Autorom preslávenej „fajky“, v angličtine označovanej ako swoosh, bola študentka dizajnu Carolyn Davidsonová. Logo nakreslila už takmer tri roky predtým - firma ho prvý raz použila v júni 1971.
Zakladateľ firmy Nike Phil Knight stretol Carolyn Davidsonovú začiatkom 70. rokov na Portlandskej štátnej univerzite. V tom čase študovala grafický dizajn, zatiaľ čo on vyučoval účtovníctvo.
P. Knight dievčaťu ponúkol drobnú zákazku pre jeho firmu Blue Ribbon Sports obchodujúcu so športovou obuvou. Mladá výtvarníčka návrh spojený s neveľkou finančnou odmenou rada prijala. A pretože sa osvedčila, neváhal ju poveriť aj návrhom symbolu pre nový model topánok.
C. Davidsonová vytvorila niekoľko variantov, ale ani jeden z nich sa Knightovi príliš nepozdával. Pretože ho však tlačil čas, jedno logo chtiac-nechtiac vybrať musel. So slovami „nepáči sa mi, ale zvyknem si na to“ siahol po jednoduchej, dynamicky pôsobiacej „fajke“. Tak prišla firma Blue Ribbon Sports, medzi tým premenovaná na Nike, k svojmu symbolu.
Carolyn Davidsonovej logo vynieslo smiešnych 35 dolárov. Zodpovedajúcej satisfakcie sa dočkala až v roku 1983, keď jej Phil Knight venoval zlatý prsteň s diamantom a spolu s ním aj akciový podiel v spoločnosti Nike.
Logo Nike sa za 40 rokov stalo jedným z najhodnotnejších a najzapamätateľnejších log v histórii. Napriek nízkemu honoráru pre autorku existujú aj príklady, keď firmy za svoj logotyp zaplatili ešte menej.
Microsoft nezaplatil za logo ani cent – vzniklo in-house. Google svoje grafické označenie viackrát „faceliftoval“, pôvodný návrh ale vyrobil zdarma spoluzakladateľ Sergey Brin v jednoduchom grafickom softvéri Gimp.
Naopak, niektoré logá stáli firmy a organizácie niekoľkotisícnásobne viac – Londýn za svoj Logotyp pre olympijské hry v roku 2012 vynaložil 625-tisíc dolárov, Pepsi za redizajn v roku 2008 až milión. Ani jedna z firiem sa nechytá na britského ropného giganta BP, ktorý údajne za komplexný redizajn pred šiestimi rokmi zaplatil až vyše 200 miliónov dolárov.
