Neukladajú dokumenty do registra účtovných závierok, neplnia si daňové povinnosti, majú mnoho dlhov a napriek tomu získali dočasnú ochranu od štátu. TREND sa bližšie pozrel na firmy, ktorým súdy umožnili vyhnúť sa na pár mesiacov úpadku či likvidácii. Natrafil aj na podozrivé spoločnosti, ktoré nemajú poriadok v daniach a ocitli sa v dlhoch .
Od 12. mája do 30. septembra tohto roka bolo v Obchodnom vestníku publikovaných 283 rozhodnutí súdov o povolení dočasnej ochrany podnikateľov pred veriteľmi. Pri 30 prípadoch súdy rozhodli o zrušení tejto ochrany na základe žiadosti podnikateľov, v troch prípadoch na základe kvalifikovaného podnetu veriteľov, v jednom prípade na ochranu zanikli dôvody. Z dát zverejnených na portáli FinStat sme zistili, že problémov je oveľa viac.
Sporné prípady z praxe varujú
Žiadatelia o dočasnú ochranu musia vo všeobecnosti splniť viacero podmienok, napríklad že k 12. marcu neboli v úpadku ani voči nim neprebiehala exekúcia či nezačal výkon záložného práva a došlo u nich k značnému zvýšeniu počtu pohľadávok po lehote splatnosti či poklesu tržieb. Tiež vyhlasujú, že riadne vedú účtovníctvo, neporušujú povinnosť ukladania účtovných závierok a v tomto roku si nerozdelili zisk či iné vlastné zdroje.
V jedinom prípade, spoločnosti Quetus podnikajúcej v realitnej oblasti zanikol dôvod na poskytnutie dočasnej ochrany na podnet ministerstva spravodlivosti. To reagovalo na podnet FinStatu, že súdy udelili dočasnú ochranu aj niekoľkým firmám, ktoré verejnosť dlhodobo neinformujú o svojom hospodárení.
Chránencov štátu čakajú čoskoro zmeny, v zákone sú diery
„To je, mimochodom, zákonom daná podmienka na udelenie ochrany, ktorej splnenie si aj vyšší súdny úradník dokáže v zbierke listín obchodného registra alebo v Registri účtovných závierok overiť za pár minút. Niekoľko vyšších súdnych úradníkov z Okresného súdu v Trnave a Prešove to zjavne zanedbalo,“ konštatuje pre TREND Pavol Suďa, hlavný analytik portálu.
Túto skutočnosť TRENDu potvrdil pred časom aj Peter Bubla, poradca ministerky spravodlivosti. „Možnosť podať kvalifikovaný podnet využila aj ministerka Mária Kolíková, keďže z dostupných údajov zverejnených v Registri účtovných závierok bolo zrejmé, že spoločnosť Questus nespĺňa podmienky na poskytnutie dočasnej ochrany,“ uviedol. Spresnil, že nemajú vedomosť o tom, že by súd niekomu poskytol dočasnú ochranu nezákonne.
„Vieme však o prípadoch, keď firmy požiadali o jej pridelenie napriek tomu, že nespĺňali zákonné kritériá,“ vyjadril sa na margo otázok TRENDu P. Bubla. Každý žiadateľ totiž musí pravdivo uviesť, že spĺňa potrebné predpoklady. Táto forma ochrany má slúžiť podľa neho pre poctivých podnikateľov, ktorí sa kvôli pandémii ocitli v zlej ekonomickej situácii. Ak to niekto bude zneužívať, bude podľa neho znášať následky.
Prečo súdy ignorujú podnety a zjavné fakty?
Pritom by stačilo, keby si vyšší súdni úradníci údaje o žiadateľoch rýchlo a online preverili na základe voľne dostupných faktov. TREND sa hlbšie pozrel do databázy schválených žiadostí o dočasnú ochranu a vytipoval spolu s portálom FinStat aj ďalšie zaujímavé firmy.
Najväčším prekvapením je firma Zeleninári SK, ktorá naposledy zverejnila tržby za rok 2017 a už pred tromi rokmi podnikala so stratou 435 729 eur. Dnes pri jej názve svieti nápis „v likvidácii“, pričom regionálna veterinárna a potravinová správa v Senici jej udelila v auguste tohto roka pokutu 40-tisíc eur.
Ani niektorí ďalší žiadatelia, ktorým štát odklepol pomoc, si veľmi svoje povinnosti neplnili. Firma TERMINAL R1 zo Zlatých Moraviec, podnikajúca v doprave, má za rok 2018 stratu 1 845 eur, dlh na sociálnom poistení 7 778,04 eur i na zdravotnom poistení 4 390,14 eur. Bratislavská eseročka Q-TEK podala naposledy daňové priznanie za rok 2016, v ňom uvádza zisk 3 578 eur, ďalšie roky nie sú známe.
„Uvedené spoločnosti získali dočasnú ochranu ešte v máji, hoci nesplnili zákonné podmienky. Domnievam sa, že Okresný súd v Trnave, ktorý im ju poskytol, konal nezákonne. Okrem firmy Questus u ostatných firiem náprava dosiaľ nenastala, hoci sme na to upozornili,“ objasňuje P. Suďa.
V auguste zasa Okresný súd v Prešove poskytol dočasnú ochranu ďalším štyrom eseročkám (Terminal Košice, Rega, K-Energy a Terminal South), ktoré si neplnia svoju informačnú povinnosť. FinStat tiež na tieto prípady upozornil príslušný súd i ministerstvo. To síce prisľúbilo nápravu, ale k zrušeniu nezákonne poskytnutých ochrán doteraz nedošlo.
Poslednou firmou, na ktorú upozornil FinSat pred pár dňami, je eseročka Garant reality, ktorá uložila účtovnú závierku v registri naposledy za rok 2016. Rezort spravodlivosti slovami jedného z jeho vyšších úradníkov spresnil, že návrh na poskytnutie dočasnej ochrany skúma len z formálneho hľadiska.
Teda konkrétne, či žiadateľ uviedol v žiadosti príslušné vyhlásenie, okrem iného aj to, či neporušuje paragraf 40 Obchodného zákonníka, teda zverejňovanie účtovných závierok. Ak sú vyhlásenia žiadateľa nepravdivé, ochranu príslušný súd zruší.
Liečenie starých problémov koronovou ochranou?
Zo zistení redakcie tiež vyplýva, že viacero firiem mohlo mať finančné ťažkosti už dávno predtým, než prišla koronakríza. Z väčších spoločností, ktoré sú v súčasnosti pod ochranou, evidovali problémy napríklad humenská textilka Nexis Fibers, topoľčiansky nábytkár Decodom alebo humenský dodávateľ energií Chemes.
„Aj investičná skupina Arca z hľadiska aktív predstavuje s obrovským náskokom najvýznamnejšie zoskupenie, ktoré dočasnú ochranu získalo. Je pritom otázne, či na ňu mala zákonný nárok, vzhľadom na to, ako je kapitálovo dlhodobo poddimenzovaná,“ objasňuje P. Suďa.
V prvých týždňoch podľa neho získavali ochranu hlavne obchodníci a dopravné spoločnosti. Neskôr sa pridali aj stavebné firmy a podnikatelia v segmente hotely, reštaurácie a cestovný ruch. A pracovné agentúry zo skupiny Arca. Okrem jednoznačne klesajúceho trendu v počte, obrate i zamestnanosti chránených podnikateľov stojí za zmienku aj odvetvová štruktúra všetkých podnikov pod dočasnou ochranou.
Prekvapením bolo, že o dočasnú ochranu požiadal štátny podnik Agrokomplex Národné výstavisko. Podľa Jany Markovej, hlavnej analytičky CRIF – Slovak Credit Bureau, by sa dalo očakávať, že jeho finančné problémy bude pomáhať riešiť vlastník, teda štát. „Vzhľadom na prijaté opatrenia v rámci I. aj II. vlny pandémie ohľadom zrušenia plánovaných výstav možno očakávať ďalšie zhoršenie jeho finančnej situácie,“ spresnila pre TREND.
Pomocná ruka jedným poškodzuje druhých
Hlavnú analytičku CRIF medzi firmami pod dočasnou ochranou prekvapili aj spoločnosti podnikajúce v oblasti zdravotníctva, ktoré neboli zaradené medzi odvetvia postihnuté pandémiou a zároveň išlo neraz o prepojené podniky.
„V septembri bola dočasná ochrana schválená aj známej spoločnosti z oblasti reumatológie, fyziatrie, balneológie a liečebnej rehabilitácie Adeli a s ňou prepojené spoločnosti ADELI Center, ktorá má ako hlavný predmet činnosti uvedené hotelové a podobné ubytovanie,“ spresnila J. Marková.
Najväčším zamestnávateľom s dočasnou ochranou je výrobca ostatného nábytku Decodom s priemerným počtom zamestnancov 1 242 ku koncu minulého roka. Zároveň patril medzi firmy s najvyšším obratom, ktorý podľa účtovnej závierky z konca minulého roka dosiahol 69,7 mil. eur.
Veľa teoretikov vo vláde ochrane biznisu viac škodí než prospieva
Druhou spoločnosťou v rovnakom intervale obratu podľa Štatistického úradu je akciová spoločnosti Nexis Fibers, mediálne známa zo súdnych sporov so spoločnosťou CHEMES Humenné, ktorá je tiež pod dočasnou ochranou pred veriteľmi. Podľa účtovnej závierky k 31. decembru 2018 bol jej obrat vo výške takmer 92 mil. eur.
Na jednej strane štát síce podľa J. Markovej. zavedením dočasnej ochrany pomohol podnikateľom tým, že získali čas na záchranu svojho podnikania a zabránili tak konkurzu, na druhej strane to negatívne zasiahlo niektorých veriteľov. Tí sa nemali ako domôcť svojich pohľadávok a sami sa tak mohli dostať do nepriaznivej finančnej situácie.
„Samotná dočasná ochrana ale finančnú situáciu podnikateľom nezlepší, iba oddiali riešenie problémov, je preto otázne, koľko z nich po skončení dočasnej ochrany bude nútených riešiť prípadný úpadok konkurzom alebo reštrukturalizáciou,“ uzavrela.