Svet financií sa snaží vyliečiť z krízových zranení. V uplynulom roku ich pribudlo dosť. Vládne finančné náplasti sú nalepené, a tak sa začínajú riešiť poučenia z krízového vývoja. O tom, ako a koľko ešte regulovať (spravidla so záverom, že hlavne kvalitnejšie, nie nevyhnutne viac). Ako sa treba vrátiť ku koreňom bankovníctva, zabezpečiť, aby klienti – z biznisu i z bežných domácností – rozumeli, čo im ich bankár predáva (povestná mantra jednoduchosti a transparentnosti). Aby sa na trhy vrátila dôvera, základ celého finančného biznisu. Skrátka, finančníci si nasadili džentlmenské klobúky, ktoré skladajú pred klientom. A občas si ešte sypú popol na hlavu.
Na Slovensko z tejto módy tiež čoto prerazilo. Iste, reči o zjednodušovaní produktov či počúvaní klientových požiadaviek tu boli aj predtým, no teraz sa k nim pridáva ten „krízový element“ navyše. No ako veľmi to tunajší finančníci myslia naozaj vážne?
Podobne ako tí za hranicami. V čase, keď tí naši musia riešiť požiadavky vlády, ktorá ich chce zatiahnuť do sociálnej politiky a riešenia rozpočtovej diery, akcionárov nervóznych z vlastných bilancií či padajúcich ziskov, prevádzkové problémy typu zoštíhľovania a zbavovania sa nadbytočných ľudí, zostáva na etiku v praxi málo energie. Alebo inak, slovenskí finanční manažéri krízu využívajú (na príkaz akcionárov) na odľahčenie firiem, na skresanie nie nevyhnutných nákladov, na tlačenie dodávateľov do nižších cien. No smerom k odberateľom služieb lekcie z krízy využili len minimálne.
A tak sa aj v roku 2010 bude slovenský klient stretávať s tým, že mu v banke ochotne ponúknu produkt ošperkovaný niekoľkými hviezdičkami a extradrobnými poznámkami. Alebo banky vďačne využijú koniec fixácie sadzby pri hypotekárnych úveroch, aby ju klientovi zvýšili v takej miere, ktorú len ťažko označiť za opodstatnenú. Alebo podnikateľovi odmietnu predĺžiť úverový rámec, ak neprijme podstatne drakonickejšie podmienky.
V ideálnom svete by sa to nestalo, ale ten tu nie je a nebude bez ohľadu na to, ako krízy prichádzajú a odchádzajú. Preto prichádza na rad regulácia. V prípade ochrany spotrebiteľa dostanú na Slovensku do rúk regulátori ďalšie legislatívne možnosti či dokonca nový Úrad na ochranu finančného spotrebiteľa.
Vychádzajú z požiadaviek Európskej únie, no iniciatívne s nimi prichádzajú i ďalší úradníci, napríklad na ministerstve spravodlivosti. Je to dobrá cesta? Sotva. Zahltiť sa neefektívnymi pravidlami, na ktoré si protivníci rýchlo nájdu protizbrane, je márnenie času. Čo by pomohlo? Viac samoregulácie u finančníkov. A tým sa nemyslia formálne fungujúci bankoví ombudsmani.
Kým budú idey o lepšej informovanosti klienta a vyhýbaní sa nepekným praktikám len výplňou PR správ a vyhlásení, nezmenia to žiadne úrady. Zmeniť to musia ľudia sediaci v predstavenstvách. No pri budúcoročných predvolebných naťahovačkách s vládou a číselnom dokazovaní materským centrálam, že sú ľudia na správnom mieste, na to zostane pramálo priestoru
Článok je prevzatý z ročenky SLOVENSKO A SVET V ROKU 2010, ktorá vyšla ako príloha TRENDU č. 50-51. V predaji do 6. januára 2010.
Foto - Profimedia.cz
