Keď ľudia „dobrovoľne“ neprídu na celoplošné testovanie, ktoré sa uskutoční už najbližší víkend, alebo sa nebudú vedieť preukázať negatívnym testom, nebudú môcť ísť nasledujúce dni do práce, ani podnikať, keďže platí zákaz vychádzania. Za porušenie hrozí premiér Igor Matovič pokutami.

Podľa ústavného právnika Mareka Káčera nemá žiadnu oporu v zákone hrozba premiéra v tom zmysle, že ak sa niekto nezúčastní na celoplošnom testovaní, bude musieť podstúpiť povinnú karanténu. „Ak by sa mu tento nápad podarilo presadiť vo vláde, pravdepodobne by išlo o protiústavné opatrenie. Vláda nemá právomoc prikazovať plošnú karanténu a navyše, takéto opatrenie by bolo zrejme neprimerané vo vzťahu k sledovanému cieľu,“ objasňuje M. Káčer pre TREND.  

Vynucovať sankciami účasť na testovaní je podľa ústavného právnika problematické. „Viem si však predstaviť, že štát by mohol k účasti na testovaní motivovať pozitívne, napríklad poskytnutím nejakej odmeny alebo výhody, na ktorú inak nie je právny nárok,“ poznamenáva.

Opatrenia mätú, podnikatelia sú v neistote

Dnes sú pred ťažkú úlohu postavení mnohí zamestnávatelia, podnikatelia i zamestnanci. V súčasnosti platné a účinné nariadenie vlády síce priamo nezatvára prevádzky niektorých podnikov a obchodov, ale nepriamo ich obmedzuje práve zákaz vychádzania.

„Samotné rozhodnutie, či zatvoriť alebo nezatvoriť prevádzku, je preto výlučne na podnikateľovi, aj keď by ho bez uznesenia vlády o zákaze vychádzania zrejme neprijal,“ hovorí pre TREND Štěpán Štarha, partner advokátskej kancelárie Havel & Partners.

To si všíma  aj Eduard Bárány, bývalý podpredseda Ústavného súdu SR. „Opatrenia vlády pôsobia nepoctivým  a zmätočným dojmom. Síce naoko nezatvoríme prevádzky, ale zakážeme ľuďom do nich chodiť. Navyše, chystané celoplošné testovanie určite nestojí na dobrovoľnosti, čo je možné preskúmať Ústavným súdom.“

Štát sa dištancuje od náhrady škôd 

Čo však so škodami, ktoré podnikom v tomto prípade vzniknú? Nárokovať si od štátu odškodné za prípadný ušlý zisk či náhradu škody nie je možné. Vláda pred pár dňami túto možnosť legislatívne stopla, no k tejto veci aktuálne rieši podnet prezidentky i viacerých poslancov Ústavný súd.  

„Vylúčiť možnosť domáhať sa nároku na náhradu škody a ušlého zisku, ktorý vznikol pri vykonávaní opatrení počas pandémie, nepovažujeme za bežný. Na druhej strane, novela zákona o ochrane verejného zdravia nevylúčila možnosť domáhať sa tohto nároku, ak opatrenia budú vyhlásené za nezákonné,“ objasňuje advokát Š. Štarha.

Ústava v článku 46, odsek 3 garantuje každému právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom. Vzhľadom na rýchlosť a chaotické zmeny zavádzaných vládnych opatrení sa však môže podľa E. Bárányiho stať, že rozhodnutie Ústavného súdu môže prísť neskoro, po vypršaní zásahov, proti ktorým by takéto podanie smerovalo.

„Dôležité je nečakať na podávanie žalôb o náhradu škody a ušlého zisku. Zamestnávatelia, podnikatelia aj samostatne zárobkovo činné osoby by sa mali už teraz uchádzať o poskytnutie príspevkov v rámci projektu Prvá pomoc,“ radí Š. Štarha.

V najbližších dňoch vláda avizovala čiastočné zmeny v schéme tejto pomoci, ktoré by mohli priniesť vyššiu kompenzáciu nákladov. V stredu schválila Prvú pomoc+, ktorá sa spúšťa 1. novembra, pričom žiadosti bude možné podávať spätne za októbra.  Obdobie na finančné kompenzácie sa predĺži aj na január až marec 2021.

Medzery v legislatíve

So samotným celoplošným testovaním sa spájajú právne otázniky. Hoci o ňom vláda rozhodla, zákonné páky na to ešte nemá. Stále sa čaká  právne záväznú formu, ktorou vláda upraví „povinnosť“ podrobiť sa plošnému testovaniu antigénovými testami počas najbližšieho víkendu na celom území krajiny. Nič také totiž zatiaľ na stole nie je.

„V súčasnosti účinné uznesenie vlády o zákaze vychádzania v období od 24. októbra do 1. novembra počas núdzového stavu nenariaďuje žiadnu povinnosť podrobiť sa testu a ani podstúpiť 10-dňovú karanténu. Podľa uznesenia vlády platí iba zákaz vychádzania spolu s výnimkami z tohto pravidla,“ konštatuje  Š. Štarha.  

Ľudia, ktorí sa podrobili pilotnému testovaniu v okresoch na Orave a v Bardejove počas uplynulého víkendu, môžu teraz využiť výnimky zo zákazu vychádzania, napríklad na cestu do práce, na nákup a podobne. „Bez testu sa obyvatelia dotknutých okresov tzv. ,nepohliʻ, pretože zákaz vychádzania platil v prvom rade. Či budú podobné podmienky platiť v najbližšom jednom či dvoch týždňoch pre celé územie Slovenska, nateraz nemôžeme záväzne potvrdiť,“ dodáva advokát.

Ako je s udeľovaním pokút do 1 000 eur v blokovom konaní a do 1 659 eur v správnom konaní? Z právneho hľadiska by malo podľa Š. Štarhu platiť, že ich nemožno uložiť za nepodrobenie sa antigénovému alebo RT-PCR testu, ale za porušenie zákazu vychádzania počas núdzového stavu a nedodržanie jeho podmienok, ktoré upravuje uznesenie vlády. E. Bárány sa v prípade uloženia pokuty odporúča obrátiť na advokáta. 

V právnej istote sme za susedmi 

Uvedeným problémom v praxi mohla vláda predísť, ak by sa na zhoršujúcu pandemickú situáciu včas, plánovite a poctivo pripravila, testovanie ponechala na dobrovoľnosť bez hrozby pokút a správala sa k svojim občanom tak zodpovedne, ako to požaduje od nich. V tom je rozdiel oproti iným vyspelým krajinám, kde majú s testovaním hoci menšieho rozsahu aké-také skúsenosti.

V zásade takmer všetky európske štáty riešia situáciu vyvolanú pandémiou priebežne. Súčasný stav s plošným testovaním na Slovensku podľa advokáta Š. Štarhu na jednej strane nie je právne neriešiteľný, no z pohľadu právnej istoty a predvídateľnosti zaostávame.

Ilustráciou môže byť podľa neho skutočnosť, že uznesenie vlády o zákaze vychádzania upravovalo jeho podmienky len do 1. novembra a len pár dní pred týmto termínom sa nevedelo, aký režim mal platiť v ďalších týždňoch. 

„Z tlačových konferencií predsedu vlády a ministrov pritom už od konca minulého týždňa zbierame jednotlivé kúsky tejto mozaiky. Na konkrétny a finálny obraz plošného testovania a jeho podmienok si ale musíme počkať až po rokovaní vlády tento týždeň a prijatí uznesenia.“ uzatvára Štěpán Štarha. 

V stredu vláda predĺžila obmedzenie pohybu na Slovensku až do 8. novembra. Ľudia, ktorí sa  podľa slov premiéra zúčastnia na víkendovom celoplošnom testovaní a budú mať certifikát o negatívnom výsledku, prípadne výsledok PCR testu, budú môcť od pondelka žiť relatívne slobodne.  

„Budú môcť ísť do obchodu či obuvi, potravín. Na rozdiel od tých ľudí, ktorí sa rozhodnú na test nejsť. Tým bude umožnené to, čo bolo doteraz umožnené, čiže viac-menej počas zákazu vychádzania,“ uviedol v stredu na tlačovej konferencii.  Opäť však toto tvrdenie nemá oporu v legislatíve.