České ministerstvo financií pripravilo pre podnikateľov i bežných ľudí nový daňový balíček pre rok 2021. Obsahuje napríklad zrušenie superhrubej mzdy a ďalšie daňové zmeny, ktoré by mali viesť k zvýšeniu čistej mzdy. Prináša dlho očakávanú úpravu stravenkového paušálu a rovnaké podmienky medzi domácimi aj zahraničnými investormi v oblasti zdaňovania príjmov z dlhopisov. Slovenské ministerstvo financií veľké zmeny v daniach zatiaľ len sľubuje.

Česi nakopnú ekonomiku nižšími daňami

Zmeny v daniach z príjmu, ktoré 22. decembra 2020 schválila česká poslanecká Snemovňa, má priniesť sľubované „nakopnutie“ rastu ekonomiky. Ich takzvanú superhrubú mzdu nahradzujú dve sadzby dane z príjmu fyzických osôb, a to 15 a 23 percent. Pre český štátny rozpočet to znamená výpadok príjmov vo výške 87,5 miliardy Kč (3,33 miliardy eur) a stratu zaznamenajú aj obce a kraje. Ľudia a podnikatelia by však mali nájsť v peňaženkách o stovky aj tisíce českých korún viac.

Od roku 2021 môžu českí zamestnanci namiesto stravných lístkov dostávať priamo peniaze, tiež v zmysle českej novely zákona o daniach z príjmov. Takzvaný „stravenkový“ paušál zamestnávateľom umožní popri závodnom stravovaní a stravných lístkoch poskytovať daňovo zvýhodnený príspevok na stravovanie aj priamo vo vyplatenej mzde.

Stravenkový paušál bude oslobodený od daní i odvodov, a tak ho budú môcť využiť aj zamestnanci, ktorí predtým stravné lístky ani závodné stravovanie nemali zabezpečené. Neznamená to koniec klasických gastrolístkov, tie zostávajú zachované v plnom rozsahu, len sa dopĺňajú doterajšie možnosti daňového zvýhodnenia stravovania. Napríklad za 21 odpracovaných dní v mesiaci tak český zamestnanec mohol dostať približne 1 500 Kč (57 eur).

Na snímke ministerka spravodlivosti SR Mária Kolíková (Za ľudí) počas zasadnutia 18. schôdze parlamentu 8. decembra 2020 v Bratislave. FOTO TASR - Jakub Kotian
Neprehliadnite

Advokát Fridrich: Firmy prežívajú absurdné časy. Ich žaloby proti štátu majú šancu uspieť

Českých živnostníkov čaká od tohto roka nová paušálna daň. Avšak len tých s obratom do milióna českých korún (38 222 eur). Vďaka nej majú živnostníci a samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) možnosť jednou paušálnou platbou zaplatiť daň z príjmov, sociálne i zdravotné poistenie, a to bez povinnosti podávať daňové priznanie a prehľady o príjmoch a výdavkoch za daný kalendárny rok.

Paušálna daň pre živnostníkov v roku 2021 je vo výške 5 469 českých korún (208,82 eur) mesačne. V sume je započítané minimálne zdravotné poistné vo výške 2 393 Kč (91,37 eura), minimálne sociálne poistné zvýšené o 15 percent vo výške 2 976 Kč (113,63 eur) a 100 Kč (3,80 eur) na dani z príjmov. Ročne to znamená celkový paušálny odvod vo výške 65 628 Kč (2 505 eur). Jedinou platbou tak živnostník vyrieši všetko a českej finančnej správe či iným úradom nemusí nič predkladať.

Na Slovensku po slovensky...

Kým u našich českých susedov ponúka štát podnikateľom i zamestnancom viaceré daňové zvýhodnenia, na Slovensku sa pre podporu podnikania robia skôr len kozmetické úpravy, aj to nie vždy v ich prospech. „Naše plány boli postavené na mnohých reformách, ktoré sme aj začali, ale tým, že sme museli veľa času venovať práve riešeniu situácie s pandémiou, tak to zobralo veľké úsilie,“ upozornil médiá minister financií Eduard Heger.

Tak sa na ne pozrime bližšie. Začiatkom decembra 2020 prešla v slovenskom parlamente na poslednú chvíľu novela zákona o dani z príjmov. Najväčšia zmena sa dotýka 15-percentnej sadzby dane. Tá sa od roku 2021 ponecháva iba pre právnické osoby a fyzické osoby s príjmami z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti, ak ich ročné príjmy nepresahujú sumu 49 790 eur. Pre rok 2020 ešte platila hranica príjmu až 100-tisíc eur.

Ako pre TREND uviedol Pavol Kirinovič, hovorca rezortu financií, od januára sa kvôli podpore malého a stredného podnikania ponecháva 15-percentná sadzba dane len pre podnikateľov, ktorých zdaniteľné príjmy neprevyšujú sumu, určenú na účely registrácie na daň z pridanej hodnoty (49 790 eur). „Je to síce rovnaká hranica výšky príjmov, ako je stanovená v prípade mikrodaňovníka, avšak na uplatnenie zníženej sadzby 15 percent neplatia ďalšie limitujúce podmienky. Nie je rozhodujúce, či daňovník bude alebo nebude využívať status mikrodaňovníka,“ spresnil. 

Podpredseda vlády a minister financií SR Eduard Heger (vľavo), ktorý uviedol do funkcie nového prezidenta finančnej správy Jiřího Žežulku (vpravo) v Bratislave 1. decembra 2020. FOTO TASR - Martin Baumann
Neprehliadnite

Zmeny v roku 2021: Daň z príjmov sa niektorým zvýši, cestná daň s novinkami pre vybraných

Nie všetci podnikatelia tento krok rezortu vítajú, zvlášť v čase pandémie, keď sú príjmy podnikov na minime a majú problémy s vlastnou existenciou. „V období, kedy sú živnostníci a malé podniky vystavené tvrdým dopadom koronakrízy a kedy štát nereaguje dostatočným spôsobom na ich potreby v zmysle kompenzácie výpadkov tržieb, prichádza zvýšenie daňového zaťaženia v skrytej podobe ako nesystémový a pre podnikateľov nezrozumiteľný prvok,“ povedal pre médiá Stanislav Čižmárik, prezident Slovenského živnostenského zväzu (SŽZ).

Slovenský rezort viac výhod zrušil

Sú tu však aj ďalšie novinky, ktoré platia od roku 2021. Ročná úroková sadzba pri odklade platenia dane a pri platení dane v splátkach sa znižuje, a to z 10 percent na 3 percentáZrušuje sa zvýhodnenie 13. a 14. platov. Oslobodenie od dane sa posledný raz použilo pri poskytnutí peňažného príjmu vyplatenom zamestnávateľom najneskôr 31. decembra 2020.

Zrušil sa aj príspevok na kúpeľnú starostlivosť od roku 2021 v sume 50 eur ako nezdaniteľná časť základu dane platná od januára 2018. Slovenská novela zákona o dani z príjmov prináša aj menšie pozitívum, napríklad pre fyzické osoby-podnikateľov a právnické osoby, ktorým bude správca dane zasielať oznámenie o výške a splatnosti preddavkov na daň z príjmov, čo je však v praxi len drobná zmena.

Novela Zákonníka práce s účinnosťou od marca 2021 navrhuje ustanoviť možnosť výberu zamestnanca medzi stravovacou poukážkou (tzv. gastrolístkom) a finančným príspevkom na stravovanie. Znamená to, že zamestnávateľ by namiesto stravného lístku poskytol zamestnancovi priamo peniaze, ak si to zamestnanec zvolí. Takéto právo výberu sa však bude vzťahovať len na zamestnancov tých zamestnávateľov, ktorí nezabezpečujú stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v inom stravovacom zariadení.

Na ministerstve financií sa chystajú aj ďalšie zmeny. Tento rok pripravujeme daňovo-odvodovú reformu, avizoval v médiách minister financií E. Heger. „V programovom vyhlásení vlády sme uviedli, že chceme zmeniť daňový mix. Malo by klesať daňovo-odvodové zaťaženie z aktivity (práce) a malo by sa to kompenzovať vyšším zaťažením spotreby a majetku,“ dodal.

V iných krajinách znižovali najmä DPH

Výraznejšiu a najmä systémovú daňovú podporu od štátu by rovnako privítali mnohí podnikatelia, nevynímajúc ani jeden z najviac postihnutých sektorov – gastro. „Veríme, že príde aj na dočasné zníženie reštauračnej dane z pridanej hodnoty (DPH) na 5 percent, tak ako je to bežné v Európskej únii, v zmysle programového vyhlásenia vlády o dočasnom znížení daňového zaťaženia v cestovnom ruchu a gastronómii,“ prezrádza Ján Laš z iniciatívy Zachráňme gastro!

Túto myšlienku však dávno minister financií zamietol. Na otázku TRENDu, či vníma zníženie DPH v oblasti cestovného ruchu ako reálne, odpovedal, že to nepokladá za optimálnu formu podpory. „Potrebujeme nájsť vhodnejšie adresné riešenie, aby sme pomohli tým najzraniteľnejším. Znižovanie DPH v tomto sektore nie je najlepšia pomoc,“ uviedol. Vláda toto „najvhodnejšie“ riešenie hľadá doteraz...

Okolité krajiny k nižšej DPH pristúpili už v polovici minulého roka, ako k jednému z krokov na pomoc firmám v čase pandémie. Napríklad v susednom Česku sa znížila DPH pri celom rade tovaru a služieb na 10 percent, nevynímajúc ani oblasť stravovania, remeselných či odborných služieb. DPH sa znížila aj v Nemecku z 19 percent na 16 percent, a to na všetky tovary, od 1. júla do 31. decembra 2020.

Rakúsky parlament začiatkom júla 2020 schválil návrh zákona o znížení dane z pridanej hodnoty v prípade stravovacích a ubytovacích služieb a kultúrnych podujatí na 5 percent. Predchádzajúca sadzba DPH v reštauráciách bola 20 percent za nápoje a 10 percent za jedlo, zatiaľ čo DPH v kultúre bola na úrovni 13 percent.