Pohľad do ekonomických výkazov nemôže majiteľov Esetu netešiť. Jeho tržby vlani medziročne stúpli o sedemdesiat percent na 50 miliónov eur (v korunovom vyjadrení o 60 percent na 1,56 mld. Sk). Oproti roku 2007 sa dynamika rastu ešte zvýšila. Obdobne zisk po zdanení v minulom roku narástol medziročne o tri štvrtiny na 33,6 milióna eur. Čomu za to Eset vďačí? A ako dlho sa na strmej rastovej trajektórii dokáže udržať?
Nové trhy...
Za raketový vzostup vďačí Eset využitému trhovému potenciálu jeho produktov, najmä antivírusového programu Nod, o ktorého globálnej úrovni svedčia dlhoročne úspešné testy prestížneho Virus Bulletinu. No šéf firmy Miroslav Trnka nerád počúva, že Eset sa v posledných rokoch začal venovať viac obchodu ako technológii: „Občas sa na internetových fórach píše, že Eset stavil na marketing, čo je holý nezmysel. To, že robíme marketing lepšie, neznamená, že sme zanevreli na technológie.“ Tvrdí, že do vývoja technológií sa stále investuje viac ako do marketingu.
Na druhej strane, väčší dôraz na marketing môže byť i výstupom úvahy, že potenciál rastu, postavený čisto na vysokej úrovni technológií, sa vyčerpáva. „Ak v technológiách prídete na niečo nové, konkurencia to skôr či neskôr odkopíruje alebo príde s niečím podobným,“ mieni M. Trnka. Technologický náskok sa tak podľa neho môže znižovať: „Navyše, je ťažké prísť s niečím totálne objavným, preto je potrebné úspech firmy podporiť marketingom.“
Okrem väčšieho dôrazu na marketing nastal pred pár rokmi v Esete ešte jeden prudký posun paradigmy. Tou je globalizácia jeho podnikania, ktorá je ďalšou hlavnou pointou rastu tržieb do desiatok miliónov eur. Vlani i v roku 2007 tvoril export takmer 90 percent celkových výnosov firmy. Na porovnanie, v roku 2003 to bolo necelých 40 percent.
Export bude pre Eset kľúčový i v ďalších rokoch, hoci význam jednotlivých regiónov sa môže meniť. Historicky najväčším trhom je zatiaľ Európa (respektíve región EMEA zahŕňajúci aj Blízky východ a Afriku), pripadajú naň dve tretiny tržieb. No M. Trnka hovorí, že kríza najviac postihla práve Európu, a obzvlášť východnú. Naopak, menej penetrované americké kontinenty momentálne veľmi rastú. Výsledkom je, že na týchto trhoch sa predaj v absolútnych číslach vyrovnáva. A v Esete očakávajú, že v budúcnosti porastie i význam tretieho obchodného regiónu, Ázie. Ten je podľa šéfa firmy zatiaľ menší, „no tempo rastu je také, že o pár rokov to doženie“.
... modely a segmenty...
Otázka je, či by si Eset nemohol v expanzii pomôcť modelom, ktorý softvérové spoločnosti zvyknú používať. A to bezplatnou verziou antivírusového programu, napríklad na použitie na domácich počítačoch. Freewarová verzia môže rozšíriť povedomie o produkte a značke a tým nepriamo napomôcť predaj platených alternatív. No tento model prináša – odhliadnuc od filozofickej dilemy M. Trnku, či je morálne, aby podniky platili réžiu okolo antivírusovej služby aj za domácnosti – ešte jedno významné biznis riziko.
Tým je hrozba nabúrania zabehnutého obchodného modelu Esetu, keď ani domácnosti evidentne nemajú problém platiť niekoľko desiatok eur ročne za prevádzku antivírusovej služby (aktualizácie databázy počítačových infiltrácií). Podiel domácich používateľov v prípade Esetu nie je nezanedbateľný. Napríklad na Slovensku čo do počtu licencií majú dokonca miernu prevahu nad podnikovým sektorom. M. Trnka pripúšťa, že nasadením bezplatnej verzie produktu by Eset prišiel „o dosť veľkú“ časť biznisu.
Otázkou do budúcnosti tiež je, ako Eset dokáže vyťažiť zo vstupu do celkom nových segmentov IT trhu. V roku 2008 prevzal menšiu českú firmu Šetrnet, na ktorej báze vybudoval novú divíziu služieb počítačovej bezpečnosti. Oficiálne začne fungovať od 1. januára budúceho roka. Ako sa Eset hodlá presadiť v konkurencii hráčov, ktorí v tomto segmente majú dlhodobú tradíciu a aj rozvinuté vzťahy so zákazníkmi? „Existujú isté synergie, že pôsobením viacerých zložiek firmy dosiahneme lepší výsledok. Zvlášť v dnešnej dobe, keď sa boríme s trójskymi koňmi, phishingmi, počítačovými infiltráciami, ktoré nie sú vírusového charakteru,“ mieni M. Trnka.
Na druhej strane, v novom biznise môže Eset prísť do konfliktu so svojimi existujúcimi obchodnými partnermi. Distribútormi a systémovými integrátormi, ktorí vo svojich komplexných riešeniach predávajú jeho produkty. M. Trnka sa tohto rizika nebojí: „Portfóliom produktov im až tak priamo nekonkurujeme.“ V niektorých aspektoch sa podľa neho prelínajú aj teraz: „Integrátori a distribútori ponúkajú aj iné antivírusové programy.“
… a kríza
A ako možnosti budúcej expanzie Esetu zasiahne kríza? M. Trnka tvrdí, že zatiaľ sa napĺňa predpoklad o poklese dynamiky rastu tržieb. Hodnotenie ďalšieho očakávania, o lepšej dostupnosti kvalifikovanej pracovnej sily, podľa neho komplikuje fakt, že Eset zhodou okolností v čase nástupu krízy rozbehol mohutnú náborovú kampaň: „Zaznamenali sme prílev talentov, ale ťažko sa oddeľuje, čo je dôsledkom kampane a čo dôsledkom krízy.“
No vo všeobecnosti si M. Trnka myslí, že núdza o programátorov sa znížila. K dispozícii sú celé vývojárske tímy vrátane projektových manažérov. „Prevziať kompletný tím je omnoho lepšie, ako naberať ľudí jednotlivo,“ uzatvára M. Trnka.
Foto - Maňo Štrauch
