Nemilosť investorov k francúzsko-belgickej skupine Dexia sa stupňuje. Po tom, čo v pondelok stratila viac než desatinu hodnoty akcií, v utorok sa ich cena zrútila nadol o ďalších 38 percent. Strach z rozdelenia banky nezahnali ani ubezpečenia vládnych predstaviteľov Francúzska a Belgicka o tom, že sú pripravení zasiahnuť a pomôcť jej.

Vedenie banky malo v pondelok v noci až do ranných hodín krízové stretnutie, na ktorom hľadalo východisko z krízy, akej banka ešte nebola vystavená. Podľa zdroja denníka Financial Times, ktorý bol v blízkosti šesť hodín trvajúcich jednaní, by mala Dexia ponúknuť na predaj jej zdravú časť – Dexia Asset Management i tureckú retailovú DenizBank. Získanými zdrojmi by mala pokryť sužované portfólio štátnych dlhopisov, v ktorom sú najhorúcejšie grécke bondy.

Podľa návrhov, ktoré spomína FT, by sa mala vytvoriť „zlá banka“ pre portfólio dlhopisov za sto miliárd eur. Získať by mala štátnu garanciu od Belgicka i Francúzska. Časť banky zameraná na financovanie francúzskeho komunálu by sa mala pravdepodobne včleniť do širšej štruktúry, napríklad do francúzskeho štátneho majetkového fondu Caisse des Dépôt et Consignations. Podľa agentúry Reuters by mala byť časť municipálnych úverov z Dexia Crédit Local na predaj.

Oficiálne stanovisko banky po pondelkovom stretnutí bolo strohejšie: rada riaditeľov požiadala výkonného šéfa, aby po konzultácii s vládami a dohľadom pripravil potrebné nástroje na riešenie štrukturálnych problémov.

Francúzsky minister financií François Baroin a belgický šéf rovnakého rezortu Didier Reynders spoločne ubezpečili, že v spolupráci s centrálnymi bankami zaistia bezpečnosť vkladateľov i dlžníkov banky. V prípade potreby vlády zasiahnu, no najprv si chcú preštudovať návrhy banky a zistiť, či je zásah potrebný.

Dexia má problémy na dvoch frontoch. V bilancii má 96 miliárd eur krátkodobého financovania a to je jej najakútnejší chorobný prejav. Hoci v roku 2008 bola na trhu závislá až 250 miliardami eur, stále ľahko podľahne turbulenciám na trhu. Druhým problémom je jej kapitál. Hoci na tom nie je zle pri pohľade na ukazovateľ kapitálovej primeranosti, má vysokú expozíciu voči gréckemu i talianskemu dlhu. Podľa FT objem problémového štátneho dlhu dosahuje 20,9 miliardy eur, čo je viac ako jej kapitálová základňa.

Problémy, ktoré má francúzsko-belgická Dexia nijako nesúvisia so slovenskou Dexia bankou Slovensko. Tú na jar tohto roku definitívne prevzala investičná skupina Penta. Banku bude rebrandovať pravdepodobne až budúci rok. Grécke dlhopisy mala od vypuknutia krízy aj slovenská Dexia. No pri predaji Pente musela bývalá matka kúpiť späť cenné papiere s nominálom 110 miliónov. Kupovala ich za trhovú hodnotu a súbežne v banke zvýšila základné imanie o 40 miliónov eur.

Ilustračné foto na titulke - Flickr.com