sa firiem bytostne týka. Nie je to len PR, ale aj spôsob, ako prilákať novú generáciu zákazníkov a zamestnancov. Mladí ľudia totiž nechcú pracovať pre podniky, ktoré sa nezaujímajú o životné prostredie.
Týka sa tento budíček aj firiem, ktoré v súčasnosti žiadne problémy nemajú?
Mali by sa opýtať samy seba, či sú pripravené na zajtrajšok. To, že dnes majú v poriadku napríklad spomínaný dodávateľský reťazec, neznamená, že zajtra nebudú čeliť týmto výzvam. Platí to pritom aj pre vlády.
V čom konkrétne?
Digitalizácia je pre vlády veľká téma, pretože potrebujú zabezpečovať služby pre svojich občanov. Ak sa na ňu vlády nebudú sústrediť, môže to poškodiť ekonomiku.
Existujú ešte aj dnes spoločnosti, ktoré sú voči digitalizácií skeptické?
Áno, ale väčšinou ide o firmy, ktoré nevedia, ako na to. Pravdepodobne si uvedomujú, že je to cesta, ktorou sa treba vybrať, no nevedia, ako začať. Ako si zvoliť stratégiu digitalizácie, v akom rozsahu majú do tohto procesu investovať, či v akom časovom období digitalizáciu začať uskutočňovať. Práve to sú otázky, na ktoré si mnohé, najmä menšie organizácie, nevedia odpovedať.
Čo by ste im poradili?
Najprv by sa mali pozrieť na postupy a produkty systému SAP a zistiť, či sú vhodné pre ich firmu. Nemenej dôležité je nadviazanie spolupráce s vhodnou konzultačnou spoločnosťou, ktorá im s celým procesom pomôže. Nemali by sa ho snažiť zvládnuť svojpomocne, pretože buď neuspejú alebo budú strácať čas s objavovaním niečoho, čo už existuje.
Kedy si môže firma povedať, že je plne digitalizovaná?
Ako pri všetkom, ani v tomto prípade neexistuje niečo ako dokonale digitalizovaná firma. Skôr ide o proces, v rámci ktorého sa spoločnosť priblíži k ideálu takzvaného inteligentného odvetvia. V praxi tak bude pracovať na tom, aby mala dátovú platformu, čo možno najviac zefektívnené procesy, takzvanú platformu venujúcu sa zákazníckym či zamestnaneckým skúsenostiam, spätnej väzbe, a platformu udržateľnosti.
Čo si pod tým majú firmy predstaviť?
Dátová platforma umožňuje nielen zber tých správnych informácií. Zabezpečuje, aby sa dáta dostali správnym ľudom v správnom čase. Výsledkom sú správne rozhodnutia na strane manažérov, respektíve vedúcich osôb v spoločnosti. V druhom bode ide o čo možno najväčšiu automatizáciu.
Takže ide aj o znižovanie počtu zamestnancov?
Skôr o zefektívnenie všetkých procesov. V praxi tak všetky rutinné procesy firma zautomatizuje, čo umožní zamestnancom venovať sa činnostiam, ktoré si ľudský faktor vyžadujú.
A čo spomínaná platforma zákazníckej a zamestnaneckej skúseností?
Porovnávanie a vnímanie spätnej väzby je pre firmu dôležité. Umožňuje jej to totiž zistiť, ako ju vnímajú zákazníci, ako ju vnímajú jej zamestnanci a ako značku či produkt vníma trh. Tieto informácie môžu mať spoločnosti k dispozícií prostredníctvom jednej platformy. Budú tak môcť informácie nielen zhromažďovať, ale aj s nimi pracovať a hľadať medzi nimi prepojenia.
To dáva zmysel pri zákazníkoch, ale prečo je to potrebné sledovať aj pri zamestnancoch?
Vysvetlím na príklade. Povedzme, že si ako podnikateľ všimnete, že niektorí zamestnanci sú v práci spokojní a niektorí nie. Túto skutočnosť porovnáte v rámci dostupných informácií a zistíte, že najviac nespokojní sú zamestnanci, ktorí u vás pracujú menej ako dva roky. Ide pritom o dôležitú informáciu, ktorá vám pomôže zamedziť odlivu nových zamestnancov.
Spomínali ste ešte štvrtý bod.
Áno, platformu udržateľnosti. Je to téma, o ktorej sa dá hovoriť celé hodiny. Ak nemáte spôsob, ako svoj postup v tejto oblasti zmerať, neviete ako napredujete. Preto sme vytvorili program, ktorý nám nielen umožní tento progres zmerať, ale aj uvedené údaje zautomatizovať. Ušetrí to množstvo času a energie v prípade, ak si tieto údaje vyžiada regulátor. V neposlednom rade program umožňuje simulovať vplyv opatrení v oblasti udržateľnosti.
Čo ak sa manažment rozhodne tento náročný proces nepodstúpiť?
Bude sa počas rozhodovania trápiť. Predražia sa aj všetky interné procesy a bude dochádzať k chybám. Firma v konečnom dôsledku nebude konkurencieschopná.
Majú slovenské firmy záujem o digitalizáciu?
Určite. Ak chcete byť v dnešnej dobe konkurencieschopný, musíte sa takýmto veciam otvoriť, a to slovenské spoločnosti sú. Problematickejšie však je, ako to uviesť do praxe. Vtedy vznikajú rôzne diskusie, najmä u konzervatívnych organizácií alebo u takých, kde dochádza k medzigeneračnej výmene.
Môže tento postoj prameniť napríklad z nedôvery v cloud, ktorý je kľúčovým nástrojom digitalizácie?
Je potrebné si otvorene povedať, že vo firmách existovala veľká skepsa z dôvodu otázky bezpečnosti. Spoločnosti nerady odovzdávali údaje tretím stranám a preto bolo zavádzanie cloudu v strednej a východnej Európe pomalšie ako na západe. Medzitým, aj pre niekoľko bezpečnostných incidentov, si však manažéri uvedomili, že je to naopak – ich interne spravované dáta nemusia byť v bezpečí. Rozhodne nie v takom, aké garantujú renomovaní poskytovatelia cloudových služieb.
Druhým dôvodom, prečo sa to v súčasnosti otáča v prospech cloudu, je flexibilita. Ak dnes spoločnosť potrebuje o dvadsať percent väčšie kapacity, tak ich okamžite má.
Nie je to predsa len investične náročné?
Nesporne ide o menšie náklady, ktoré firma zvládne oveľa ľahšie ako investície do vlastných dátových centier. Nehovoriac o tom, že v tomto prípade by investovali do zastaralých modelov fungovania, čo nepovažujem za veľmi múdre.
- Tom Kindermans
Generálny riaditeľ SAP Central & Eastern Europe. Do jeho kompetencií patrí predaj, prevádzka a rozvoj podnikania SAP v jednom z celosvetovo najrýchlejšie rastúcich regiónov, ktorý pozostáva z 24 krajín. T. Kindermans sa zameriava na rast príjmov a ziskovosti so silným zameraním na zákazníka.
