Nedávny sociologický prieskum priniesol o situácii na Slovensku nelichotivú správu. Len 45 percent Slovákov si myslí, že v dnešnom demokratickom režime sa žije lepšie ako pred rokom 1989.
Firma Mars zažila na Slovensku prvú stratu za dekádu, výrobca čokolád ohlásil nové vedenie
Rozčarovanie ide z veľkej miery na vrub korupcii a nezodpovedným demokratickým politikom. Ako najväčší problém dnešnej doby vnímajú Slováci nespravodlivosť. Negatívne nálady sa vyhrotili najmä po vražde Jána Kuciaka.
Túžba po neslobode
Sme bohatší, slobodnejší a máme oveľa vyššiu životnú úroveň ako pred tridsiatimi rokmi. To sú fakty, s ktorými sa ťažko polemizuje. Napriek tomu v súčasnosti na totalitný režim nespomínajú s nostalgiou za mladosťou iba staršie ročníky. Čoraz viac sa k nim pridávajú aj mladší.
Až štvrtina Slovákov si myslí, že v dnešnom režime sa žije horšie ako v tom predchádzajúcom. Prieskum nadväzuje na svojho tridsať rokov starého predchodcu. Vtedy ľudia nevedeli, čo môžu od nastupujúceho kapitalizmu očakávať a pri odhadoch boli veľmi opatrní.
Za takýto dlhý čas však v ich vnímaní nastali zmeny. Nie všetky k lepšiemu. „Situácia na Slovensku sa zreteľne polarizovala. Narástol síce podiel jasných stúpencov súčasného režimu, ale zároveň narástol podiel jeho jasných odporcov,“ uvádzajú autori štúdie.
Celkový výsledok vyznieva pre súčasnú demokraciu dosť nelichotivo. Spoločnosť je rozdelená na dva tábory. Práve vyhrotenosť názorov na minulý režim je jedným z hlavných záverov štúdie.
„Výsledky výskumu na začiatku deväťdesiatych rokov ukazovali na dramatickú odlišnosť politických postojov v oboch častiach Česko-Slovenskej republiky,“ uviedol Jan Hartl, sociológ a zakladateľ agentúry STEM. Kým Česi boli demokratickému režimu naklonení, Slováci to tak ružovo nevideli.
V súčasnosti vnímame demokraciu a právny štát ešte horšie ako pred tridsiatimi rokmi. Na otázku, ktorý režim bol lepší, hlasovalo v prospech demokracie 45 percent respondentov. Celých 40 percent preferuje socializmus.
Naopak v Česku podporuje demokraciu až takmer 60 percent ľudí. Názory bratských krajín sa líšili už pred tridsiatimi rokmi. Rovnako je tomu dodnes. „V Českej republike zaznamenávame postupne sa zhoršujúci trend v hodnotení slobody, spravodlivosti i životných šancí,“ uviedli autori štúdie. „Na Slovensku boli očakávania nižšie, vidíme skôr rozčarovanie či stagnujúci trend.“
Oslepená spravodlivosť
Teraz je rozhodujúcim faktorom najmä nedôvera voči inštitúciám a politikom. Kedysi bol spojený s nedostatok slobody a ľudia kvôli nej vyšli do ulíc. Dnes však nehrá prím. Rozčarovanie pramení najmä z pocitu nedostatočnej spravodlivosti.
Silný pocit frustrácie vidno aj na známkach, ktorými Slováci spravodlivosť na Slovensku ohodnotili. Až 52 percent jej udelilo najhoršiu známku. „Spravodlivosť je dlhodobo vnímaná veľmi kriticky, ľudia majú pocit, že v spoločnosti sú rovní a rovnejší,“ komentuje výsledky výskumu sociologička Oľga Gyárfášová.
„Toto presvedčenie sa ešte prehĺbilo po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Odvtedy sa odkrývajú prípady obrovskej politickej korupcie na najvyšších miestach.“
Paradoxne nespravodlivosť sa dnes pociťuje viac ako pred tridsiatimi rokmi. To napriek tomu, že už sa nestretnete so situáciou, že vaše dieťa neprijmú na školu alebo do zamestnania iba kvôli zlej straníckej príslušnosti rodičov. Rastúce schvaľovanie totalitných režimov je však jasný trend a vidno ho naprieč celým politickým spektrom.
Prieskum si dala vytvoriť spoločnosť Coca Cola. Tú bývalý režim vždy prezentoval ako zosobnenie skazeného západného štýlu života a brutality kapitalizmu. Časy sa zmenili.
Ľudia kedysi snívali o slobode a Coca Cole, dnes so sladeným nápojom v ruke spomínajú, ako dobre sa žilo v časoch totalitnej vlády jednej strany.
