Nie všetci podnikatelia vyzerajú ako Steve Jobs. Fiktívni živnostníci často fungujú z donútenia

Na Slovensku pribúdajú v posledných rokoch takzvaní fiktívni živnostníci. Neraz vykonávajú prácu pre podnik na základe zmluvy odlišnej od pracovnej zmluvy, ich príjmy ale závisia od jedného alebo malého počtu klientov a dostávajú priame pokyny týkajúce sa spôsobu vykonávania práce.

Za uplynulých 10 rokov stúpol ich počet z 84-tisíc na takmer 110-tisíc, zistil aktuálne Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR. Keďže živnostníci odvádzajú z celkovej ceny práce 6-násobne nižšie daňovo-odvodové platby za prvý rok živnosti a 2,3-násobne nižšie platby za ďalšie roky živnosti, rozpočet Sociálnej poisťovne či štátu prichádza o významný zdroj príjmu.

Dáta hovoria jasne: počet fiktívnych živností narástol v roku 2017 po zvýšení limitu paušálnych výdavkov pre živnostníkov zo 40 na 60 percent ich dosiahnutých príjmov. Táto legislatívna zmena roztvorila podľa NKÚ daňovo-odvodové nožnice medzi zamestnancami a živnostníkmi.

Podľa údajov Sociálnej poisťovne rastie každý rok podiel živnostníkov platiacich odvody z minimálneho vymeriavacieho základu. Od roku 2017 narástol tento podiel zo 72 percent na viac ako 81 percent v roku 2021 (v priemere 148-tisíc živnostníkov). Takéto odvody sa približujú k odvodom zamestnanca s minimálnou mzdou, príjem živnostníkov je ale v reálnych číslach podľa NKÚ vyšší.

Náročné dokazovanie v praxi

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR si uvedomuje existenciu nelegálneho zamestnávania formou zastretia pracovnoprávneho vzťahu inou zmluvou, cez tzn. „fiktívnych živnostníkov“. Národný inšpektorát práce (NIP) sa venoval odhaľovaniu prípadov nepravej živnosti v rokoch 2021 a 2022 aj v rámci mimoriadnych úloh.

„Pri výkone inšpekcie práce však inšpektori narážajú na ťažkosti spojené s preukazovaním nepravej živnosti, a to najmä čo sa týka preukazovania všetkých znakov závislej práce v zmysle Zákonníka práce. Problémom tiež je, že kontrolované fyzické osoby sú poučené od svojich „zamestnávateľov“ – objednávateľov služby, akú majú v prípade kontroly podať informáciu inšpektorovi práce,“ uviedla pre TREND Veronika Pazičová, hovorkyňa rezortu práce. Inšpektoráty tiež poukázali na existenciu špecifických schém poskytovania služieb, ktoré môžu slúžiť  na zastieranie závislej práce.

V uplynulých dňoch NIP uskutočnil v spolupráci s Finančnou správou mimoriadnu kontrolnú akciu, zameranú na dodržiavanie zákazu nelegálneho zamestnávania samostatne zárobkovo činných osôb (SZČO) v Banskobystrickom, Trenčianskom a Žilinskom kraji. Inšpektori zamerali svoju pozornosť na fenomén tzv. falošných živností. Aktuálne preverujú podozrenia z porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania v tejto forme, ktoré sa týka 10 fyzických osôb.