Už takmer rok sú mnohé firmy kvôli pandémii v zlej finančnej situácii, a tak neraz zvažujú čo najrýchlejší odchod z biznisu. Jednoducho nie sú schopné splácať záväzky v lehote splatnosti svojim veriteľom.
Kým ešte vlani bol pre právnické osoby jediným možným riešením veľký konkurz, ktorý ich ešte viac finančne pritlačil ku dnu, tento rok možno využiť novinku – malý konkurz z dielne rezortu spravodlivosti pod vedením Márie Kolíkovej. Hoci spočiatku sa naň pozerali aj odborníci skepticky, dnes priznávajú, že tí, ktorí chcú rýchlo odísť z podnikania, to skutočne môžu mať o niečo ľahšie.
Legislatíva malým nepomáha
Veľký konkurz nikdy v štatistikách záujmu oň nelámal rekordy. Podnikateľov odrádzali vysoké sankcie a zmluvné pokuty za neskoré podanie návrhu a v krajnom prípade i trestné stíhanie. V minulom roku bolo podľa analytickej spoločnosti CRIF – Slovak Credit Bureau na Slovensku vyhlásených 167 konkurzov a povolených 22 reštrukturalizácií dlžníkov. Na porovnanie, rok predtým bolo vyhlásených 248 konkurzov, čo znamená medziročný pokles o 32,66 percenta.
Na Slovensku sa do konkurzu chodí, keď už nie je v spoločnosti nič, teda je reálne neskoro, prezrádza pre TREND výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska Peter Serina. „Je to preto, lebo konkurz je komplikovaný, neefektívny, výnos z neho je minimálny a proces je netransparentný. V zásade má význam len pre zabezpečených alebo veľkých veriteľov.“
Podľa Slovak Business Agency v roku 2019 podnikalo na Slovensku 595 371 malých a stredných podnikov, v rámci právnických osôb mali najväčšie zastúpenie eseročky (90 percent). Insolvenčná legislatíva im však príliš nevychádzala v ústrety a nezohľadňovala ich potreby, napriek ich prevahe na trhu. To sa čiastočne zmenilo.
Malý konkurz môže mnohých zaujať
Od tohto roka môžu podnikatelia vo finančných problémoch požiadať o takzvaný malý konkurz. Platí to v prípade, ak napríklad počas posledných piatich účtovných závierok nemali vyššie záväzky a ani majetok ako milión eur, fungujú ako právnická osoba a majú ustanovený štatutárny orgán.
Podľa advokáta Jána Marôneka z advokátskej kancelárie Marônek & Partners, podnikatelia o túto formu ukončenia biznisu začínajú prejavovať čoraz väčší záujem. V jeho prospech hovorí viacero dôvodov. „Napríklad pokutu môže súd uložiť len v prípade, že ostali neuspokojené pohľadávky prihlásených veriteľov prevyšujúce 50-tisíc, je tu šanca „vyviaznuť“ z konkurzu bez nej,“ dodáva J. Marônek.
Kolíková hľadá nový vhodný typ eseročiek, staré už nevyhovujú
Návrh na vyhlásenie malého konkurzu musí urobiť dlžník cez určený formulár. „K nemu je potrebné pripojiť zoznam majetku, záväzkov, spriaznených osôb i účtovné závierky vyhotovené počas uplynulých piatich kalendárnych rokov. Treba tiež zaplatiť na účet súdu preddavok na úhradu nákladov, a to 500 eur,“ objasňuje advokát J. Marônek. Rovnaká odmena prináleží správcovi aj pri oddlžení. Súd malý konkurz vyhlási do 15 dní od doručenia návrhu, pričom vyzve veriteľov, aby prihlásili svoje pohľadávky.
Každá právna úprava sa potrebuje v praxi „usadiť“, a teda budeme s napätím očakávať, či sa ujme, uviedol pre TREND hovorca ministerstva spravodlivosti Peter Bubla. Čísla prípadov nateraz však môžu podľa neho byť skreslené súčasnými epidemiologickými opatreniami.
„Najväčší záujem o tento inštitút odhadujeme až po zmiernení týchto opatrení, keďže všeobecne bude určite prevládať mienka, že tieto opatrenia predstavujú akýsi ospravedlňujúci dôvod pre nepodanie návrhu na konkurz.“
Veľký konkurz: neefektívny a pomalý
Kým malý konkurz ponúka akú-takú šancu pre podnikateľov, ktorí chcú ukončiť biznis, pri veľkom konkurze sa podmienky ešte viac skomplikovali.
Ako pre TREND hovorí Ondřej Majer, partner kancelárie HAVEL & PARTNERS, ak dlžník návrh nepodal do 30 dní odkedy zistil, že jeho záväzky prevyšujú majetok, musí zaplatiť zmluvnú pokutu 12 500 eur opäť z vlastných financií. Konateľ tiež riskuje trestný čin marenia konkurzného konania, pričom základná trestná sadzba za tento trestný čin je 6 mesiacov až 5 rokov.
Uvedená pokuta 12 500 platí pre každého štatutára vo firme, ktorý smeruje do veľkého konkurzu a nie je možné ju nijakým spôsobom znížiť, ani sa jej vyhnúť. „Túto sumu môže vymáhať správca konkurznej podstaty. Štatutár zároveň zodpovedá aj za prípadnú škodu veriteľom, ktorá vznikla oneskoreným podaním návrhu na konkurz,“ objasňuje O. Majer.
Tým však výška výdavkov pri veľkom konkurze zďaleka nekončí. Po jeho vyhlásení je odmena správcu na spodnej hranici až 6 500 eur a platí sa tiež preddavok v sume 1500 eur z firemných financií. Do registra diskvalifikácii môže byť konateľ zapísaný v prípade, ak spôsobí veriteľom škodu v dôsledku nepodania návrhu na konkurz včas
