E. Fitoš: V štátnom IT dochádza k degradácii súťaženia. Výsledkom je ďalší odliv mozgov

Štátne IT trápi viacero problémov. Jedným z najhorúcejších je verejné obstarávanie, vďaka ktorému z roka na rok klesá záujem firiem o verejné zákazky. Jediným kritériom obstarávaní je stále cena, časté prestoje spôsobujú nepredvídateľné straty a štát navyše nevie vysúťažiť inovatívne riešenia. O problémoch v tejto oblasti hovorí Emil Fitoš, prezident IT Asociácie Slovenska (ITAS), ktorý dlhodobo tvrdí, že štát je rizikový zákazník.

V akom stave je štátne IT?

Štátne IT je už dlhé roky v stave, ktorý by som nazval stagnáciou, pretože zhruba od roku 2016 došlo k veľkému útlmu investičnej činnosti. Tá bola dlhodobo nadviazaná na štrukturálne fondy Európskej únie, ktoré máme všeobecne problém čerpať, a to v oblasti informatizácie štátu obzvlášť.

Štátne IT brzdia aj problematické verejné obstarávania. Kde sú najväčšie problémy?

Verejné obstarávanie v IT je oblasť obstarávania, ktorá je najproblematickejšia. Súťaže trvajú najdlhšie zo všetkých odvetví. Súťaženie nezodpovedá tomu, čo by segment informačných technológií potreboval. Nemám teraz na mysli firmy, ale zákazníkov. Už od roku 2016 či 2017 sa stále súťaží na cenu, čo je trvalý jav, ktorý nevieme nijakým spôsobom prelomiť. Tým dochádza k degradácii súťaženia a firmy nám z tohto trhu odchádzajú. V tejto chvíli vieme, že do štátneho IT alebo do IT vo verejnej správe dodáva zhruba polovica firiem v porovnaní s obdobím pred rokom 2015.

Takže ide o naozaj komplexný problém.

Presne tak. IT vo verejnej správe je zaťažené mnohými vrstvami byrokracie a nie každá firma je pripravená sa s ňou vysporiadať. Hlavne pre malé firmy alebo startupy je veľmi ťažko predstaviteľné, že by do takýchto projektov išli a alokovali časť zdrojov, ktoré v princípe nemajú, na to, aby sa vysporiadali so zvláštnosťami IT vo verejnej správe. Štát je veľmi rizikový zákazník.

Medzi odbornými útvarmi a zložkami, ktoré riadia projekty, je veľmi slabá súčinnosť. Dochádza k prestojom, ktoré spravidla nie sú preplácané. Prestoje sú aj v rozličných obdobiach, keď firma napríklad vyhrá súťaž a potom aj pol roka čaká na podpis zmluvy a naštartovanie projektu.

Toto však spôsobuje problémy nielen firmám, ale aj štátu.

V čase, keď firma čaká na podpísanie zmluvy, potrebuje držať svoje kapacity, ktoré na projekt pripravila. Nemôže ich aktívne využívať a tak začína tratiť každým dňom. Ľudí drží v pohotovosti, no ešte nedodáva. Ďalšie veľké prestoje sú medzi časom, keď je projekt schválený a keď sa naštartuje verejné obstarávanie.

Tu sa nebavíme o týždňoch a ani mesiacoch. Je množstvo projektov, kde to presahuje rok. Od zadania cez prípravu, kontrolu až po dodanie projektu môže ubehnúť aj päť rokov. Je to strašne dlhý čas. V IT je to generácia.

Spomenuli ste, že počet firiem vstupujúcich do zákaziek so štátom sa znižuje. Kam diverzifikujú svoje pôsobenie?