Firmy čakajú nižšie úroky pri odklade i splátkach daní. Je to slabá náplasť na ich problémy

Ten, kto si bude chcieť odložiť platenie dane z príjmov, alebo ju hradiť v splátkach, na úrokoch od budúceho roka ušetrí. Novelou zákona o dani z príjmov, ktorú schválil minulý týždeň parlament, sa po novom zníži ročná úroková sadzba pri odklade platenia dane a pri platení dane v splátkach, a to z  desať  percent na tri percentá.  Nižšia ročná úroková sadzba od 1. januára 2021 sa prvýkrát použije na rozhodnutia vydané po 31. decembri 2020.

Nelogicky vysoký úrok stopli

Ten, kto  nebude môcť budúci rok zaplatiť daň z príjmov za rok 2020 v lehote splatnosti pre problémy v biznise, bude stáť pred dilemou, ako si s tým poradiť. Možnosti sú rovnako ako doteraz dve. Finančná správa môže umožniť zaplatiť daň v odloženom termíne alebo v splátkach, treba však  daniarom podať elektronickú žiadosť a čakať na rozhodnutie.

Prílohou takéhoto podania musela byť analýza finančnej a ekonomickej situácie firmy, ktorá o odklad či splátky žiadala. Tejto povinnosti sa vyhla len fyzická osoba, ktorá nemala oprávnenie na podnikanie.

Po novom tu dochádza k jedinej novinke, čo sa týka výšky úrokov. Ako pre TREND hovorí daňový poradca a predseda Združenia účtovníkov Slovenska (ZÚSK) Martin Tužinský, nižší úrok považuje za logický krok. „V súčasnosti legislatíva nútila firmy „podvádzať“, pretože ak niekto vykázal v daňovom priznaní nesprávnu (nižšiu) výšku dane a následne podal dodatočné daňové priznanie, platil sankčný úrok tri  percentá ročne  z rozdielu dane vyčísleného v dodatočnom daňovom priznaní,“ objasňuje. 

Ak však niekto postupoval čestne, dal daňové priznanie správne a požiadal o platenie dane v splátkach, finančná správa to mohla, ale i nemusela uznať. „Išlo o žiadosť, pričom ak podnikateľovi bolo vyhovené, musel platiť sankčný úrok 10 percent ročne.  To bolo absolútne nelogické a nespravodlivé,“ poznamenáva M. Tužinský. Po novom by teda firma platila už len 3-percentný ročný úrok. Iné ústupky firmám však rezort financií neurobil.

Krajné riešenie mnohých odradí

Finančná správa žiadosti daňovníkov o platení dane v splátkach či ich odklade mohla vyhovieť, ak boli splnené podmienky podľa daňového poriadku. Teda dlžná suma musela byť  zabezpečená záložným právom alebo iným spôsobom podľa Občianskeho zákonníka, ak výška dane alebo nedoplatku presiahla 3-tisíc eur.

Za dobu povoleného odkladu alebo povoleného platenia dane v splátkach, je v súčasnosti ročný úrok 10 percent, pričom správca dane ich mohol povoliť najviac na 24 mesiacov odo dňa splatnosti dane. 

Rizík je v tomto prípade pri odklade daní či splátkovom kalendári z pohľadu daňovej poradkyne Mileny Rážovej v praxi viac. „Žiadosť, teda povolenie odkladu alebo platenie dane v splátkach podlieha rozhodovaniu správcu dane. Nevšimla som si, že by sa okrem zníženia sadzby navrhovala aj zmena toho, že ak bude výška dane alebo nedoplatku viac ako 3-tisíc eur, môže to byť správcom povolené, len ak bude dlžná suma zabezpečená,“ objasňuje. Zostať bez zmien by mala aj povinnosť predkladať analýzu aktuálne finančnej a ekonomickej situácie.

„Proti rozhodnutiu správcu dane sa nemožno odvolať. Ak nebude zaplatená daň vo výške a v lehote ním určenej, stane sa splatnou celá neuhradená suma dňom pôvodnej splatnosti. Správca musí začať exekučné konanie do 30 dní,“ poznamenáva M. Rážová pre TREND.

Pre mnohé firmy bude preto odklad či splátky daní stále len naozaj krajným riešením. Mnohí si radšej zoberú na daň pôžičku alebo úver, ideálne so zvýhodnenou úrokovou sadzbou, aby sa nemuseli potýkať so zbytočnými problémami v praxi, ktoré im v legislatíve zostali.

Chaos zbytočne biznis miatol

Rezort financií pod vedením Eduarda Hegera pristúpil v oblasti daní počas tohto roku len k jedinej miernejšej úprave v rámci legislatívy Covid pri vymáhaní sankcií. Konkrétne odpustil úrok z omeškania iba pri dani z príjmov fyzických a právnických osôb za rok 2019, a to výlučne v súvislosti s odkladom podania daňového priznania i zaplatenia dane do 2. novembra tohto roka.

Aj spôsob, akým to urobil, bol podľa Jaroslavy Lukačovičovej, poradkyne v oblasti účtovníctva, mzdy a daní, nie celkom jednoznačný a podnikateľov v predchádzajúcich mesiacoch časté zmeny zbytočne miatli.

„Lehoty boli dosť komplikované a neprehľadné tým, že niektoré sa odložili, niektoré nie. Podporný materiál k týmto otázkam zo strany finančnej správy sa pomerne často menil a aktualizoval, nakoľko aj kompetentní prichádzali v praxi na nedostatky prijímanej legislatívy,“ hodnotí spätne situáciu od začiatku pandémie J. Lukačovičová.

Malé svetlo v tuneli pandémie

Podnikatelia v čase pandémie už dlhšie tlačili na nutnosť znižovať sankčné úroky zo strany štátu. Zamestnávatelia združení v Asociácii strojárskeho a elektrotechnického priemyslu (ASEP) navrhovali ich zníženie na už spomínané tri percentá ročne. Mnohé podniky sa totiž nie svojím zavinením dostali do situácie, keď dočasne nemajú zdroje na včasné plnenie svojich daňových a odvodových povinností, upozornil pred časom prezident ASEP Jozef Špirko.

K týmto návrhom sa pripojil počas prvej vlny pandémie aj generálny sekretár Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR (AZZZ SR) Oto Nevický s tým, že mnohé, najmä menšie podniky i živnostníci, majú v čase pandémie minimálne či v horšom prípade žiadne tržby a nedostatočnú finančnú rezervu na pokrytie svojich záväzkov.

Ťažko podľa neho povedať, ako rýchlo sa ekonomika nielen na Slovensku zotaví a neistota môže pretrvávať. „V neistom období musí byť pracovný trh flexibilnejší, inak stráca konkurencieschopnosť,“ dodal pre TREND.

Rovnako podporu zníženiu vysokých sankčných úrokov vyjadril aj Martin Hošták, tajomník Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ). „Vysoké sankčné úroky mohli byť v súčasnom krízovom období pre mnohé podniky likvidačné. Ich zníženie im môže významne pomôcť, nevyžaduje pritom žiadne zásadné zdroje zo štátneho rozpočtu navyše,“ spresnil na záver pre TREND.