Najprv skvelé partnerstvo, potom tvrdý konflikt hroziaci veľkými stratami. O takomto scenári písal TREND v súvislosti s prešovským priemyselným parkom. Podľa podobného hrajú aktéri novšieho, trebišovského príbehu. Aj v ňom proti sebe stojí samospráva a lokálny developer. Spojil ich plán postaviť park za dotácie zo štrukturálnych fondov. Rozdelila neschopnosť udržiavať korektné vzťahy. Ak sa obe strany rýchlo nedohodnú, mestským financiám hrozí kolaps.
Trebišovským problémom boli nesprávne odhadnuté náklady na výstavbu priemyselného parku. Peniaze, ktoré išli nad rámec rozpočtu, platil developer, eseročka Priemyselný park Trebišov. Predpokladal, že dodatočné náklady sa mu vrátia. Či už v podobe nájomného za park alebo v doplatku od mesta. Zatiaľ nevyšla ani jedna z možností. Nájomné za park platí iba jediný investor, dánsky výrobca kovového nábytku Blika. Zabral len o niečo viac ako štvrtinu rozlohy. Plánované príjmy od chýbajúcich nájomcov sa nepodarilo kompenzovať financiami mesta. Developer nepresvedčil radných, aby sa Trebišov podieľal na krytí strát z toho, že park je z troch štvrtín prázdny.
Zdroj: fleischer
Zlé odhady
Obe strany sa dali dokopy v roku 2004. Ministerstvo hospodárstva vtedy vyzvalo na predkladanie projektov, ktorými by sa samosprávy uchádzali o peniaze zo štrukturálnych fondov, určené na priemyselné parky. No Trebišov nemal pozemky, na ktoré by mohol investorov lákať. Tie dala dokopy spoločnosť Priemyselný park Trebišov, ktorá v tom čase podnikala pod obchodným názvom Business Company Žilina. Kúpila areál skrachovaných konzervární. S mestom sa dohodla na pätnásťročnom nájme. Vzťah k nehnuteľnosti bol jedna z kľúčových podmienok, po ktorých splnení sa mohli samosprávy uchádzať o finančný príspevok. Musia ich vlastniť alebo mať v dlhodobom nájme.
Náklady na rekonštrukciu priestorov odhadli na 7,6 milióna eur. Túto sumu mesto z fondov pýtalo. Ministerstvo nakoniec odsúhlasilo 5,3 milióna. Aj napriek tomu sa partneri rozhodli v projekte pokračovať. Developer sľúbil, že zvyšné peniaze doplatí. Aj tak bolo málo. Plánované výdavky skutočnosť hlboko podliezli. Ukázalo sa to po príchode dánskej Bliky. Konateľ a spolumajiteľ Priemyselného parku Trebišov Róbert Vysoký tvrdí, že investor mal požiadavky, na ktoré neboli ponúkané priestory pripravené.
Realizátori projektu chceli pôvodne ponúkať len haly bez výbavy. Prichádzajúca dánska firma pýtala viac. Napríklad aj vykurovací systém či trafostanicu. Developer teda do priestorov pre Bliku investoval 1,5 milióna eur nad plán. Na základe skúsenosti s prvým investorom táto spoločnosť odhadla, že príprava celého parku si vypýta o 9,1 milióna eur viac, ako prišlo zo štrukturálnych fondov. Niekoľkokrát o tom informovala aj mesto.
Peniaze zo štrukturálnych fondov už park zhltol. Okrem toho Priemyselný park Trebišov sám minul na prípravu priestorov 4,9 milióna eur. Išlo o investície, ktoré vyvolal príchod Bliky, ale aj ďalšie výdavky na prípravu areálu, s ktorými sa pôvodne nepočítalo. Podľa R. Vysokého pochádzali peniaze developera predovšetkým z bankových úverov. Vyššie výdavky obhajuje tvrdením, že väčšina stavieb sa predražuje. A to pre výdavky, s ktorými pôvodné plány nerátali. Navyše, v Trebišove sa nestavalo na zelenej lúke, ale opravovali sa staré objekty. To podľa neho malo odhad predpokladaných nákladov ešte sťažiť. Chyby v plánovaní v rozhovoroch nespomínal.
Problematické nájomné
Náklady na prípravu priemyselného parku sa vlastníkovi areálu mali vrátiť prostredníctvom nájomného. Nepopiera to ani viceprimátor Trebišova Ľubomír Cibere. Developer mestu prenajal celý areál. Samospráva mala potom jeho jednotlivé časti ďalej prenajímať prichádzajúcim investorom prostredníctvom nájomných zmlúv.
Oboma stranami dohodnutý vzorec delenia nájomného hovoril, že samospráva si vezme 25 percent a zvyšok pôjde vlastníkovi areálu. Za voľné plochy, neobsadené investormi malo mesto platiť symbolické poplatky. Takto nastavené parametre vychádzali z predpokladu, ktorý sa neskôr ukázal ako chybný. Park sa nepodarilo zaplniť podľa plánu. Prišla len dánska Blika, ktorá sa v Trebišove usadila v predminulom roku. Platila ročný nájom 298,7 tisíca eur. Z toho si mesto nechalo 99,6 tisíca eur a zvyšok putoval na účty firmy Priemyselný park Trebišov. Vlastníci parku aj viceprimátor Trebišova hovoria o tom, že investor dostal od mesta nízky nájom. R. Vysoký ide do konkrétností. S Blikou bola podpísaná zmluva, podľa ktorej má ročne platiť 52,45 eura za štvorcový meter. Táto suma podľa neho podlieza priemerné trhové ceny minimálne o 40,50 eura.
Zástupcovia vlastníka parku aj mesta zdôvodňujú nízky nájom tým, že Blika bola prvý investor. Preto sa jej snažili ponúknuť čo najvýhodnejšie podmienky. Navyše očakávali, že do Trebišova príde aj jej materská spoločnosť Vestfrost, ktorá mala obsadiť celý areál priemyselného parku. O tejto možnosti vraj v lete 2007 hovoril generálny riaditeľ Bliky Michael Grundt Gotfredsen. Tieto zámery ostali zatiaľ nenaplnené. Zaúradovala vraj finančná kríza, ktorá ambície Dánov pribrzdila. Nielen materskej spoločnosti, ale aj jej slovenskej dcéry. Tá pre znížený objem zákaziek musela v Trebišove prepustiť vyše sto ľudí. Teraz ich zamestnáva zhruba päťdesiat.
Prepukol boj
Vzťahy medzi samosprávou a vlastníkom parku sa začali komplikovať v predminulom roku. Developer mestu predložil zmluvu o združenej investícii, ktorou chcel zapojiť mesto do financovania projektu. Nepochodil. Ústne dohody neplatili. Prečo nebola dohoda podpísaná, nevysvetlil ani viceprimátor. Za hlavnú príčinu problémov označil finančnú krízu, pre ktorú neprišli do parku ďalší investori. Odpovediam na otázky, prečo mesto nepomohlo vlastníkovi parku, sa vyhýbal. No nepoprel, že na mestskom úrade vedeli, že súkromná firma dopláca na prípravu parku vlastné peniaze.
Spor medzi oboma partnermi sa v júni tohto roku začal vyhrocovať. Priemyselný park Trebišov odstúpil od zmluvy. Ako dôvod uviedol chýbajúce nájomné 8 900 eur. Mesto záväzok nepopiera. Vznikol pre zadržané platby za nájomné. Blika totiž reklamovala nepodarok na stavbe – zatekala jej strecha. Odstúpenie od zmluvy vyvolalo reakciu radnice. Mesto zapísalo v katastri na svoje meno jednu zo stavieb v areáli. Ľ. Cibere tvrdí, že na to malo nárok podľa zmluvy o poskytnutí finančných prostriedkov. „Nehnuteľnosti vzniknuté z týchto investícií majú byť zapísané na list vlastníctva mesta,“ hovorí. R. Vysoký oponuje tvrdením, že za európske peniaze sa len opravil priestor vo vlastníctve jeho spoločnosti. Zápis na list vlastníctva mesta prirovnáva ku krádeži. Preto Priemyselný park Trebišov napadol prevod vlastníctva na súde. Mesto zasa podalo žalobu za neoprávnené odstúpenie od zmluvy.
Za takejto vyhrotenej situácie začali obaja partneri rokovať o podmienkach novej nájomnej zmluvy. Vlastník parku žiada vrátenie budovy. Mestu navrhuje, aby kúpilo všetky podiely v Priemyselnom parku Trebišov. Z predaja chce vykryť svoje investície do parku. Ako ďalšiu možnosť žiada novú nájomnú zmluvu. V nej garanciu nájomného bez ohľadu na to, či príde investor. Žiada od mesta 497,9 tisíca eur plus peniaze, ktoré platí Blika. Radnica je zasa ochotná rokovať len o sume 497,9 tisíca eur a ani euro viac. O tom nechce developer zatiaľ ani počuť. V novej zmluve je výnos z nájomného ochotný rozdeliť medzi seba a mesto len v prípade, že prídu noví investori, ktorí ročne zaplatia viac ako 1,1 milióna eur.
Začiatkom novembra uviazli rokovania v slepej uličke. Na mimoriadnom zasadnutí mestského zastupiteľstva venovanom návrhom novej zmluvy boli prakticky všetci poslanci naladení voči vlastníkovi parku nepriateľsky. Neexistovalo rozloženie síl na opozíciu a koalíciu. Takmer všetci kritizovali návrhy partnera mesta. Prijali uznesenie, ktorým zastavili rokovania o nájomnej zmluve navrhnutej Priemyselným parkom Trebišov. Odmietli akceptovať aj návrh jedného z poslancov, aby do hry vstúpil mediátor. Ten mal sprostredkovať dohodu oboch strán.
Nôž na krku
Trebišovský viceprimátor Ľ. Cibere tvrdí, že uznesenie neznamená definitívny koniec spolupráce. Ukončilo len rokovania o návrhoch vlastníka parku. Aké požiadavky je mesto ochotné akceptovať, neuviedol. Priznáva, že Trebišovu tečie do topánok. Odstúpením od zmluvy padá aj nájomná zmluva s Blikou. Časť nájomného, ktoré od nej prichádza, drží mesto na osobitnom účte a nehýbe ním. Ešte vážnejšie dôsledky hrozia pre prijatú dotáciu. Odstúpenie od zmluvy znamená vážne porušenie podmienok jej poskytnutia, potom by ju mesto muselo vrátiť.
Úvahy na túto tému Ľ. Cibere nechce rozvádzať. Vyhýba sa aj odpovedi na otázku, či mestu pre problémy s parkom nehrozí nútená správa. Rozpočet Trebišova ráta v tomto roku s príjmami 10,4 milióna eur. Vrátenie dotácie by ho položilo na kolená. Viceprimátor upozorňuje, že za prijaté peniaze ručí svojím majetkom developer. A to areálom priemyselného parku. No eseročka má v rukách poistku. Keď mala prevziať ručenie za dotačné peniaze, vymohla si od mesta záruku. V roku 2006 prijalo zastupiteľstvo uznesenie, v ktorom sa Priemyselnému parku Trebišov zaväzuje uhradiť 995,8 tisíca eur. A to v prípade, že by sa nehnuteľnosti, ktorými sa ručí za dotáciu, predávali.
O probléme vie aj SARIO. Agentúra zatiaľ neurčila termín, do ktorého majú rozhádaní partneri usporiadať svoje vzťahy, uviedol jej hovorca Marián Jánošík. Tvrdí, že sa rokuje o tom, ako celú situáciu vyriešiť. Podľa informácií TRENDU je opäť aktuálna možnosť príchodu mediátora, ktorý by vzťahy rozvášnených protistrán usporiadal. Potvrdil to aj primátor mesta Vladimír Anďal. Uviedol, že sprostredkovateľom novej dohody bude pravdepodobne nejaká advokátska kancelária.
Foto - Ivan Fleischer
