Firmám ohrozeným krachom Kolíková sľubuje rýchle ozdravenie. Opak môže byť pravdou

Podnikatelia by už nemali tak často končiť v úpadku. Takto optimisticky na prvý pohľad vyznieva návrh ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej, ktorá im prináša do praxe nový nástroj. Ním by mala byť preventívna reštrukturalizácia pre firmy, ktoré už nevládzu splácať svoje dlhy a hrozí im konkurz.

To, čo vidí jej rezort ako dobrý nápad, sa často nestretáva s rovnako priaznivými ohlasmi v praxi. Práve realita, nielen na papieri spísané zákony, odhalí ich skutočný prínos bez akékoľvek prikrášlenia.

Aktuálne chystaný zákon o hroziacom úpadku bol daný do medzirezortného pripomienkového konania, platiť má od 17. júla 2022. Zatiaľ z neho badať skôr zložité pravidlá, prílišný formalizmus, uvidíme, v akej forme bude finálne paragrafové znenie nakoniec schválené v parlamente.

Ťažkopádne zákony problémy neriešia

Aktuálne štatistiky analytickej spoločnosť CRIF – Slovak Credit Bureau to ukazujú jasne. V porovnaní s predchádzajúcim druhým štvrťrokom 2021 počet konkurzov v treťom štvrťroku narástol o 12,12 percenta (zo 66 na 74) a počet reštrukturalizácií klesol o 70 percent (z 10 na 3). Mnohé firmy sa dostávajú do finančných problémov a potrebujú riešiť svoju ťažkú situáciu.

Nový inštitút preventívnej reštrukturalizácie by mohli využiť tí, ktorí by sa počas jedného roka mohli ocitnúť v platobnej neschopnosti. Ministerka vidí v návrhu veľký prínos. „Poskytneme dlžníkom dostatočný priestor na účinnú, efektívnu, rýchlu a transparentnú reštrukturalizáciu v počiatočnom štádiu. Teda, keď úpadok ešte len hrozí a malo by sa zabrániť strate pracovných miest a strate know-how,“ objasnila na svojej sociálnej sieti.

Preventívna reštrukturalizácia by mohla priniesť isté zmeny pri riešení a predchádzaní platobnej neschopnosti firiem. Mala by byť nástrojom, ktorý by upravoval mimosúdne rokovania rôznych skupín veriteľom s dlžníkom jednoduchšie, a hlavne menej formálne, ako pri klasickej reštrukturalizácii či konkurze, hovorí pre TREND Ondřej Majer, partner advokátskej kancelárie Havel & Partners.

„Návrh zákona v medzirezortnom pripomienkovom konaní však tieto očakávania nateraz čiastočne brzdí. Jeho znenie sa môže podnikateľom javiť ako formalistické a komplikované,“ spresňuje.

Sám rezort navyše deklaruje pomerne striktné pravidlá pre vyjednávanie medzi dlžníkom a veriteľmi o podobe záchranného plánu pre podnik v ťažkostiach. Bude len na podnikateľoch dlžníkoch, či sa vôbec do neho pustia. Musia proaktívne riešiť svoj hroziaci úpadok a dobrovoľne podať návrh na povolenie preventívnej reštrukturalizácie. Následne ich čaká nemálo administratívy a ďalších „vybavovačiek“.