Chcete mesačnú rentu tisíc eur? Peniaze len tak bez práce? Môže to znieť ako slogan z pochybnej reklamy, no vytvorenie dostatočne vysokej mesačnej renty je legitímny životný cieľ. Dá sa dosiahnuť dlhodobým a rozumným investovaním. Pasívny príjem, teda peniaze, ktoré nie sú naviazané na pracovný výkon, či podnikanie, môžu výrazne zvýšiť životný štandard investora na dôchodku, ale aj skôr. Platí však, že budovanie renty je dlhodobý proces trvajúci niekoľko rokov. O zásadách predvídateľného dlhodobého investovania hovorí finančný sprostredkovateľ a investičný špecialista Dušan Šulov.
Využívajú Slováci svoj investičný potenciál?
Veľmi málo. Väčšina drží svoje peniaze na bežných účtoch, prípadne na terminovaných vkladoch, a to aj napriek nízkym úrokovým sadzbám. Prostriedky sú uložené veľmi konzervatívne. Druhú skupinu tvoria ľudia, ktorí investovali do podielových fondov a držia investíciu v konzervatívnejších dlhopisových alebo zmiešaných fondoch, kde dosahujú minimálne alebo dokonca záporné výnosy. Až v uplynulých dvoch - troch rokoch sa ľudia začínajú aktívnejšie zaujímať o investovanie. Vzniká nová skupina ľudí, ktorá vidí, že pri klesajúcich úrokových sadzbách inú alternatívu ako investovanie nemajú.
Akú čiastku si musí človek mesačne vyčleniť, aby mohol zmysluplne investovať a koľko času potrebuje, aby dosiahol zmysluplné výsledky?
Ak chce človek získať mesačnú rentu tisíc eur, potrebuje na to finančný majetok v hodnote aspoň 250-tisíc eur. Cieľom by teda malo byť získať takýto objem peňazí. Ak by to chcel investor zvládnuť do pätnástich rokov, podľa môjho názoru je potrebný úvodný vklad aspoň 30-tisíc eur, ktorý je ďalej doplnený mesačnou investíciou vo výške aspoň 300 eur. Ak začne sporiť bez úvodného vkladu, mesačnú sumu potrebujete zdvojnásobiť. Ide však o ľudí, ktorí majú za sebou prvé bývanie, rodinu, relatívne stabilný príjem a vedia, koľko si môžu odkladať. Navyše, majetok môžu nadobudnúť neskôr, napríklad predajom firmy, prípadne predajom nehnuteľnosti a dedením. Aj tieto prostriedky sa dajú investovať.
Výhodou renty je aj to, že nemusíte na ňu čakať až kým dovŕšite dôchodkový vek, ale môžete si ju naplánovať, napríklad, v päťdesiatke.
S akým ročným zhodnotením počítate?
Tento výpočet počíta so zhodnotením desať percent ročne v akumulačnej fáze. Vo výplatnej fáze, keď rentu čerpá je výnos polovičný.
Je tento predpoklad reálny?
Ak sa pozrieme do minulosti, vidíme, že najväčší potenciál na zhodnotenie mali vyspelé akciové trhy. Napríklad, americký akciový Index S&P 500 prinášal podľa verejne dostupných štatistík, dlhodobo priemerné zhodnotenie desať percent ročne.
Nobelova nadácia ako vzor
Ako podľa vás vyzerá úspešné investovanie?
Ako príklad rád používam Nobelovu nadáciu, ktorá od roku 1886 spravuje pozostalosť Alfreda Nobela. Organizácia žije len z toho, čo jej Nobel zanechal. Z pozostalosti hradí svoje náklady a vypláca finančné odmeny spojené s udeľovaním Nobelovej ceny.
Nadácia funguje z týchto peňazí vyše sto rokov, pretože peniaze, ktoré má k dispozícii, investuje. Nobel bol veľmi konzervatívny a mal podmienku, že peniaze musia byť investované do „bezpečných cenných papierov”. Problém nastal približne v polovici dvadsiateho storočia. Objem majetku klesol natoľko, že hrozilo zastavenie činnosti nadácie. Ak chceli svoju existenciu zachovať, museli začať investovať aj do akcií, preto väčšinu majetku presunuli práve tam. Majetok nadácie tvorili podľa záznamov vo výročných správach akcie v objeme 45 až 65 percent z celkového majetku.
Od roku 1953 začal majetok nadácie rásť, pôvodne znížené odmeny laureátom začali vyplácať vo vyšších sumách. Celkový majetok sa strojnásobil a priemerný výnos Nobelovej nadácie z investovania bol v období rokov 1970 až 2016 približne desať percent.
Čo sú kľúčové aspekty tohto úspešného investovania?
Je ich niekoľko. Predstavitelia nadácie rozmýšľali dlhodobo v horizonte desiatok rokov. Jasne si určili cieľ, koľko chcú investíciou zarobiť. Efektívne rozkladajú svoj majetok do viacerých aktív a neinvestujú len vo Švédsku. Využívajú investície po celom svete. Na prvé miesto treba dať ochranu investície a predvídateľnosť výnosovosti.
Aké pevné je vaše presvedčenie, že s podobnou mierou zhodnotenia sa bude dať dlhodobo počítať aj v budúcnosti?
Z dlhodobého hľadiska sa ako najzaujímavejšie zdajú byť investície do akcií vyspelých trhov. Do akciových fondov však neinvestujeme preto, že mali zisky v minulosti, ale preto, že sledujeme ich predpoklady ziskovosti aj v budúcnosti. Sú tam reprezentované stovky, tisíce firiem, ktoré niečo vyrábajú, alebo ponúkajú služby, využívajú ich milióny ľudí po celom svete.
S pomerne vysokou mierou istoty dokážeme predpokladať, že aj v budúcnosti budú vznikať firmy, ktoré budú produkovať tovary a služby, o ktoré budú mať ľudia veľký záujem.
Firmy majú vďaka tomu, že kupujeme ich produkty zisk, teda zarábajú a ich hodnota z dlhodobého hľadiska rastie, alebo časť týchto ziskov vyplácajú akcionárom vo forme dividend. Preto firmy, ktoré ľuďom ponúkajú zaujímavé produkty, bohatnú a vďaka tomu akciové stratégie fungujú, pretože do týchto firiem investujú. Či to bude desať percent, nedokážem teraz povedať. Niekedy to bude viac, inokedy menej.
Hlavný je dlhodobý plán
Ako s investovaním začať?
Úplne prvým krokom je stanovenie investičného plánu; investor by mal vedieť, akú rentu a v akom čase chce dosiahnuť. Od toho sa potom odvíja cesta, ako sa ku cieľu dostať. Druhým krokom je analýza príjmov, teda prichádza na rad otázka, či je investor schopný dať bokom zo svojho príjmu takú sumu, ktorú na dosiahnutie svojich cieľov potrebuje.
Ak si plánujete čiastku renty čo najpresnejšie, zároveň máte plán, ako ju dosiahnuť a držíte sa ho. Tak máte šancu získať trikrát viac majetku ako taký, kto o takom niečom dopredu nepremýšľal. Hovorí o tom, napríklad, štúdia z roku 2005, ktorej autorkou je profesorka ekonómie Annamaria Lusardi z Univerzity Georgea Washingtona, ktorá sa venuje finančnému vzdelávaniu. Otázka vlastnej renty je teda otázkou rozhodnutia.
Ako takýto plán vzniká tak, aby bol uskutočniteľný? Pre človeka s priemerným príjmom je asi nereálne začať budovať rentu vo výške desaťtisíc eur mesačne.
Reálne je budovať takú rentu, ktorá investorovi umožní udržať si životnú úroveň. Ak má niekto hrubý príjem napríklad 1 500 eur mesačne, existuje predpoklad, žeby chcel rentu aspoň tisíc eur mesačne. Na základe takejto úvahy potom prichádza na rad analýza finančného majetku. Ak sa mi pri analýze stane, že niektorý z klientov chce riešiť okrem investície aj hypotéku, alebo poistenie, nakoľko sa venujem len investíciam, odporúčam ich na odborníkov z ELITE Financial Services.
Príklad, ako získať rentu, uvádzam v príručke, ktorú som nazval Návod, ako si vytvoriť mesačný príjem 1000 eur. www.specialistanainvestovanie.sk/renta
Ako vyberať investíciu je vhodné vyberať skôr aktívnu, či skôr pasívnu investíciu?
Podľa môjho názoru je vhodné mať aj aktívne, aj pasívne investície. Existujú kvalitné aktívne riadené podielové fondy, je ich však veľmi málo. Je vhodné využívať aj pasívne ETF fondy. Ide o takzvané nízkonákladové pasívne riadené fondy, ktoré kopírujú vybraný trh, veľmi často prinášajú vyššie zhodnotenie ako bežné podielové fondy a za správu si účtujú niekoľkonásobne menej ako aktívne riadené fondy. V praxi to znamená, že každé jedno percento vám pri mesačnej investícii 600 eur za 15 rokov navýši zhodnotenie o minimálne 10.000 eur.
Aj výber fondov sa, samozrejme, riadi pravidlami. Odporúčam vyberať veľké fondy a veľkých správcov. Pri malých fondoch hrozí, že nenájdu dostatok investorov a zaniknú. Fond by mal mať za sebou určitú minulosť. Ideálne je, keď fond má aspoň sedem, ideálne desať rokov. Sledovať treba do čoho investuje, v akom regióne a v akej mene. Tiež sa treba zaoberať tým, či sa dá pri investoovaní uplatniť daňová úľava.
Platí, že rizikové sú najmä syntetické ETF fondy, teda také, ktoré konkrétnu sledovanú komoditu nevlastnia, len ju kopírujú. Preto odporúčam ETF fondy, ktoré podkladové aktíva skutočne nakupujú.
Rovnako dôležité je sledovať rating fondov, napríklad od spoločnosti Morningstar. Aké náklady v podobe poplatkov sú spojené s investíciou vo fonde? Aj medzi pasívnymi fondami je obrovský rozdiel. Odporúčam voliť nízkonákladové fondy.
Ako zarobiť na indexových fondoch: www.specialistanainvestovanie.sk/etf
Čo to znamená nízky poplatok?
Akciové podielové fondy si často berú aj dve až tri percentá ročne z hodnoty investície. Klient tento poplatok nevidí, pretože výška jeho podielu je o ne očistená. Vidí ich, ak si pozrie kľúčové informácie pre investora. Takýto dokument musí mať každý fond.
Niektoré pasívne fondy si účtujú len 0,1 percenta ročne. Na americkom trhu si akciové aktívne riadené fondy, vzhľadom na obrovskú konkurenciu, účtujú ročný poplatok len 0,6 až 0,7 percenta majetku, čo je oveľa menej ako u nás.
Poplatok môže byť vyšší, ak investor dostáva službu navyše. Fond, napríklad, môže obsahovať mechanizmy, ktoré zabezpečia, že pri poklese trhov neklesne jeho hodnota tak výrazne, alebo dokáže zarobiť viac ako index. Niektoré indexové fondy dokážu dlhodobo prekonávať aktívne riadené fondy na úrovni okolo dvoch až šiestich percent ročne. Náklady týchto fondov sú pritom rádovo nižšie.
Ako si vysvetľujete, že pasívne fondy sú v priemere výkonnejšie ako aktívne riadené fondy?
Často je to spojené práve s poplatkami. Manažér portfólia vyberá akcie, nakupuje ich a predáva. S tým sú spojené vyššie poplatky. Napríklad, indexový fond sa môže zhodnotiť o deväť percent, manažér aktívneho fondu môže dosiahnuť desať percent, lenže ak si fond zoberie na poplatkoch, napríklad, dve percentá navyše, pre klienta to znamená horší výsledok, ako dosiahol indexový fond. Výsledky ETF za dvadsať rokov ukazujú, že manažéri fondov nedosahujú v priemere ani výnos indexov, pretože nie vždy sa im podarí vybrať vhodné akcie.
Ak si investor zvolí pasívnu investíciu, množstvo procesov sa deje automaticky. Ako sa treba o túto investíciu starať?
Aj pri pasívnych fondoch je dobré pozrieť sa na ich kvalitu aspoň raz za tri až štyri roky. Napríklad, vplyvom krízy výrazne utrpeli malé firmy, či letecké spoločnosti. Ak investor vložil peniaze do nejakého sektora, ktorého kvalita išla výrazne dole, nemusí mať zmysel takýto fond držať v portfóliu.
Všeobecné pravidlo hovorí, že základným cieľom investora má byť dosiahnutie zhodnotenia aspoň na úrovni inflácie? Dá sa považovať akýkoľvek výsledok nad úrovňou inflácie za úspech?
Áno, je to úspech, no zhodnotenie na úrovni inflácie nestačí na vybudovanie renty. Človek, ktorého cieľom je vytvorenie renty, potrebuje pri investovaní niekoľkých stoviek alebo tisícov eur mesačne výnos približne šesť percent nad úrovňou inflácie.
Pozor na špekulácie
Aký klient si môže dovoliť riskovať viac a kto menej?
Takto otázka, podľa mňa, nestojí. Treba vnímať rozdiel medzi investíciou a špekuláciou. Investície s rozumnou mierou rizika sľubujú bezpečné zachovanie istiny a zodpovedajúci výnos. Operácie, ktoré tieto parametre nemajú, sú špekulácie. Ja s klientmi špekulácie nerobím. Keď človek „investuje“, vie čo robí. Má plán a pripravuje sa na alternatívne scenáre a dokáže oveľa ľahšie podstupovať riziká. Je to tak práve preto, že tým rizikám rozumie.
Ako by sa dali rozdiely medzi špekuláciou a investíciou popísať konkrétne?
Riziko je potrebné znižovať rozumnými rozhodnutiami. Ak by ste si, napríklad, v minulosti kúpili akcie len jedinej firmy, napríklad, spoločnosti Nokia, o svoje peniaze by ste prišli. Ak investujete do indexu, ktorý sleduje vývoj akcií päťsto spoločností, problémy jednej z nich nie sú pre vás ako investora katastrofou. Za špekuláciu sa dajú považovať viaceré druhy obchodov, napríklad na devízových trhoch. Tam hrozí extrémne vysoké riziko straty kapitálu. Ak je niekto len začínajúcim investorom, vyhnite sa nákupu jednotlivých akcií firiem. Radšej sa zamerajte na akciové ETF.
Čo je teda pre investora najvhodnejšie?
Neexistuje jeden ideálny produkt, ktorý nemá žiadne nevýhody. Treba si dať pozor, aby investície nesmerovali len do niečoho, čo sa mu páči, alebo čo mu niekto ponúka len preto, aby splnil plán alebo získal províziu.
Je potrebné sa zamerať na systematický výber produktov a rozloženie investície a ten výber produktov by mal mať jasné pravidlá. Tak sa podarí dostať preč z investovania emócie, ktoré vedú ku chybným rozhodnutiam. Odporúčam vyberať najmä kvalitné akciové fondy a kvalitné indexové fondy.
V čom tá kvalita spočíva?
Predovšetkým práve v diverzifikácii rizika. Keď si investor vyberie správne dva, prípadne tri fondy, v podstate môže prostredníctvom nich investovať aj do tisíc a viac spoločností. Zároveň si vie vyberať regióny aj segmenty. Ako investor sa môžem rozhodnúť, či chcem investovať v USA, Európe, Japonsku, prípadne globálne. Zároveň sa rozhodujem, či chcem investície do technologických firiem, zdravotníctva, energetiky, prípadne niekde inde.
Z môjho pohľadu je rozumné namiešať investičné portfólio tak, že sú v ňom aktíva z celého sveta a rôznych oblastí podnikania. Takto nastavené portfólia nikdy nie sú na vrchných priečkach v zhodnotení, ale nikdy nie sú ani medzi najhoršími. Najúspešnejší investori majú tridsať až šesťdesiat percent majetku v akciách.
Väčšina majetku v akciách
Je toto správny pomer aj pre človeka, ktorý polovicu svojho príjmu dáva na bežné fungovanie?
Ak má rozdelené zdroje na krátkodobé, strednodobé a dlhodobé a má vytvorenú rezervu na šesť mesiacov výdavkov, aj takýto investor môže mať väčšinu majetku v akciách. Podiel akcií v portfóliu je správne začať znižovať v čase, keď sa investor blíži k momentu, keď by si prial poberať rentu. Je to tak preto, aby sa chránil pred veľkými poklesmi tesne predtým, ako bude chcieť prostriedky čerpať. Ak by nejaký pokles predsa prišiel krátko pred začiatkom vyplácania renty, existuje možnosť presunúť do dividendových fondov len časť majetku a časť nechať zotavovať sa. Akcie sú v portfóliu investora potrebné.
Do koľkých fondov je optimálne investovať?
Platí pravidlo, že čím vyšší je majetok, tým viac fondov treba zvoliť. Človek, ktorý investuje, napríklad, päťsto eur mesačne, bude potrebovať zhruba tri fondy. Ak má klient majetok v hodnote stoviek tisícov eur, bude potrebovať omnoho viac fondov.
Keď je človek u pred dôchodkom a jeho prioritou je nadobudnutý majetok chrániť, čo má v takom prípade robiť?
Ak ide o tvorbu renty, tak riešenie, ktoré sa javí ako vhodné, je presun majetku do dividendových fondov. Či už akciových, alebo dlhopisových. Aj v tomto prípade platí, že čím je majetok vyšší, tým je potrebné viac diverzifikovať Akciové dividendové fondy investujú do veľmi kvalitných akcií, ktoré pravidelne vyplácajú dividendy. Zároveň ich hodnota kolíše oveľa menej ako pri rastových akciách.
Odporúčate klientom pri poklesoch hodnôt aktív doinvestovať?
Áno, samozrejme. Nie je správne, ak klienti v panike vyberajú znehodnotené investície. Aj počas marcových a aprílových poklesov som svojim klientom odporúčal, aby pri poklese trhov doinvestovali. Klientom, ktorí investujú pravidelne, som pri poklese o každých desať percent odporučil doinvestovať podľa vlastných možností. Klientom, ktorí investujú jednorazovo, sme nechali rezervu práve pre takéto prípady. Ak klienti včas zareagovali, dokázali sa z poklesu dostať so ziskom oveľa skôr. Kedy a koľko doinvestovať v časoch poklesu, je súčasťou dobrého investičného plánu.
Zmeškali ľudia, ktorí nezareagovali výnimočnú nákupnú príležitosť?
Nakupovať akcie je dobré vždy, keď máte peniaze. Ďalšie príležitosti totiž prídu. Poklesy sa cyklicky opakujú a prepady o dvadsať až tridsať percent sa zvyknú objavovať pravidelne. Napríklad pokles o desať percent prichádza zhruba jedenkrát ročne, prepad o15 až 25 percent približne raz za 3,5 roka. Podobná situácia nastala koncom roka 2018. Je isté, že lepšie obdobia sa striedajú s horšími, takéto situácie teda prichádzajú a budú sa opakovať aj v budúcnosti. Ak sú napríklad akcie drahé, dávame ich do portfólia menej. Rada na záver znie: investujte opatrne.
Dušan Šulov
Investíciám sa venuje od roku 1999 a svojím klientom pomáha budovať finančný majetok alebo vytvárať rentu. V minulosti osem rokov pôsobil prevažne v bankovníctve a poisťovníctve. Pôsobil ako osobný a privátny bankár, špecialista pre aktíva pod správou, aj ako regionálny riaditeľ.
Články označené logom TREND WE KNOW HOW sú pripravené v spolupráci s komerčnými partnermi. Redakcia nie je ich autorom, napriek tomu môžu byť pre čitateľa prínosné
