Eurofondy väčšinou potešia. No môžu tým, čo ich dostali, aj riadne znepríjemniť život. Dôkazom je prípad, ktorý sa začal na Ministerstve životného prostredia SR. To – podľa zistení auditu – zle manažovalo operačný program. Spustila sa lavína kontrol. Na jej konci je tlak, aby tí, čo z neho čerpali, vrátili časť peňazí. Nasledovať možno budú aj žaloby a súdy. Lebo eurá už sú sčasti minuté. A napríklad z kanalizácie, ktorá sa za ne vybudovala, už ich nik späť nevytiahne. Obce a firmy sa bránia.
Balík v polčase
Do slovenských investičných projektov v sfére životného prostredia malo ísť medzi rokmi 2007 a 2013 z Bruselu 1,8 miliardy eur. Keď sa zhruba tretina vyčerpala, prišiel predminulý rok na ministerstvo životného prostredia vládny audit. Skontrolovať systém riadenia peňazí v operačnom programe. Našiel nedostatky a posunul zistenia do Bruselu. Európska komisia poslala vlastný zisťovací tím. Potvrdil, že ministerstvo nedostatočne kontrolovalo verejné obstarávania na projektoch.
Úradníci si pri kontrole zobrali pod lupu 84 z vyše dvoch tisícok zákaziek, čo sa robili v rámci projektov. Nie náhodne. Boli to tie najväčšie. Najmä vodovody a kanalizácie. Išla na ne až polovica z pridelených prostriedkov. Keď ich kontrolóri prehnali cez svoje kritériá, našli pri spätnej kontrole chyby najmä vo verejnom obstarávaní. Generálny riaditeľ sekcie environmentálnych programov a projektov ministerstva životného prostredia Martin Húska hovorí, že najčastejšie to boli diskriminačné podmienky pre účasť v tendroch. Chyby zistili v 36 z 84 projektov.
Na ministerstve financií vypočítali podľa bruselského vzorca plošnú korekciu vo výške 7,3 percenta peňazí pridelených na všetky zákazky. Toto číslo nakoniec potvrdila aj Európska komisia. Aj keď audit sa robil iba na vzorke 84 projektov, suma, o ktorú Slovensko príde, sa počíta zo všetkých zákaziek, teda poskytnutých peňazí do 16. novembra minulého roku. „K tomuto dňu boli prijaté opatrenia na odstránenie príčin nedostatkov v projektoch,“ spresňuje hovorca ministerstva Maroš Stano.
To percento teraz stanovuje sumu, o ktorú menej bude Slovensko čerpať z balíka pre Operačný program Životné prostredie (OP ŽP). Ministerstvo odhaduje, že korekcia znamená mínus 47,4 milióna eur z budúcich bruselských peňazí.
Nevyrovnané účty
Ministerstvo už začalo vyzývať problematických poberateľov pomoci, aby vrátili jej časť – ak ide o projekty, ktoré už čerpali. Alebo aby sa pripravili na to, že nedostanú časť, na ktorú mali podľa zmluvy nárok. Vratky – povinnosť vrátiť peniaze – sa zatiaľ týkajú iba projektov vo vzorke. Teda spomínaných 36 z 84. Podľa M. Húsku má ministerstvo na tieto peniaze právny nárok. Lebo v zmluvách o pomoci je klauzula, že „činnosťou ministerstva nie je dotknutá výlučná a konečná zodpovednosť prijímateľa ako verejného obstarávateľa za vykonanie verejného obstarávania pri dodržaní všeobecne záväzných právnych predpisov“. Ministerstvo od tých, ktorých skontrolovali a našli u nich nedostatky, vyberie v ideálnom prípad polovicu z tých takmer 48 miliónov. Zvyšok zaplatí samo alebo vyberie aj od tých neskontrolovaných.
V balíku projektov, ktoré budú vracať peniaze, sú aj už rozostavané alebo dokonca dokončené. A teraz by mali „odpísať“ pomoc do výšky svojho pochybenia. V extrémnych prípadoch až 75 percent. Do takejto extrémnej situácie sa napríklad podľa ľudí z prostredia eurofondov mala dostať štátna Tepláreň Košice. Jej šéf Ladislav Koch pre TREND povedal, že ich ministerstvo nežiada o vrátenie peňazí, ale o vyjadrenie k zisteniam kontroly. A stále sa o tom komunikuje.
Skúpi na slovo boli aj iní poberatelia, vyjadrili sa iba sprostredkovane.
Súhlas nesúhlas
Podpredseda Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Milan Muška tvrdí, že primátori a starostovia sú rozhorčení. Podľa neho korekciu považujú za nespravodlivú aj preto, že ministerstvo verejné obstarávanie skontrolovalo pred začatím implementácie. A bolo v poriadku. „Nevylučujeme, že v niektorých prípadoch budú svoj nesúhlas riešiť súdnou cestou,“ dodáva.
Právnik Peter Potecký, ktorý sa na verejné obstarávanie špecializuje, vysvetľuje, že na ministerstvo ide celá dokumentácia verejného obstarávania. Ministerskí kontrolóri ho buď neoveria, alebo overia – teda odobria. „Ak by teraz mali vracať prijímatelia peniaze z hotových projektov, mohli by sa pokojne s rezortom súdiť, že konali v dobrej viere, pretože verejné obstarávanie mali od neho odobrené a majú o tom písomné potvrdenie. Ak ich verejné obstarávanie nebolo v poriadku, nemalo ho ministerstvo overiť,“ tvrdí. Navyše, v komisiách, ktoré pri veľkých projektoch hodnotia ponuky, sedia aj ministerskí úradníci. A aj keď nehlasujú, dohliadajú, či je všetko v poriadku. Obstarávatelia mali teda od úradníkov zelenú, aby podpisovali zmluvy. „Teraz prišli iní úradníci, dokonca z toho istého oddelenia na ministerstve, aby nám ukázali, že sme urobili niekde chybu a musíme vracať peniaze,“ hovorí jeden z ľudí, ktorý pracuje pre firmu, čo má vracať ministerstvu peniaze, ale nechce byť menovaný.
P. Potecký upozorňuje, že vrátenie hoci aj percenta z postavených alebo rozostavaných projektov žiadateľom nielen nabúra ich rozpočet. Ale pre niektorých, napríklad obce, môže byť likvidačné. A posunúť ich do nútenej správy. „Nie je vylúčené, že viacerí si budú musieť zobrať úver,“ dodáva M. Muška.
Podľa ľudí z prostredia tohto biznisu poberatelia argumentujú aj tým, že spätná kontrola nebola vôbec zameraná na nich a oni slúžili iba ako vzorka. P. Potecký dopĺňa, že na priebeh ani výsledok auditu nemali nijaký vplyv a rozhodnutie o nesprávnom postupe nesmerovalo voči nim. Audit preukázal, že prácu si nerobilo dobre ministerstvo. Tak oni by teraz nemali byť tí, ktorí sa poskladajú na „vrátenie“ peňazí do Bruselu.
Úrad na ťahu
Ak firmy pri verejnom obstarávaní urobili chybu, jediná inštitúcia, ktorá to môže právoplatne posúdiť, je Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO). Ten zatiaľ mal na stole iba pár problémových projektov. „Očakávame, že ďalší žiadatelia nebudú akceptovať výzvy na úhradu, a tak bude aj o týchto prípadoch rozhodovať ÚVO,“ hovorí M. Stano.
M. Stano pripomína, že ministerstvo nemôže v žiadnom prípade samo prehodnotiť a zmeniť výšku korekcií, ktoré sa stanovili a odišli do Bruselu ešte za pôsobenia predchádzajúceho vedenia rezortu. „Napriek nevôli zo strany žiadateľov a prípadným súdnym sporom je súčasné vedenie ministerstva povinné pokúsiť sa vymôcť korekcie od žiadateľov,“ dodáva. M. Muška zdôrazňuje, že primátori a starostovia majú pocit, že chyby v riadení operačného programu sa nespravodlivo premietajú iba na jednu časť –žiadateľov. Bez posúdenia zodpovednosti riadiaceho orgánu.
Ministerstvo posiela žiadosti o vrátenie peňazí problémovým uchádzačom. Mali by to urobiť do 50 dní od doručenia žiadosti. „Ak nie, budeme postupovať v zmysle zákona o pomoci a podpore poskytovanej z fondov EÚ. Teda podáme podnet na ÚVO,“ vysvetľuje M. Stano. P. Potecký dodáva, že ten úrad by mohol celé obstarávanie zrušiť. Ale ak sa nájdu iba malé, formálne chyby, ktoré nebudú mať zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania, najskôr ohlási porušenie niektorých ustanovení zákona, ktoré však nemá vplyv na výsledok súťaže. A obstarávania budú platné.
Mimo dosahu nemusia byť ani tí, u ktorých bruselskí audítori neboli. Išlo síce o menšie projekty, ale aj 7,3 percenta z ich peňazí musí Slovensko cez svoje ministerstvo financií škrtnúť z bruselskej pomoci. „Nemôžeme vylúčiť, že budeme žiadať vrátenie prostriedkov aj od týchto zvyšných projektov. Práve túto otázku riešime s ministerstvom financií a Európskou komisiou,“ hovorí M. Húska a dodáva, že všeobecne sa bude ministerstvo snažiť minimalizovať negatívny dosah korekcie na štátny rozpočet.
Čudné dedičstvo
Problém na pokračovanie
„Sfunkčnili sme operačný program a zabezpečili, aby sa tieto pochybenia a korekcie neopakovali,“ hovorí o reakcii úradu na pochybenia generálny riaditeľ sekcie environmentálnych programov a projektov ministerstva životného prostredia Martin Húska. Jeho odbor už zaviedol opatrenia, aby boli kontroly zákaziek po 16. novembri minulého roku v súlade s pravidlami verejného obstarávania. Dodáva, že dnes, ako aj predtým vracajú kontrolóri veľa verejných obstarávaní žiadateľom na prerobenie. Predtým ich však kontrolovali vlažnejšie. Podľa mäkších kritérií a nedá sa vylúčiť, že aj „nepozorne“.
„Neviem to posúdiť, nebol som pri týchto procesoch,“ hovorí M. Húska. Je pravda, že tento problém nové vedenie ministerstva zdedilo. Špecialistka na administráciu procesov v oblasti eurofondov Katarína Nováková z firmy FinWorld, ktorá v tejto kauze zastupuje niekoľko postihnutých, si myslí, že postup, ktorým ministerstvo dospelo k nezrovnalostiam, a postup, akým ich percentuálne do tzv. finančných korekcií vyčíslili, vykazuje niekoľko pochybení, ktoré by mohli byť dôvodom na spochybnenie celého procesu. „Ministerstvo dôsledky vládnym auditom zistených nedostatkov v systéme riadenia prenáša ďalej na konečného prijímateľa, takže ak jeho súčasné odborné vedenie vyjadruje pochybnosti o dedičstve či odborných schopnostiach predchodcov, bolo by na začiatok pravdepodobne vhodné prehodnotiť celý proces.“ konštatuje.
Článok vyšiel v aktuálnom vydaní TRENDU 41/2012.
Ilustračné foto v texte - Profimedia.cz, Ilustračné foto na titulke - SITA / Ľubomíra Černeková
