Potom už možno ani neudivuje, že investičný zámer dostal vysoké podpory zo škandálmi ovenčeného eurofondového balíka na výskum i inovácie, a to napriek tomu, že produkcia bionafty už nie je žiadnym veľkým inovatívnym počinom.
Bývalý prokurátor a policajt
Z eurofondového balíka, ktorého kritizované prerozdeľovanie nedávno viedlo až k pádu ministra školstva, si pritom firma Petronius Refinery vykryje svoje investície až do úrovne piatich miliónov eur.
Petronius Refinery priamo vlastní spomenutý trenčianskoteplický právnik M. Baláž, ktorý pred svojou advokátskou kariérou bol aj prokurátorom. Na verejnosti sa o ňom najviac hovorilo, keď mu pred zhruba desaťročím musel po prehratých súdoch štátny Fond národného majetku vyplatiť odškodné vo výške skoro sedem miliónov eur. Za sporné právne služby pre kedysi štátnu VÚB banku. S tou mal právnik dohody o spolupráci ešte v 90-tych rokoch, keď ju viedol známy politik Mečiarovho HZDS Ján Gabriel.
Pôvodne sporná pohľadávka M. Baláža voči banke činila necelé tri milióny eur, no keď ju pred predajom VÚB talianskym investorom prevzal štát, postupne narástla až na vyššie spomenutých skoro sedem miliónov eur. Takto bývalý prokurátor vysúdil od štátu jedno z najväčších odškodnení súvisiacich s privatizáciu slovenského bankového sektora.
Bývalý šéf NAKA D. Goga, ktorý odišiel od polície do civilu pred dvoma rokmi, sedí už od vlaňajšieho leta v Dozornej rade materskej firmy Petronius Refinery – spoločnosti Petronius Oil. Tú z postu šéfa predstavenstva opäť vedie M. Baláž.
Zahmlené úlohy i ciele
Na webe sa pritom dajú nájsť o Petronius Oil iba stručné informácie, napríklad to, že pôsobí v oblasti distribúcie motorových palív a jej cieľom je aj rozvoj vlastnej siete čerpacích staníc pod názvom Petron.
Samotný M. Baláž bol reportérovi TREND.SK v telefonickom rozhovore ochotný povedať iba to, že jeho biznis s palivami i bionaftou je napriek širokej konkurencii rozhodne perspektívny. Viac informácií o ňom by mohol poskytnúť až po dohode s inými ľuďmi okolo skupiny Petronius Oil. Viac už ale na telefonáty a ani esemesky s konkrétnymi otázkami nereagoval. Rovnako ako manažér jeho firmy Petronius Refinery Vladimír Čajka.
Zdroj: SITA/AP
TREND.SK sa teda od nich nedozvedel, či na nový biznis s palivami využívajú aj vysúdené peniaze od štátu, ani to, ako je do plánov celej skupiny Petronius Oil zaangažovaný a čo pre ňu presne robí D. Goga.
To isté sa snažil týždenník dozvedieť aj od bývalého elitného policajta. Ten má svoje telefóny síce utajené, no reportér ho kontaktoval cez vedenie obce Chrabrany neďaleko hornonitrianskych Topoľčian, kde býva. Od ľudí zo samosprávy obce prosbu o rozhovor dostal, no zasa iba cez nich týždenníku odkázal, že o svojom pôsobení v Petronius Oil sa rozprávať nechce.
U Mórica na dvore
V konečnom dôsledku, ako to pri právnikoch v rôznych nových investičných projektoch často býva, však na vrchole biznisu s palivami i bionaftou nemusí byť samotný M. Baláž. Biznis môže spravovať pre iného biznismena z pozadia. Prirodzene, či to tak je sa priamo od neho TREND.SK zasa nedozvedel.
Realitou však je, že z eurofondov podporená výrobňa bionafty Balážovej firmy Petronius Refinery má vzniknúť v areály podniku iného vplyvného Slováka. Firma totiž získala časť nevyužívaných priestorov železničného opravárenského podniku ŽOS Vrútky, ktorý je v rukách podnikateľov okolo bývalého politika a niekdajšieho člena najužšieho vedenia Slovenskej národnej strany Víťazoslava Morica.
Práve k ľuďom tejto strany mal mať údajne právnik M. Baláž blízko počas 90-tych rokov, keď strana vládla spolu s Mečiarovým HZDS. SNS pritom v terajšej vládnej koalícii patrí aj samotný rezort školstva, ktorý rozdeľoval vyššie uvádzaný balík európskych fondov na výskum a inovácie.
Víťazoslav Moric Zdroj: SITA/Jozef Jakubčo
Petronius Refinery v podniku V. Morica, podľa jej zverejneného investičného projektu, obsadí až zhruba dvojhektárovú plochu. Bionaftu tam chce vyrábať z nakúpených rastlinných olejov.
Ročne plánuje dodávať na trh až zhruba 30-tisíc ton bionafty. Takéto množstvo pri súčasnom zhruba sedempercentnom primiešavaní vystačí na obohatenie asi 400-tisíc ton klasickej nafty. To je skoro osmina objemu nafty, ktorú vyprodukuje za rok domáca rafinéria Slovnaft.
V novej vrútockej výrobni pritom majú nájsť prácu aj dve desiatky nových zamestnancov.
Súmrak starších biopalív
Bionafta sa vo veľkom vyrába na Slovensku už vyše desať rokov. Ďaleko najväčšie kapacity na jej produkciu v objeme zhruba 100-tisíc ton ročne má v Leopoldove skupina podnikateľov okolo Jána Sabola – bývalého štátneho tajomníka ministerstva hospodárstva za čias Dzurindovej vlády. Tá vyhrala po prelome milénia ostrý boj o výrobu slovenských biopalív a neskôr prikupovala či budovala ich výrobne aj v Maďarsku, Česku i Chorvátsku.
Sabolovci v posledných rokoch výrobu starších biopalív z potravinárskych surovín už ďalej nerozširujú. Investujú už do druhej generácie pokročilejších biopalív zo slamy. Biopalivá z odpadov z agrárnej či lesníckej výroby vidí ako perspektívne aj EÚ.
