Využívanie informačných a komunikačných technológií na poskytovanie kvalitnejších verejných služieb občanom a podnikom sa vo všeobecnosti označuje ako eGovernment. Budovanie eGovernmentu však nie je jednoduchý a krátkodobý proces. Veď aj Estónsko, ktoré patrí v oblasti digitalizácie medzi lídrov, začalo svoju púť v tejto oblasti ešte v 90. rokoch. Na Slovensku vieme toho veľa naplánovať, spísať množstvo dokumentov, ale realizácia je už slabá. Finančných prostriedkov je dosť a ďalšie majú prísť v rámci plánu obnovy. Slovensko však nie je na taký objem financií pripravené obsahovo ani procesne.
Chýba otvorený dialóg
Pri digitalizácii verejnej správy je veľmi dôležitá spolupráca štátu s firmami. Štát by mal v prvom rade vystupovať ako platforma. To znamená, že by mal externému prostrediu poskytovať také služby, nad ktorými toto externé prostredie buduje ďalšie služby a produkty. Napríklad mobilná identita garantovaná štátom je pre externé prostredie zaujímavá, pretože jej využitie napríklad zjednodušuje prístup ľudí k službám či znižuje náklady na akvizíciu klienta. „Záujem o spoluprácu s firmami je zo strany štátu, mierne povedané, vlažný. Je to na škodu a štát na to zbytočne dopláca, keďže kľúčové know-how, informácie o aktuálnom vývoji vo svete IT a inovácie majú práve firmy,“ tvrdí prezident IT asociácie Slovenska Emil Fitoš.
Pandémia nového koronavírusu či aktuálna situácia na Ukrajine ukazujú, že ochota firiem spolupracovať so štátom a odovzdávať mu zdarma know-how existuje. „Štát je vlastníkom obrovského množstva zaujímavých dát a tieto dáta treba otvárať a sprístupniť externému prostrediu. Rovnako je to s aplikačnými rozhraniami IT systémov verejnej správy, tie sa dajú otvoriť tiež a napríklad komerčné softvéry následne priamo komunikujú so štátnymi systémami. V súkromnej sfére trendy súvisia s prechodom do online prostredia, s využívaním cloudových služieb, potrebou zvyšovať kyberbezpečnosť. Vo veľa segmentoch sú validné otázky, napríklad ako aplikovať strojové učenie, umelú inteligenciu, internet vecí či robotizáciu,“ hovorí Peter Kulich, výkonný riaditeľ občianskeho združenia Slovensko.Digital.
Zber a spracovanie dát sú pre digitalizáciu kľúčové. V tomto smere verejnú správu charakterizuje najmä nepresnosť a nekorektnosť dát, veľa zdrojov dát a ich vzájomná nekonzistentnosť. Aktuálne je len päť registrov označených ako referenčných a z týchto registrov len vybraná množina údajov je označená ako referenčné údaje. Dátový program si preto vyžaduje silné riadenie, aby sa za vynaložené prostriedky spracovali a pripravili dáta s pridanou hodnotou a benefitom pre občanov a podnikateľské subjekty. „Vždy tu bude žalostná asymetria medzi verejnou správou a súkromným sektorom. Súkromný sektor je pred verejnou správou, a preto je potrebný otvorený dialóg. S takýmto typom dialógu a spoluprácou medzi štátom a firmami zatiaľ nemáme skúsenosť,“ tvrdí P. Kulich. Absencia otvoreného dialógu sa potom prejavuje v krajných situáciách.
Štát a firmy ako spojenci
Súkromný sektor dokáže totiž pomerne rýchlo poskytnúť riešenia, dočasne pomôcť štátu zvládnuť zložitú situáciu, no často sa o týchto problémoch či potrebách na strane štátu nedozvie. Extrémom počas pandémie boli prípady, keď súkromný sektor pomohol a potom mal ešte aj problémy, bol považovaný za nerelevantného partnera, lebo pomohol predošlému vedeniu. „V úvode nástupu súčasnej vlády čelil IT sektor hlavne mnohým obvineniam a mediálnym útokom. Nikto netvrdí, že IT sektor na Slovensku je krištáľovo čistý, ale mali by sme sa vyvarovať paušálnych obvinení. Myslím, že v poslednom období sa to zmenilo a štát pochopil, že chceme byť partnerom, nie súperom. A hlavne to, že IT sektor dokáže pomôcť aj v prípade krízových situácií,“ myslí si P. Frič.
O tom, že všetko ide, keď sa chce, svedčí vznik takzvaného Digitálneho úradu. Jeho úlohou je ukázať manažérom vo verejnej správe aj občanom, že digitálne riešenia dokážu občanom či úradníkom výrazne zjednodušiť život a zefektívniť fungovanie úradov, čím sa šetrí nielen čas, ale aj peniaze. Projekt vznikol pod taktovkou spoločnosti Microsoft a predstavuje viacero digitálnych riešení od desiatok partnerov. Pre občanov je kľúčový prvý krok, a to vytvorenie takzvanej digitálnej identity, vďaka ktorej získajú jednoduchý prístup do digitálnych služieb štátu bez toho, aby bolo zakaždým nutné vypisovať svoje osobné údaje.
Výhodou je tiež, že digitálne služby nie sú závislé od úradných hodín. Svoje požiadavky občania môžu vyriešiť v podstate odkiaľkoľvek. V prípade potreby je možné cez intuitívny rezervačný formulár rezervovať osobnú návštevu úradu alebo využiť takzvaného chatbota s umelou inteligenciou, ktorý je efektívnou náhradou za call centrá, kam je niekedy nemožné dovolať sa. Pre zamestnancov úradov je najväčšou výhodou zdieľanie dát, notifikačný server či online spolupráca. Hlavne však ide o zjednodušenie a zrýchlenie práce.
Staré IT systémy a málo školených ľudí
Slovensko má medzery aj v ďalších oblastiach, na ktorých musí zapracovať. Potrebuje napríklad inovovať najdôležitejšie IT systémy. Sú zastarané a používateľsky neprívetivé. Veď napríklad informačný systém Sociálnej poisťovne je z roku 1992 a podľa odborníkov je na spadnutie a drží silou vôle. Namiesto investovania finančných prostriedkov a času do modernizácie dôležitých systémov ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) zriadilo štátnu akciovú spoločnosť Slovensko IT s cieľom vyvíjať určité IT riešenia priamo zo strany štátu. „Nepredvídateľnosť aktivít v informatizácii a digitalizácii služieb sa týka viacerých subjektov, napríklad ministerstva vnútra, finančnej správy či NCZI. Pritom na trhu existuje viacero riešení, ktoré by dokázali plánované projekty nahradiť, a tak urýchliť informatizáciu štátu a jeho služieb,“ konštatuje P. Kulich.
„To, čo nám ešte chýba, je strategická vízia, ktorá by nám povedala, kam sa má Slovensko v digitalizácii posúvať. Hovorí sa tomu digitálna transformácia štátu: čiže zásadná transformácia verejnej správy a procesov, zjednodušenie a priblíženie služieb k občanom a podnikateľom. Napriek tomu, že sa tento pojem do Národnej koncepcie informatizácie verejnej správy dostal, nemám pocit, že MIRRI túto transformáciu vníma ako prioritu, nevenuje jej dostatočné odborné kapacity,“ dodáva P. Frič.
Pomaly sa končiaca pandémia si vyžiadala veľmi rýchlu reakciu spoločností, ktoré by svoje rozhodnutia v oblasti digitalizácie a nový spôsob práce ešte odkladali. Naopak, štát nebol priamo nútený reagovať dostatočne flexibilne. Problémom je okrem iného slabšie využívanie cloudových služieb, ktoré by malo byť vzhľadom na ich výhody intenzívnejšie. V tomto prípade je vhodným riešením takzvaný outsourcing, ktorý má význam práve vtedy, ak chýba dostatok špecialistov na danú problematiku. V tomto smere sú typickým príkladom práve štátne inštitúcie, ktoré nedokážu konkurovať nielen znalosťami, ale aj podmienkami, ktoré outsourcingové spoločnosti majú.
Slovensko trápi viacero problémov
Nová postpandemická kultúra práce sa vo všeobecnosti premietla aj do požiadaviek zamestnávateľov, ktorí sa po novom zameriavajú na soft skills umožňujúce lepší priebeh kooperácie. Preto je pre Slovensko veľkou výzvou aj vzdelávanie, na ktorého reformu však už nemožno čakať. Odborníci sa navyše zhodujú, že je potrebné pracovať aj s ľuďmi v produktívnom veku. Ľudia čoraz častejšie menia nielen svoje pôsobisko, ale aj samotný typ práce. Preto zamestnancov celkovo nedelíme na tých zo štátnej správy alebo súkromného sektora. Podľa Svetového ekonomického fóra (WEF) Future of Jobs môže byť až 75 miliónov súčasných pracovných pozícií v najbližších rokoch nahradených automatizáciou a umelou inteligenciou, zároveň však môže vzniknúť až 133 miliónov nových pozícií.
„Silne industrializované Slovensko sa musí chopiť šance a využiť jednoznačný ľudský potenciál v svoj prospech,“ tvrdí Ľuboš Krpelan, business lead spoločnosti Microsoft Slovensko. Najväčší kapitál má Slovensko v aktívne pracujúcich ľuďoch. „Je potrebné vytvoriť im podmienky a motivovať ich, aby odbúrali nedôveru k novým školiacim systémom a kurzom, vďaka čomu budú môcť už do pol roka až roka vykonávať nové zamestnanie.
Tento článok označený We know how vznikol v spolupráci s komerčným partnerom. Redakcia nie je jeho autorom, ale obsah článku považuje za prínosný pre čitateľa.
