Stavebný boom na Slovensku výdatne pomáha výrobcom stavebných materiálov. Viaceré stavebné komodity sa predávajú ako teplé rožky, aj keď ich producenti dvíhajú ceny.
Súhrnný zisk domácich podnikov vyrábajúcich stavebné materiály a výrobky rástol už v predchádzajúcich rokoch. Vlani poskočil ešte výraznejšie z troch miliárd korún vysoko nad úroveň štyroch miliárd, čo sú približne dve percentá celkových ziskov vytvorených firmami v SR.
Na tvorbe pridanej hodnoty, a teda aj HDP v slovenskej ekonomike sa producenti stavív podieľajú zhruba jedným percentom. Ich podiel na zamestnanosti je ešte nižší.
Minulý rok spolu zamestnávali sotva 14-tisíc ľudí a vyplácali priemernú mzdu okolo 21-tisíc korún, takmer o dve tisícky viac v porovnaní s priemernou mzdou v ekonomike. Hoci väčšina podnikov vyrábajúcich stavivá produkuje zisky, nie všetkým pododvetviam sa darí rovnako dobre.
- NEPREHLIADNITE:
- 18015>Najväčší výrobcovia stavebných materiálov v SR
Cement, vápno a sadra
Najväčší a najúspešnejší segment tvorí tretinu celkových tržieb a až takmer polovicu ziskov všetkých domácich producentov stavív. Väčšina hráčov tu dosahuje dvojciferné rentability tržieb – v priemere vyťažia zo sto korún tržieb až 17 korún hrubého zisku.
To je v priemyselnej výrobe málo vídaná ziskovosť. Najvyššia v rámci výroby stavív je v tomto segmente priemerná mzda – vlani už dosiahla 30-tisíc korún. Viac ako polovicu hrubého zisku subodvetvia vytvorili cementárne.
Po vlne akvizícií a koncentrácií na trhu zostali len štyri cementárenské podniky, všetky patria do prvej päťky rebríčka výrobcov stavebných materiálov. Lídrom je švajčiarsky Holcim, vo svojej brandži však zatiaľ vykazuje najnižšiu ziskovosť. Cemmac, súčasť rakúskeho koncernu Alas, je spomedzi slovenských výrobcov cementu najmenší, ale aj najziskovejší.
Výrobcov žiaruvzdorných omietok, mált a vymuroviek do cementárenských a vápenkárskych pecí reprezentujú Slovenské magnezitové závody, jednotka v segmente, a spoločnosť Refrako. Na tržbách desiatky výrobcov s 20 a viac zamestnancami v tomto segmente sa spolu podieľajú tretinou. V tejto brandži je ziskovosť výrazne nižšia.
Betón i murovacie materiály
Majú vynikajúci odbyt. Tridsiati väčší výrobcovia vyprodukovali vlani viac ako 7 miliárd tržieb, vyťažili z nich až okolo miliardu korún ziskov pred zdanením. Dvaja najväčší sa prepracovali do prvej desiatky rebríčka výrobcov stavív.
Najväčší je Premac, producent betónových dlažieb, ktorý okrem Slovenska vyrába aj v ČR. Od roku 2003 patrí do nemeckej skupiny EHL. Jeho tržby sa už blížia k miliarde korún. V sortimente má napríklad hrany pre nástupištia, protihlukové steny či oporné svahové systémy.
Vďaka nim sa minulý rok podieľal nielen na modernizácii železníc, ale napríklad aj na výstavbe Logistického centra pri Senci. Dlažbu a obrubníky dodával na stavbu Europa Shopping Center v Banskej Bystrici i na rekonštrukciu električkovej trate na Obchodnej ulici v Bratislave.
Až o štvrtinu podrástla v tržbách Xella Slovensko, ktorá patrí nemeckej skupine Haniel. Na Slovensku začala tento rok vyrábať tvárnice s veľmi dobrými tepelnoizolačnými vlastnosťami, ktoré čiastočne eliminujú potrebu zateplenia. Chystá sa ešte zvýšiť výrobné kapacity aj pre základný stavebný systém Ytong.
Zo sivého pórobetónu vyrába tvárnice Porfix, ktorý svojimi kapacitami už nestačí uspokojovať dopyt. Tlačí sa pritom aj na susedné trhy. Začiatkom roku 2007 spustil výrobu vo svojej severočeskej fabrike Pórobetón Trutnov. V tržbách za svojím konkurentom síce ešte zaostáva, zisk však už generuje vyšší ako Xella.
Vďaka dobrým výsledkom Porfix rozdelil zisk z minulých rokov, jeho akcionári dostanú dividendu vo výške 400 korún na akciu. Dobrý rok má za sebou aj Bramac, výrobca betónovej strešnej krytiny z rakúskeho koncernu Wienerberger.
Okná aj dvere
Výrobcom plastových či hliníkových okien a dverí narástli vlani tržby o pätinu a presiahli 4,6 miliardy korún. Ich zisky stúpli o polovicu, za inými segmentmi však stále zaostávajú.
Z viac ako dvadsiatky podnikov s 20 a viac zamestnancami je v rebríčku TRENDU šesť najvýznamnejších a jedna menšia firma. Na súhrnných tržbách i zisku v subodvetví sa podieľali dvoma tretinami. Spoločnosť Slovaktual, líder v tomto sortimente, dala minulý rok do prevádzky sklad a novú výrobnú halu, tento rok už začala stavať ďalšiu.
Tehly a obklady
Výrobcov pálených tehál zastupuje v aktuálnom rebríčku jediný podnik. Ide o lídra v tomto segmente, spoločnosť Wienerberger – Slovenské tehelne. Podľa tržieb za minulý rok sa vrátila do klubu miliardových podnikov, kde bola už v roku 2003 najmä vďaka vývozu. Produkcia tejto tehelne, známa pod značkou Porotherm, predstavuje až polovicu tržieb v tomto subodvetví. Napriek rastu tržieb v tejto brandži ziskovosť vlani klesla.
Keramické obklady a dlažby na Slovensku produkuje Kerko z nemeckej skupiny Lasserberger a Bloomsbury Pacific Slovakia, bývalý Novoker. Menšia je Keramika Biela Hora. Súhrnné tržby im vlani poklesli na 1,1 miliardy korún a dosiahli tak najnižšiu úroveň za posledných sedem rokov. Najvyššia bola aj tristomiliónová strata, ktorú vyprodukovali.
Ani kamenári si nepolepšili. Prvýkrát za ostatných sedem rokov v ich brandži prevážili straty. Nepriaznivý výsledok ovplyvnil aj najväčší podnik v tomto malom segmente a zároveň jeho jediný zástupca v rebríčku TRENDU, bratislavský Mramor. Tržby síce medziročne zdvojnásobil, no zisk mu výrazne klesol.
Izolácie
Mali vynikajúci rok. Šesť väčších podnikov vygenerovalo dokopy tržby vyše štyri miliardy korún. Až bezmála pätinu z nich predstavoval hrubý zisk, ktorý sa medziročne znásobil.
Izomat, v roku 2005 líder v tomto subodvetví, sa pod novým názvom Knauf Insulation rozhodol neposkytnúť údaje do rebríčka. Na poprednej pozícii tak túto brandžu reprezentuje iba Baumit zo skupiny Doninvest International. Jej spoluvlastníkmi sú rakúsky Schmidt Industrie Holding a španielsky Calcinor. V segmente je silná aj spoločnosť Terranova z koncernu Saint-Gobain.
Práve izolácie narazili kapacitne na svoj strop, keď vysoký dopyt vypredáva plnú produkciu domácich výrobcov. Prejavilo sa to prudko na cenách, ktoré sa v priebehu minulého roka upravovali viackrát.
Tento rok znova. Dopyt je zvýšený, pretože nové stavby sa rozbehli nevídaným tempom. Pribúda aj rekonštrukcií, pri ktorých je zateplenie kľúčové. Pri rastúcich cenách tepla sa pritom viac zatepľuje nielen na Slovensku.
Najžiadanejší produkt je tzv. tvrdá izolácia, kamenná vlna z čadiča či sklených vláken, ktorá má najvyššiu triedu požiarnej bezpečnosti. Slúži ako tepelná strešná izolácia, jej použitie vyžadujú normy a na streche ju nemožno ničím úplne nahradiť.
Kamenivo, piesok, íly, štrk
Ako suroviny začínajú byť nesmierne zaujímavé. Konkurenčnú výhodu má každý, kto má k nim prístup. Aj preto vlastné alebo prenajaté kameňolomy či ložiská často fungujú ako divízie v skupinách stavebných firiem i výrobcov stavebných materiálov. Príkladom sú slovenské časti francúzskych koncernov Colas aj Vinci, rakúskeho Strabagu, švajčiarskeho Holcimu a ďalších skupín.
Vysoký dopyt sa premieta aj do výsledkov ťažiarov stavebných surovín. Ich tržby postupne rastú k štyrom miliardám, zvyšuje aj pridaná hodnota. Súhrnné zisky sa medziročne takmer znásobili na vyše 670 miliónov a znamenali až bezmála 18-percentnú rentabilitu tržieb.
- Nové technológie aj na Slovensku
Jednou z hlavných podmienok pre dynamicky rastúce stavebníctvo sú moderné technológie. Diaľničné tunely Sitina, ktorý v Bratislave už dokončila Skanska BS, i Bôrik pri Svite, na ktorom pracuje Tubau (Švajčiarmi kúpená tunelárska divízia Váhostavu), sa razili tzv. novou rakúskou tunelovacou metódou. Je to metóda striekaného betónu, ktorý je hlavný nosný prvok primárneho ostenia.
V tuneli Sitina bol betón striekaný mokrou cestou v takom veľkom rozsahu použitý na Slovensku po prvý raz. Vyrobila ho spoločnosť Holcim, stavebnú chémiu dodával Mapei. Betónová vozovka, ktorá je trvácnejšia, bezpečná z protipožiarneho hľadiska a zároveň vhodná na veľkú záťaž, sa nachádza nielen v tuneli, ale aj na krátkom úseku pred vjazdom doň. Pre svoje vlastnosti by sa uživila na extrémne zaťažených cestách.
Betón nie je iba doménou tunelov a vozoviek. Pod prvou časťou projektu Eurovea na nábreží Dunaja je hydroizolácia z vodotesného betónu na báze systému Weisse Wanne (biela vaňa), na ktorej tiež participoval betonársky gigant Holcim. Betón je náročný na technologickú disciplínu, ale to je pre rea-lizátorov zvučných mien, ktorí majú skúsenosti aj cez svoje zahraničné matky, skôr konkurenčnou výhodou.
Moderné technológie znižujú aj náklady na prevádzku budov. Skanska Technológie dodala fabrike Punch Campus v Námestove vzduchotechniku s rotačným rekuperátorom. Zabezpečí prenos tepla a vlhkosti z odsávaného do privádzaného vzduchu a znižuje energetické nároky pri vetraní haly.
Nízkoenergetické či dokonca energeticky pasívne budovy po prudkom zdražení ropy, zemného plynu a dreva už prestávajú byť výstrelkom ekologických fanatikov. Stavebné firmy si teda musia čoraz viac osvojovať moderné technológie. Na bratislavskej Kopčianskej ulici napríklad vlani vyrástla prvá energeticky pasívna administratívna budova, ktorá využíva na kúrenie iba teplo, ktoré v nej vytvárajú ľudia a elektromotory.
Autori sú analytička a hlavný analytik TREND Analyses.
Foto – Vlado Benko
