Vývoj a postavenie banky
Banka vznikla v roku 1993 a od roku 1994 pôsobí ako univerzálna banková inštitúcia, spočiatku orientovaná najmä na menšie a stredné podnikateľské subjekty. V roku 1996 začala postupne reprofilovať a diverzifikovať svoje obchodné činnosti. Usilovala o rozšírenie cieľovej skupiny klientov o väčšie, najmä proexportne orientované subjekty a investorov. Postupne rozširovala okruh ponúkaných produktov a služieb od retailových – vedenia účtov, vkladných knižiek, platobného styku, po wholesaleové produkty a služby súvisiace s kapitálovým trhom, faktoringom, forfaitingom, určené cieľovej skupine klientov.
Kapitál SKB k 31. decembru 1999 predstavoval hodnotu 1 072,5 mil. Sk. Na základné imanie 673,4 mil. Sk, tvoriace jadro kapitálu, bolo emitovaných 91-tis. ks akcií, pričom menovitá hodnota jednej akcie predstavovala 7 400 Sk. Akcie SKB sú verejne obchodovateľné (ISIN: SK1110001510). Všetky emitované akcie banky akcionári splatili.
Najväčšími akcionármi SKB sú:
Slovenský plynárenský priemysel, š.p. 37,67 %
Vodohospodárska výstavba, š.p. 15,05 %
Slovenská elektrárenská, a.s. 15,00 %
Capital Consulting, a.s. 9,95 %
Slovnaft Benzinol, a.s. 6,27 %
Slovenské lodenice, a.s. 5,27 %
Zo štruktúry akcionárov vyplýva, že štátny sektor má v SKB majoritné postavenie s podielom akcií 57,61 %.
Kvalita aktív
Riadenie úverového portfólia
Úvery klientom predstavujú 73,9 % aktív. S cieľom získať informácie o postupoch banky pri uzatváraní úverových obchodov v praxi dohliadka preverila 43 úverov u 32 klientov. Celkový objem preverených úverových pohľadávok predstavuje 4,1 mld. Sk, t.j. 49,8 % z celkového objemu úverov. Prekategorizovala 38 úverov v objeme 3,74 mld. Sk, t.j. 91,3 % z prevereného objemu. Údaje o zmene kategorizácie a potrebe dotvorenia zdrojov krytia predpokladanej straty podľa klientov sú uvedené v prílohe č. 1. Úvery boli vybrané podľa nasledovných kritérií: výška pohľadávky, kategorizácia, prepojenosť klienta s bankou, vzájomná prepojenosť klientov.
Bolo zistené, že banka nemá vypracovanú úverovú stratégiu. Nie je stanovené smerovanie banky v úverovej činnosti, spôsoby dosiahnutia cieľov, prijateľné, resp. neprijateľné druhy úverov, cieľovú skupinu klientely a pod., ktoré by mali byť základným nástrojom riadenia úverového portfólia. Absencia zreteľných a reálnych cieľov zvyšuje riziko riadenia úverového portfólia.
Banka vedie 215 úverových účtov, pričom portfólio je možné rozdeliť na tri časti, a to homebankingové úvery v objeme 4,4 mld. Sk, zmenkové úvery 2,6 mld. Sk a ostatné úvery 1,2 mld. Sk.
Úverové portfólio je výrazne menej kvalitné, ako vykazuje banka. Dohliadkou vykonaným zreálnením jeho ocenenia sa znížil objem štandardných pohľadávok a štandardných s výhradou, výrazne vzrástli najmä neštandardné a pochybné pohľadávky. Uvedená zmena kategorizácie má dopad na potrebu tvorby zdrojov na krytie rizika straty. Dohliadka zistila, že krytie predpokladanej straty z úverových obchodov je nedostatočné. Potreba dotvorenia týchto zdrojov krytia z kontrolovaných pohľadávok predstavuje 927,1 mil. Sk, z toho 910,5 mil. Sk opravných položiek a 16,6 mil. Sk rezerv.
Úvery klientom tvoria až 74 % aktív banky, čo predstavuje neprimeranú koncentráciu a neprimeranú štruktúru aktív. Úverové zdroje sú alokované prakticky len u niekoľkých klientov alebo prepojených skupín dlžníkov. Existuje vysoké riziko vyplývajúce z tohto prepojenia, ak sa dostane do finančných, ekonomických problémov jeden dlžník, zasiahne tým úverovú spôsobilosť aj ostatných dlžníkov banky a tým návratnosť zdrojov banky vo vysokých objemoch.
Ako zo zistení vyplýva, SKB nie je banka pre „bežnú“ podnikateľskú verejnosť, aspoň pokiaľ ide o úverovú činnosť, keďže úvery poskytuje takmer len akcionárom banky, ich prepojeným spoločnostiam alebo spoločnostiam personálne prepojeným s SKB. Dohliadka zistila, že z preverenej vybranej vzorky úverov je 3,2 mld. Sk poskytnutých prepojeným spoločnostiam s SKB, t.j. 78 %.
Ďalšie úvery z úverového portfólia prepojeným spoločnostiam s bankou boli zistené v objeme 525,7 mil. Sk, ktoré však neboli dohliadkou preverované. Spolu poskytla banka týmto spoločnostiam úvery v objeme minimálne 3,7 mld. Sk, čo predstavuje 45 % celého portfólia.
Banka eviduje úverové pohľadávky po lehote splatnosti vo výške 1 532,3 mil. Sk, čo predstavuje 18,7 % podiel na úveroch celkom, z toho úroky 132,9 mil. Sk. Podľa Hlásenia o kategorizácii pohľadávok banka vykazuje nekrytú predpokladanú stratu v nulovej výške.
Na základe zistení dohliadky uvedených ďalej v protokole bankou vykazovaná a NBS predkladaná štruktúra portfólia nezobrazuje skutočnú kvalitu portfólia a rizika v ňom obsiahnutého.
Absolútna hodnota úverov vzrástla v rokoch 1998 a 1999 o 4,62 mld. Sk, t.j. o 129 %, pričom výraznejší nárast o takmer 3 mld. Sk bol zaznamenaný v roku 1999. S takýmto rapídnym nárastom objemu úverov výrazne rastie aj riziko návratnosti, ktoré sa prejavilo zvýšením objemu klasifikovaných pohľadávok, keď tieto v roku 1999 vzrástli o 1,19 mld. Sk, t.j. o 218 %, pričom najvýraznejší nárast bol zaznamenaný u pochybných a stratových úverov. Podiel klasifikovaných pohľadávok zaznamenal veľké výkyvy.
V roku 1997 tvorili 16,7 % podielu celkových úverov, v roku 1998 10,4 % a v roku 1999 21,1 %. Poskytovaním nových, teda štandardných úverov si banka v roku 1998 opticky zlepšila štruktúru úverového portfólia. Výrazné zhoršenie sa prejavilo až v roku 1999, kedy sa zvýšil objem pochybných a stratových pohľadávok. V roku 1999 vzrástli pochybné úvery o 773 % a stratové o 308 %. Tento negatívny trend zvyšuje nároky na potrebu tvorby opravných položiek.
Aj z ďalších zistení dohliadky uvedených v protokole vyplýva, že prudký nárast objemu poskytnutých úverov banka nezvládla a toto nezvládnutie riadenia úverového portfólia predstavuje pre banku vysoké riziko.
Pokles podielu úverov po lehote splatnosti v roku 1999 súvisí so zavedením homebankingových úverov (HB úverov) poskytovaných podľa pracovného predpisu č. 8/1998 z 29. apríla 1998, ktoré svojou konštrukciou a postupmi banky nepripúšťajú možnosť úrokov po lehote splatnosti a istiny len vo výnimočných prípadoch. Pri zmenkových úveroch platí podobný princíp, resp. dôvod poklesu úverov po lehote splatnosti, keďže tieto úvery sú refinancované novými zmenkami alebo HB úvermi a úroky sú súčasťou istiny (nominálnej hodnoty zmenky).
Vyššie uvedené údaje vykazované bankou o kvalitatívnej štruktúre portfólia, pohľadávkach po lehote splatnosti a nekrytej strate sú skresľované vzhľadom na praktiky, ktoré banka využíva pri poskytovaní a správe úverov.
Na základe kontroly úverových spisov bolo zistené, že ustanovenia vnútorných predpisov vrcholový manažment nedodržiava. Procesu prípravy podkladov potrebných na rozhodovanie o poskytnutí úverov zamestnanci odboru úverových obchodov nevenujú dostatočnú pozornosť. Vnútorné predpisy vo všeobecnosti obsahujú postupy pri uzatváraní obchodov s cieľom eliminovať riziko návratnosti. Ich nerešpektovaním sa riziko pre banku zvyšuje a ohrozuje návratnosť pohľadávky. Uvedené dokumentuje aj zvyšujúci sa podiel klasifikovaných pohľadávok a vysoká potreba tvorby opravných položiek.
Kategorizáciu pohľadávok celého portfólia vykonávajú dvaja úveroví pracovníci mesačne na základe postupov stanovených vnútorným predpisom príkaz prezidenta č. 28/1995. Prípadnú zmenu kategorizácie zadávajú hodnotiaci pracovníci do bankového informačného systému manuálne po schválení riaditeľkou odboru úverových obchodov. Z prekontrolovaných 43 úverov v objeme 4,1 mld. Sk bola bankovým dohľadom NBS zmenená kategorizácia až v 38 prípadoch v objeme 3,74 mld. Sk, čo predstavuje 91,3 % z vybranej vzorky.
Dohliadka zistila nezdravú a nebezpečnú praktiku spočívajúcu v poskytovaní tzv. HB úverov, ktoré umožnili skryté refinancovanie v skutočnosti klientmi nesplácaných záväzkov, dosahovanie fiktívnych výnosov a v konečnom dôsledku vykazovanie kvalitnejšieho úverového portfólia než je v skutočnosti a umelé vykazovanie likvidity banky.
Podľa vnútorného predpisu k HB úverom tieto sa poskytujú len na prevádzkové účely, pričom zdokladovanie účelu sa od klienta nevyžaduje. V úverových zmluvách sú stanovené úverové rámci, ktoré zahrňujú výšku úrokov. Klienti si cez homebankingové spojenie sami zadávajú výšku čerpania čiastkových úverov, termíny čerpania a splácania. Splatnosť jednotlivých čiastkových úverov je maximálne 90 dní a inkasujú sa z bežného účtu klienta automaticky.
Čiastkový úver sa automaticky prevádza na bežný účet klienta. Časť z každého čiastkového úveru tvorí úrok, ktorý sa ihneď pri jeho čerpaní preúčtuje z BÚ na účet časového rozlíšenia a v deň splatnosti čiastkového úveru do výnosov. Tento mechanizmus umožňuje banke neúčtovať úroky po lehote splatnosti z HB úverov a zmenkových úverov.
V skutočnosti však ak klient nespláca istinu, v ktorej je zahrnutý aj úrok čiastkového úveru pri HB úveroch alebo nominálnej hodnoty pri zmenkových úverov, nespláca ani úrok aj keď je už účtovaný vo výnosoch. Banka pohľadávku eviduje len ako istinu a nevykazuje úroky v omeškaní, čo je kritériom kvality pohľadávky, resp. klienta a nemusí k nim tvoriť opravné položky v 100 % výške.
To znamená, že úroky už predtým účtované do výnosov nie sú klientom reálne zaplatené. Úroky z týchto úverových produktov sú splácané zo samotného úveru, nie z vlastných zdrojov klienta.
V úverových zmluvách nie sú stanovené termíny splatnosti úveru, resp. úverového rámca, ale rámec je dohodnutý na dobu neurčitú, čo je nezdravá a nebezpečná praktika. Ukončenie rámca alebo čerpania je možné na základe žiadosti klienta alebo zo strany banky, ak klient neplní podmienky úverovej zmluvy.
Pri takomto postupe nie je možné zistiť, o aký druh úveru z časového hľadiska ide. V prípade, že klient nie je schopný splatiť čiastkový úver, môže dôjsť k „obnove“ úveru, t.j. banka refinancuje túto sumu, pričom úroky z obnoveného úveru musí klient splatiť vopred.
Týmto postupom – splatnosťou na dobu neurčitú, možnosťou „obnovy“ HB úverov, dochádza v skutočnosti k ich refinancovaniu a zároveň prolongácii do neurčitej doby. Banka tieto HB úvery kategorizuje ako štandardné a krátkodobé. Len v ôsmich prípadoch sú zaradené do klasifikovaných, a to takmer výlučne z dôvodu, že klient má aj iné druhy úverov a tie sú kategorizované ako klasifikované.
Klasické kontokorentné úvery banky poskytujú najlepším, bonitným, spoľahlivým klientom len na prevádzkové účely, maximálne do 1 roka splatnosti, pričom úverový rámec sa vypočítava na základe rozdielu medzi predpokladanými príjmami a zdokladovanou potrebou klienta. HB úvery mali v SKB suplovať kontokorenty, ale zámer banka nenaplnila.
Banka tento druh úveru poskytla aj klientom pre banku novým alebo novovzniknutým, bez zistenia a prehodnotenia primárneho zdroje splácania, t.j. bez preukázania ich návratnosti, na stredno- a dlhodobé účely (investičné), so skutočnou splatnosťou dlhšou ako 1 rok, bez stanovenia úverového rámca na ekonomickom základe a jeho konečnej splatnosti.
Vnútorný predpis banky pre poskytovanie HB úverov nevyžaduje potrebu zdokladovať jeho účel. HB úvery sú využívané aj na splatenie úverov iných klientov banky. Vo väčšine prípadov bolo zistené, že klienti nesplácajú úvery efektívne zo svojich zdrojov, ale zo zdrojov banky. Buď sa refinancuje jeden druh úveru iným druhom úveru jedného klienta, alebo z úverov poskytnutých jednému klientovi sa splatí alebo splatia úver(y) iným klientom banky.
Tento postup predstavuje tok tých istých peňažných prostriedkov medzi viacerými klientmi banky, pričom pohľadávky banke zostávajú, len sa menia dlžníci, takže v skutočnosti ide o skryté refinancovanie. Úvery sú poskytované pravdepodobne firmám využívaným len na úverovanie iných klientov, najmä akcionárov. Úvery sú bankou kategorizované ako štandardné. Týmto spôsobom sa realizuje skryté zvyšovanie úverovej angažovanosti voči jednému dlžníkovi alebo prepojenej skupine dlžníkov, čím banka obchádza opatrenie NBS č. 3/1994 o úverovej angažovanosti a zároveň zvyšuje riziko koncentrácie.
Úvery sa poskytujú spoločnostiam, ktoré sú prepojené s firmou, ktorá už prevyšuje alebo by prevyšovala limit úverovej angažovanosti a tieto úverové prostriedky sú prevedené z ich bežného účtu na bežný účet tejto firmy. V mnohých prípadoch pri HB úveroch dochádza k postupnému zvyšovaniu úverových rámcov formou dodatkov k úverovým zmluvám z dôvodu neschopnosti klienta splatiť pôvodný rámec a úroky.
Väčšia časť úverových produktov – zmenkové a HB úvery – je metodicky nastavená tak, aby nebolo povinné sledovať účel použitia úverových prostriedkov, aby nebolo možné určiť reálnu dĺžku splatnosti, kvalitu pohľadávky, potrebu opravných položiek. Aj uvedené sa odráža na kvalite riadenia úverového portfólia, resp. veľkosti úverového rizika. Ani pri zmenkových ani pri HB úveroch banka nesleduje účel použitia úverových prostriedkov, existenciu a reálnosť podnikateľských plánov klientov. Stav zmenkových a HB úverov predstavuje spolu viac ako 6,9 mld. Sk, t.j. 84 % úverového portfólia.
Úverové pohľadávky banka v účtovníctve neeviduje v členení na istinu a príslušenstvo, čo je porušením opatrenia MF SR č. 105/1996, ktorým sa ustanovuje účtová osnova a postupy účtovania pre banky (účt. trieda 2 čl. 1 ods. 6) a zároveň porušením § 20 opatrenia NBS č. 3/1995.
Banka účtuje úroky z omeškania na SYU 221 alebo 219 ako debet na bežnom účte a nie v účtovej skupine 24. Podľa informácie riaditeľky odboru úverových obchodov banka zahŕňa tieto debety k celkovej pohľadávke klienta a tvorí k nim opravné položky. V súčasnosti prebieha postupné preúčtovávanie sankčných úrokov z debetu na bežných účtoch.
Najdôležitejšie nedostatky a zistenia
Členmi úverovo-devízovej rady sú o.i. Ing. Gábriš a Ing. Haščík, členovia predstavenstva SKB. V prípade MKAZ, a.s., spolurozhodli písomným súhlasom o schválení úveru pre túto spoločnosť, v ktorej je Ing. Gábriš členom predstavenstva a Ing. Haščík členom dozornej rady, hoci výsledkom ratingového hodnotenia klienta vykonaného bankou bola najhoršia trieda 6 – nevyhovujúci klient s vysokým rizikom, s nedostatočným zabezpečením úveru.
Dohliadka zistila porušovanie vnútorných predpisov pracovníkmi banky takmer vo všetkých preverovaných úverových prípadoch. V prípravnom procese uzatvárania úverového obchodu a pred čerpaním úveru dôsledne nevyžadovala od klientov splnenie podmienok, za ktorých je možné poskytnúť úver v súlade s vnútornými predpismi banky.
V niektorých prípadoch úverové zmluvy, záložné zmluvy a prehlásenia o biankozmenkách nie sú podpísané za banku osobami v zmysle štatútu banky a klientom v zmysle výpisu z obchodného registra spoločnosti. Chýbajú podpisy, označenie mena a funkcie podpisujúceho.
Úveroví pracovníci nemajú základné informácie o klientoch, ku ktorým vypracovávajú návrhy na poskytnutie úveru a ktorých spravujú, napr. o akcionárskej štruktúre klienta, finančnej situácii, podnikateľských zámeroch, manažmente dlžníka, o ostatných úveroch poskytnutých prepojeným dlžníkom s klientom, t.j. o riziku koncentrácie, bez fyzických kontrol u klienta.
Z uvedeného vyplýva, že pôsobia ako administratívni pracovníci len za účelom formálneho naplnenia všeobecného štandardného postupu pri úverovaní, a aj to bez uvedených základných údajov. Úverová dokumentácia nie je kompletná, nie sú k dispozícii základné podklady pre hodnotenie klienta.
O formálnosti vypracovania návrhov na poskytnutie úveru poukazuje aj skutočnosť, že v prípadoch, kde hospodárske a finančné výsledky klienta sú nepriaznivé, riziko obchodu neprimerané, čo úverový pracovník aj uvádza v návrhu, úverový pracovník v ňom však nevyjadruje svoje stanovisko, t.j. neodporúča schváliť takýto úver, ale len „ponecháva“ na rozhodnutie schvaľovaciemu orgánu.
Len v prípadoch kladného hodnotenia klienta úverový pracovník vyjadrí svoje stanovisko a „odporúča“ úver schváliť. Návrhy podpisuje riaditeľka odboru úverových obchodov ako predkladateľka, ktorá nevyjadruje žiadne stanovisko. Aj napriek uvedeným nepriaznivým hodnoteniam klientov sú tieto úvery schvaľované.
Znenia návrhov na poskytnutie úveru, prípadne na navýšenie úverového rámca sú v mnohých prípadoch totožné, len sa vymieňajú názvy klientov, a to aj napriek časovému odstupu niekoľkých mesiacov medzi jednotlivými návrhmi. Napríklad ÚDR si nevšimla, komu schvaľuje úver. V návrhu sa odporúča schváliť úver pre Chiros, a.s., kladné rozhodnutie ÚDR je rovnako pre Chiros, ale pri výške úveru 350 mil. Sk je uvedená spoločnosť Wywar Invest, a.s. (všetky údaje na jednej strane). V skutočnosti išlo o úver pre Wywar Invest.
Schvaľovanie úverov je v banke sústredené na štyroch členov predstavenstva. Podľa doplnku č. 1 k štatútu predstavenstva schváleného DR 24. októbra 1996 predstavenstvo schvaľuje krátkodobé úvery nepresahujúce v jednotlivých prípadoch 400 mil. Sk, strednodobé do 250 mil. Sk a dlhodobé do 200 mil. Sk. Uvedené kompetencie sa týkajú jednotlivých úverov, nie celkovej angažovanosti klienta. Všetky úvery z portfólia k 31. decembru 1999 patrili do schvaľovacích kompetencií predstavenstva.
Banka porušila zákon č. 21/1992 Zb. o bankách v prípade ST-C, a.s., ktorá je osobou s osobitným vzťahom k banke. Člen predstavenstva SKB Ing. Gábriš má v tejto spoločnosti podiel na základnom imaní presahujúci 10 %, o poskytnutí úveru nerozhodol štatutárny orgán banky, nebol vykonaný rozbor bankového obchodu a finančnej situácie klienta, čím banka porušila § 18 ods. 2 cit. zákona. Ing. Gábriš ako člen úverovo-devízovej rady spolurozhodol o poskytnutí úveru tejto spoločnosti.
Úvery boli často schvaľované úverovo-devízovou radou (ÚDR) namiesto predstavenstvom. Členmi ÚDR nie sú všetci členovia predstavenstva....
ktorý by mala banka dosah v zmysle „klasickej“ záložnej zmluvy. V prípade začatia vymáhania pohľadávky prostredníctvom zmenky, klient už nemusí mať žiadny majetok, pričom mnohé zmenky nie sú avalované. Nulovú hodnotu tohto záložného inštrumentu dokumentujú problémy banky s uspokojením zmenkových pohľadávok – zamietnuté konkurzy, dochádza k refinancovaniu novými zmenkami toho istého klienta alebo refinancovaním prostredníctvom iného klienta.
Nárokovateľná hodnota zabezpečenia úverov vykazovaná bankou nezodpovedá skutočnosti, u preverenej vzorky úverov banka vykazovala hodnotu zabezpečenia vo výške 3,97 mld. Sk, podľa zistení dohliadky reálna hodnota zabezpečenia predstavuje 0,89 mld. Sk.
Nesprávna kategorizácia bola zistená s výnimkou 5 úverov u všetkých ostatných kontrolovaných úverov. Skresľovanie, resp. zakrývanie reálnej nekvality úverov je spôsobené prostredníctvom HB úverov, zmenkových úverov a refinancovaním vzájomne prepojených dlžníkov. Nesprávna kategorizácia a zároveň nesprávne vykazovaná potreba OP o.i. znamená, že hlásenia pre NBS o kapitálovej primeranosti, o kategorizácii, o zostatkovej splatnosti aktív poskytujú nepravdivý obraz o finančnej situácii banky.
V prípade Moravia Steel Slovakia, a.s., banka poskytla úver v tom čase neexistujúcej spoločnosti. Spoločnosť bola premenovaná a úver spláca nástupnícka firma; banka nezabezpečila formálne prevzatie záväzku a zmeny v príslušných zmluvách.
Banka v mnohých prípadoch povolila čerpanie úveru napriek nesplneniu podmienok čerpania stanovených v úverovej zmluve alebo pred nadobudnutím účinnosti úverových zmlúv; išlo zväčša o nezdokladovanie zabezpečenia úveru v zmysle ustanovení úverovej zmluvy, napr. Moravia Steel Slovakia, Macos Invest, Wywar Invest, ŽSR, SES, KFG, SLK Stroje a mechanizmy...
Banka si nevypracováva analýzy odvetví, v ktorých má výraznú úverovú angažovanosť, analýzu konkurencieschopnosti klientov. Banka nezískava informácie o klientoch a prostredí, v ktorom pôsobia ani z vlastných informačných zdrojov ani od klientov.
Niektoré úvery, najmä HB úvery sú účtované na účte 214 – krátkodobé úvery, pričom v skutočnosti úver presiahol lehotu 1 roku, napríklad Slovenské lodenice, OBM Capital, SES, Macos Invest.
Účel úveru stanovený v úverovej zmluve nebol v mnohých prípadoch dodržaný, napr. OBM Capital, Bluewind, HIS, SLK Stroje a mechanizmy, Danubia Invest, ST Invest, SES.
Napriek tomu, že úverové spisy sú zakladané jednotným a prehľadným spôsobom, vo väčšine prípadov tieto neobsahovali všetky potrebné dokumenty, ktoré sú vyžadované vnútornými predpismi banky. Od klientov dôsledne nevyžaduje splnenie podmienok pre poskytnutie úveru.
Obchodovanie s pohľadávkami
Dohliadka preverila niektoré vybrané pohľadávky z rokov 1998 a 1999 účtované na účte 341 – rôzni dlžníci, predovšetkým ich postúpenia a odkúpenia (príloha č. 2). V roku 1998 SKB odkúpila 9 pohľadávok v sume 350,3 mil. Sk a predala 4 pohľadávky v sume 265,2 mil. Sk. V roku 1999 banka odkúpila 27 pohľadávok v objeme 723,9 mil. Sk za kúpnu cenu 716,6 mil. Sk a predala 7 pohľadávok v sume 141,6 mil. Sk za predajnú cenu 142,4 mil. Sk. K najdôležitejším zisteniam v oblasti obchodovania s pohľadávkami možno priradiť nasledujúce skutočnosti:
Predseda predstavenstva Ing. Tenczer a podpredseda predstavenstva Ing. Haščík tým, že uzavreli zmluvy o postúpení pohľadávok bez schválenia v DR banky, prekročili svoje kompetencie, napríklad Mihaľov, s.r.o., Multi Agris, s.r.o., C.B.A.–R.T.L., s.r.o., v prípade pohľadávky voči Kožiarskym závodom zmluvu uzavreli Ing. Haščík a Ing. Gábriš, člen predstavenstva.
Banka tým, že bez súhlasu dlžníkov postúpila pohľadávky – odovzdala dokumentáciu o bankových obchodoch o klientoch tretej osobe, porušila bankové tajomstvo v zmysle § 38 ods. 1 a 3 zákona č. 21/1992 Zb. o bankách (Mihaľov, s.r.o., Multi Agris, s.r.o., Trade Finance Group, a.s., C.B.A.–R.T.L., s.r.o.).
Výsledkom postúpenia úverových pohľadávok Mihaľov, s.r.o., Multi Agris, s.r.o., a ich spätného odkúpenia bolo očistenie úverového portfólia o klasifikované pohľadávky, resp. konverzia úverov na ostatné pohľadávky voči klientom, t.j. zastieranie potreby klasifikácie pohľadávok a potrebu tvorby opravných položiek.
Postúpením stratovej pohľadávky banka nezískala likvidné aktívum, ale novú pohľadávku, ktorú napriek tomu, že bola splatná 31. decembra 1999, postupník KFG, a.s., Bratislava ani k 28. marcu 2000 nesplatil.
Banka účtuje uvedenú fakturovanú sumu 12 187 355,59 Sk ako pohľadávku voči SSC, š.p., na účte 341 – rôzni dlžníci. Vzhľadom na nesplatenie tejto pohľadávky v lehote splatnosti v zmysle faktúry potreba OP k 31. marcu 2000 predstavuje 12 187-tis. Sk, banka opravné položky netvorila.
Podľa výsledkov ratingu záväzkov klienta KFG voči banke dohliadka vyčísľuje potrebu tvorby opravných položiek k tejto pohľadávke vo výške 20 %, t.j. 1 678-tis. Sk. Potreba dotvorenia opravných položiek k pohľadávke voči spoločnosti Hydrostav je vo výške 124-tis. Sk a potreba vytvorenia rezerv k pohľadávke voči Chirana Prema Medical, a.s., je vo výške 1 121-tis. Sk; spolu je potrebné vytvoriť zdroje krytia k pohľadávkam rôznych dlžníkov vo výške 2 923 438 Sk.
Banka kategorizovala k 30. septembru 1999 pohľadávku z úveru voči Trade Finance Group ako štandardnú. Vzhľadom na oneskorenú splátku istiny a reštrukturalizáciu úveru mala byť kategorizovaná ako neštandardná. Kategorizuje pohľadávku voči Chirana Prema Medical, a.s., ako štandardnú, bez vytvorenia zdrojov na krytie rizík v nej obsiahnutých. Pohľadávku mala banka k 31. decembru 1999 kategorizovať minimálne ako štandardnú s výhradou, nakoľko klient ju nesplatil a bol v omeškaní viac ako 30 dní.
Banka nemá stanovené kompetencie a limity schvaľovania odkupovania pohľadávok a nemá interný predpis, ktorý by upravoval proces postupovania a odkupovania pohľadávok.
Odkúpila od Pozapo, s.r.o., Uranpres, s.r.o., a Hydrostav pohľadávky po lehote splatnosti voči Slovenskej správe ciest (SSC). Pohľadávky neboli zabezpečené, výnos z odkúpenia nebol k dnešnému dňu bankou získaný. Banka v súvislosti s odkúpením pohľadávok neanalyzovala riziko zo vzniknutých pohľadávok, ani riziko veriteľa – Slovenská správa ciest. Odkupovala pohľadávky voči Hydrostavu v čase, kedy mali znaky klasifikovaných pohľadávok.
Výsledok obchodu s pohľadávkou voči š.p. Vodohospodárska výstavba bola nula, banka neuplatnila nárok na úrok z omeškania za 66 dní.
Banka fakturovala, t.j. vyzvala (v priebehu dohliadky) SSC, š.p., na zaplatenie úroku z omeškania ako jediného výnosu z tohto obchodu odkúpenia pohľadávok až 9 mesiacov po jej splatení.
Koncentrácie úverových rizík
Dohliadkou zistené riziko koncentrácie bankou poskytnutých úverov je významné, nie je bankou riadené a zároveň absentuje kontrola tejto oblasti.
Banka nemá vypracovanú politiku ani vnútorný predpis týkajúci sa rizika koncentrácie úverov, nemá v organizačnej štruktúre určený útvar, pracovisko s náplňou sledovania a vyhodnocovania rizík z koncentrácií úverov.
Banka nemá vo svojich predpisoch stanovené vlastné limity čistej úverovej angažovanosti a limity pre ekonomické sektory alebo geografické územia, čím porušila opatrenie NBS č. 3/1994 o úverovej angažovanosti bánk. Nezabezpečila systém zberu a spracovávania informácií tak, aby tento sledoval pohľadávky z hľadiska koncentrácie voči skupine vzájomne spätých dlžníkov, geografických regiónov a krajín. V rámci systému vnútornej kontroly banka nevykonáva kontrolu koncentrácií.
Banka vypracovala prehľad aktívnych obchodov k 31. decembru 1999 s údajmi o štruktúre portfólia členeného z hľadiska klasifikácie odvetví, avšak údaje ďalej neporovnala s kapitálom banky a riziko z koncentrácie nebolo posudzované. Nevykonáva hodnotenie rizika koncentrácií s návrhmi opatrení. Nevykonáva analýzu odvetví, v ktorých je vysoko úverovo angažovaná.
Banka porušila opatrenie NBS č. 3/1994 o úverovej angažovanosti bánk. Podľa § 11 ods. 1 a 2 sú banky povinné ustanoviť vo svojich predpisoch vlastné limity čistej úverovej angažovanosti a limity pre ekonomické sektory alebo geografické územia. Banka tieto limity nemá stanovené. Tiež porušila § 3 ods. 1 citovaného opatrenia, keď prekročila 25 % limit úverovej angažovanosti stanovený týmto opatrením u klientov Slovenské lodenice 41,1 %, PRO-E 26,9 %, OBM Capital 25,5 %.
Banka porušila opatrenie NBS č. 3/1995 o pravidlách hodnotenia pohľadávok, keď v rozpore s § 4 ods. 3 nezabezpečila systém zberu a spracovávania informácií tak, aby tento sledoval pohľadávky o.i. z hľadiska koncentrácie voči skupine vzájomne spätých dlžníkov, geografických regiónov a krajín.
Významné koncentrácie bankou poskytnutých úverov
- v odvetviach – obchod 455 % bankou vykázaného kapitálu, hutníctvo a strojárstvo 54,1 %. Najviac zdrojov v rámci klasifikovaných úverov je alokovaných práve v obchode, hutníctve, strojárstve a doprave
- voči jednému dlžníkovi: Slovenské lodenice 41,1 % vykázaného kapitálu, PRO-E 26,9 %, OBM Capital 25,5 %
- u úverovej angažovanosti banky voči prepojenej skupine dlžníkov so Slovenskými lodenicami, ktorá predstavuje spolu 2,45 mld. Sk, t.j. 194 % z vykázaného kapitálu. Banka tieto prepojenia a spoločnú úverovú angažovanosť nesleduje a nevykazuje.
Opravné položky a rezervy
Banka vytvorila opravné položky k úverom vo výške 174,6 mil. Sk a rezervy 695,1 mil. Sk. Štruktúra vytvorených opravných položiek je nasledovná – k neštandardným pohľadávkam 22,1 mil. Sk, k pochybným pohľadávkam 98,3 mil. Sk a k stratovým pohľadávkam 54,2 mil. Sk.
Vývoj klasifikovaných úverových pohľadávok a tvorby opravných položiek | |||
mil. Sk | |||
| 1997 | 1998 | 1999 |
Klasifikované úvery | 599,8 | 545,1 | 1 733,9 |
Opravné položky | 67,6 | 63,6 | 174,6 |
Banka tvorila opravné položky k úverom v nedostatočnej výške a to z dôvodu ich nesprávnej kategorizácie a z dôvodov nadhodnotenia zabezpečenia. Dohliadkou bola zistená nesprávna kategorizácia u 38 úverov v objeme 3,74 mld. Sk. Banka vykazovala nárokovateľnú hodnotu zabezpečenia vo výške 3,97 mld. Sk, ktorú dohliadka ohodnotila na 0,89 mld. Sk.
Na základe uvedeného dohliadka vyčíslila k preverenej vzorke úverov potrebu dotvorenia zdrojov krytia rizika straty minimálne o 927,1 mil. Sk. Potreba OP, rezerv a ich zdôvodnenia v jednotlivých preverených úverových obchodoch sú uvedené v prílohe č. 1. K cenným papierom dohliadka vyčíslila potrebu OP vo výške 6,7 mil. Sk.
V hlásení o kategorizácii pohľadávok SKB vykazuje potrebu dotvorenia OP k ostatným pohľadávkam vo výške 267,9 mil. Sk.
Z uvedeného vyplýva, že k 31. decembru 1999 celková potreba dotvorenia zdrojov krytia rizika je 1 201,7 mil. Sk (k úverom 927,1 mil. Sk, k cenným papierom 6,7 mil. Sk a k ostatným pohľadávkam 267,9 mil. Sk). Vzhľadom na to, že dohliadka preverila necelých 50 % objemu úverového portfólia, možno usudzovať, že je reálne možná potreba dotvorenia zdrojov krytia rizík o ďalšiu 1 mld. Sk vyššia, takže celkovú potrebu dotvorenia zdrojov krytia dohliadka odhaduje na cca 2 mld. Sk.
Nedostatočnou tvorbou zdrojov krytia rizika straty banka porušila § 7, § 24 ods. 1 písm. b a § 26 zákona č. 563/1991 Zb. o účtovníctve a § 2 ods. 1 a § 19 ods. 1 opatrenia NBS č. 3/1995, za čo zodpovedá manažment banky.
Hodnotenie hospodárenia
Riadenie aktív a pasív
Banka nemala vypracovanú politiku pre oblasť riadenia aktív a pasív a konala nesystémovo. Tento nedostatok konštatovala aj dohliadka vykonaná v roku 1995, no manažment banky si odporúčanie bankového dohľadu neosvojil a neprijal príslušné opatrenia. Odbor obozretného podnikania banky začlenený v úseku pre treasury a bankové služby si ako výkonná zložka výboru pre riadenia aktív a pasív neplnil organizačným poriadkom určené funkcie v systéme riadenia aktív a pasív a likvidity.
Banka nevykonáva projektovanie aktív a pasív spôsobom určeným vnútrobankovým predpisom, tento spôsob zabezpečenia likvidity nevyužíva a dlhodobo nedodržiava vnútorným predpisom stanovené ukazovatele. Informačný systém banky z hľadiska riadenia aktív a pasív neposkytuje vyčerpávajúce informácie a nezabezpečuje vyčerpávajúce informačné toky v zmysle interných predpisov banky a opatrenia NBS.
Pri vyhodnocovaní obchodno-finančného plánu, ktorý je nástrojom riadenia aktív a pasív v banke, sa SKB obmedzovala len na konštatovanie splnenia, respektíve nesplnenia plánu, chýbala identifikácia príčin neplnenia plánu, ich analýza a spôsob odstránenia.
V štruktúre aktív a pasív banka v roku 1999 v mnohých položkách nedosiahla úlohy stanovené plánom. Vyváženosť aktív a pasív podľa dôb splatnosti vykazovala iba formálne, v skutočnosti medzi aktívami reálne splatnými do jedného mesiaca, resp. troch mesiacov a medzi rovnako splatnými pasívami bola značná disproporcia v neprospech aktív, čo pre banku znamenalo riziko nelikvidnosti.
Skutočný pomer súčtu speňažiteľných aktív, peňažných prostriedkov v hotovosti, aktív splatných do jedného mesiaca a súčtu pasív splatných do jedného mesiaca bol k 31. decembru 1999 menší ako banka vykázala a menší ako 100 %, a banka tým porušila § 5 ods. 1 písm. b opatrenia NBS č. 7/1997 o pravidlách likvidity. Nesúlad lehôt splatností aktív a pasív celkom splatných do jedného roka je väčší ako banka vykázala.
Objem zdrojov sústredených do cenných papierov bol veľmi nízky, čím nebola vytvorená dostatočná zásoba likvidných aktív, ktoré by v prípade väčších výberov peňazí klientmi vedeli udržať likviditu. Odbor kontroly a vnútorného auditu nekontroloval v roku 1999 politiku likvidity banky a ani samotný systém riadenia aktív a pasív a likvidity.
Obchodno-finančný plán je nástrojom riadenia aktív a pasív banky. Ako vyplýva z vyhodnotení plánu za rok 1999, banka prekročila plánovaný rast bilančnej sumy o 2,2 mld. Sk na 10,6 mld. Sk. V štruktúre aktív a pasív v mnohých položkách nedosiahla plánované objemy. Ide najmä o výnosové aktíva, ktorých stav ku koncu roka 1999 dosiahol síce plánovaný objem, ale ich štruktúra sa zhoršila.
Objem cenných papierov zostal na približne rovnakej úrovni ako v roku 1998, hoci banka ho plánovala najmenej zdvojnásobiť na 1,17 mld. Sk. Objem vkladov v iných bankách poklesol z 1,45 mld. Sk na 0,8 mld. Sk. Banka pritom plánovala zvýšiť ich objem až na 1,96 mld. Sk. Na druhej strane neplánovane vzrástli úvery poskytnuté klientom. Banka ich plánovala zvýšiť z 5,25 mld. Sk na 5,99 mld. Sk, avšak vzrástli na 8,05 mld. Sk, t.j. o ďalších 2,06 mld. Sk.
Prírastok úverov v roku 1999 predbehol prírastok samotnej bilančnej sumy. Banka naviac nezvýšila kvalitu úverového portfólia, nezvýšila relatívny podiel štandardných úverov. Klasifikované pohľadávky vzrástli v absolútnej hodnote viac ako trojnásobne oproti ich plánovanému poklesu a ich relatívny podiel na objeme úverových pohľadávok sa zdvojnásobil.
Dohliadka zistila nesprávnu kategorizáciu u väčšiny preverovaných úverov. Zhoršujúci sa stav úverového portfólia potvrdzuje aj tá skutočnosť, že banka v roku 1999 plánovala splátky úverov v sume 2,98 mld. Sk a skutočnosť dosiahla len 1,75 mld. Sk.
V roku 1999 banka zaznamenala rast vkladov klientov o 2,3 mld. Sk, pričom termínované vklady vzrástli o 1,7 mld. Sk. Záujem zo strany klientov bol vyvolaný stanovením vysokých úrokových sadzieb. Ku koncu roka SKB vyplácala za termínové vklady najvyššie úroky zo všetkých bánk. Na druhej strane sa podstatne znížili vklady iných bánk v SKB, a to z objemu 2,1 mld. Sk na 1,3 mld. Sk. Vzrástli vlastné zdroje v položke rezerv vytvorených na rizikové aktíva o 414 mil. Sk.
Podľa bankou vykázaných údajov bola kumulatívna čistá banková pozícia pre obdobie 1 roka záporná, vo výške –1,53 mld. Sk. Problém likvidity – nesúlad lehôt splatností aktív a pasív splatných do jedného roka je väčší ako banka vykázala. Zreálnením kategorizácie pohľadávok v zmysle záverov z dohliadky by nesúlad lehôt splatností aktív a pasív splatných do jedného roka vzrástol z –1,53 mld. Sk na –4,6 mld. Sk.
Banka vykazuje aktíva splatné do 1 mesiaca vo výške 3,9 mld. Sk. V tomto objeme sú zahrnuté aj pohľadávky z homebankingových úverov, a to vo výške 1,6 mld. Sk. Termín splatnosti HB úverov si určujú klienti a každý HB úver je možné obnovovať jeden deň pred jeho pôvodnou – klientom určenou splatnosťou. Podmienkou na realizáciu obnovy je zaplatenie úrokov za počet dní obnovy vopred.
Podľa ustanovení zmlúv o HB úvere je SKB oprávnená požadovať, aby klient vrátil dlžnú sumu v lehote, ktorú určí banka len v prípade, že klient je v omeškaní so splatením úveru viac ako 14 dní. Vzhľadom na možnosť klienta opakovane obnovovať HB úver nie je možné vopred určiť lehotu splatnosti úveru, ktorú ako sa vyššie uvádza je banka oprávnená stanoviť len v prípade, že klient neobnoví úver a zároveň je v omeškaní s jeho splatením viac ako 14 dní.
Pohľadávky z HB úverov nie sú v skutočnosti aktívami splatnými do 1 mesiaca, prípadne do 3 mesiacov. Banka pri štvrťročnej, prípadne polročnej projekcii očakávaných splátok z HB úverov ani neočakáva ich splatenie v lehote do 1 mesiaca, prípadne v lehote do 3 mesiacov od ich poskytnutia.
Celkový objem HB úverov bol 4,4 mld. Sk. Z toho banka vykázala klasifikované v objeme 353,4 mil. Sk, z pohľadu splatnosti nešpecifikované v objeme 71,6 mil. Sk. Zvyšnú časť HB úverov v sume 3,9 mld. Sk vykazuje ako štandardné, prípadne štandardné s výhradou a vykazuje ich ako aktíva splatné do 1 mesiaca v sume 1,6 mld. Sk, prípadne ako aktíva splatné do 3 mesiacov v sume 2,4 mld. Sk. Za predpokladu správnej klasifikácie pohľadávok preverených dohliadkou a zároveň pri nezaradení pohľadávok z HB úverov medzi aktíva splatné do 1 mesiaca, poklesne pomer aktív a pasív splatných do jedného mesiaca na 51,2 %.
Na zahraničnom devízovom trhu sa SKB začala angažovať v polovici roku 1999, a to v operáciách realizovaných s komerčnou bankou Promsvyazbanka, s.r.o. (The Limited liability company), Moskva (PSB). Spoluprácu s PSB nadviazala podpísaním Generálnej dohody o všeobecných podmienkach obchodovania na medzibankovom trhu č. ID 99/0801.
Dohoda bola podpísaná v Moskve 26. júla 1999 na dobu jedného roka a vstúpila do platnosti dňom jej podpísania zmluvnými stranami. Platnosť dohody sa predlžuje o jeden rok, ak ju ani jedna strana nevypovie. Za SKB dohodu podpísali prezident a 1. viceprezident. Predmetom je špecifikácia obchodných podmienok výmeny devíz, poskytovania a prijímania medzibankových úverov na medzibankovom trhu.
Napriek tomu, že táto dohoda nezaväzovala zmluvné strany k akémukoľvek plneniu, úverovo-devízová rada SKB ju schválila 6. augusta 1999, t.j. až po jej podpísaní. Následne 13. augusta 1999 ÚDR schválila výšku provízie pre SKB za transakcie realizované s PSB, a to vo výške 0,05 % do výšky 5 mil. USD a 0,03 % nad 5 mil. Sk z hodnoty realizovaných transakcií. Navrhovaná provízia podľa banky zodpovedá možnému reálnemu zisku pri štandardnom postupe obchodu.
Dohliadka vyžiadala od banky rozhodnutie predstavenstva, ktorým bol stanovený limit na medzibankové obchody s PSB v roku 1999. Banka uviedla, že jedinou formou obchodovania s PSB je ukladanie depozít na nostro účte SKB v PSB a z uvedeného dôvodu nebolo potrebné stanovenie úverového limitu pre PSB.
Dohliadka zistila, že SKB ukladala depozitné úložky v PSB, čiže prostriedky na nostro účte SKB v PSB boli prevedené na účty PSB. Predstavenstvo SKB malo stanoviť limity na medzibankové obchody s PSB. Vzhľadom na to, že pre PSB nebol v roku 1999 stanovený žiaden limit, banka porušila pracovný predpis č. 24/1996 – zásady obchodnej politiky – kompetencie, limity na podpisovanie, podľa ktorého úverové linky pre banky nad 50 mil. Sk stanovuje predstavenstvo.
Zároveň bol porušený štatút predstavenstva, podľa ktorého limity na všetky medzibankové obchody s tuzemskými i zahraničnými bankami stanovuje predstavenstvo. SKB neposkytla dohliadke ani rozhodnutie kompetentného orgánu banky, ktorým bola schválená výška úrokovej sadzby pre depozitné úložky v PSB. Predložila len rozhodnutie ÚDR, ktorým stanovila výšku provízie pre SKB za predmetné transakcie.
SKB tak poskytovala úver, respektíve ukladala depozitné úložky v PSB za mimotrhovú úrokovú sadzbu rovnú 0 %, bez rozhodnutia kompetentného orgánu banky. Pri poskytovaní, respektíve prijímaní medzibankových úverov mali byť podľa čl. 6 Generálnej dohody odsúhlasené rozhodujúce podmienky obchodu, ktorými sú suma a mena úveru, dátum poskytnutia a splatenia úveru, bankové spojenie a úroková sadzba za poskytnutý úver.
Každý obchod sa podľa generálnej dohody považuje za uzavretý až po odsúhlasení vyššie uvedených rozhodujúcich podmienok obchodu splnomocnenými zástupcami oboch strán. Zoznam splnomocnených predstaviteľov SKB mal byť podľa dohody určený prílohou č. 3b dohody.
V schéme vypracovanej PSB a zaslanej SKB 17. júla 1999 sa uvádza, že ruské banky sú povinné platiť centrálnej banke rezervy ako určité percento z klientskych depozít a ich bežných účtov, v tom čase 6 %. Jednu z legálnych foriem, ako sa vyhnúť nadmerným platbám, PSB uvádza transferovanie určitého množstva klientskych depozít na depozitá bankové.
V súlade s uvedenou dohodou boli otvorené v PSB nostro účty SKB, v USD, EUR a RUR. Zároveň boli otvorené v hlavnej pobočke SKB bežné podnikateľské účty piatich klientov registrovaných na Channelských ostrovoch, ktorých materskou bankou je banka so sídlom na Cookových ostrovoch. Strany sa dohodli, že zostatok finančných prostriedkov na všetkých účtoch sa nezúročuje.
Princípom transakcií je prevod prostriedkov klientov z účtov vedených v PSB na účty týchto klientov v SKB. Následne SKB ukladá prostriedky z týchto zdrojov na svoj nostro účet vedený v PSB a následne ich transformuje na depozitnú úložku SKB v PSB.
SKB ako veriteľ, PSB ako dlžník a klienti – spoločnosti Bloc Venture Investments Ltd., Bloc Emerging Markets Ltd., Ogchard Grove Limited, Kempo Limited, Block East Europe Investment Limited ako ručitelia uzavreli zmluvy, na základe ktorých ručitelia ručia veriteľovi (SKB) za splnenie všetkých záväzkov dlžníka (PSB) vzniknutých na základe generálnej dohody. Depozitné úložky SKB ukladané v PSB boli zabezpečené prostriedkami, ktoré mali klienti z Channelských ostrovov uložené na účtoch v SKB.
Dohliadka zistila, že SKB ukladala depozitné úložky v PSB v obdobiach mimo ultím dekád, s výnimkou úložky v objeme 18 mil. USD v období od 2. novembra 1999 do 18. novembra 1999. K ultimu 1. dekády novembra 1999 mali klienti z Channelských ostrovov uložené v SKB prostriedky v objeme 18,46 mil. USD, a to práve z dôvodu realizácie predmetnej úložky.
Objem týchto záväzkov SKB mal vplyv na určenie sumy PMR na december 1999 a z uvedeného paradoxne vyplýva, že SKB sprostredkovávala transakcie, smerujúce k vyhnutiu sa nadmerným odvodom PSB vo forme rezerv odvádzaných centrálnej banke Ruskej federácie, s kontraproduktívnym účinkom pre seba, smerujúcim k zvýšeniu základne pre tvorbu PMR na mesiac december 1999, t.j. v čase, keď ich neplnila sama SKB.
Výška provízie z transakcií s PSB za rok 1999 predstavovala 15 026 USD. O iných skutočnostiach a inom ekonomickom prínose, pre ktoré banka tieto transakcie vykonávala, neposkytla dohliadke informácie. Banka neohlásila tieto podozrivé bankové operácie úradu finančnej polície MV SR.
Náklady a výnosy
Rast bilančnej sumy (celkových aktív) nesprevádzal primeraný rast výnosových aktív a banka nebola schopná z výnosov zabezpečiť kapitálový rast. Riziká v aktívach banky rastú rýchlejšie než opravné položky k nim. Rozhodujúca časť výnosov pochádza z investovania krátkodobých zdrojov do zdanlivo krátkodobých, no v skutočnosti stredno- a dlhodobých, HB a zmenkových úverov. Banka vynakladala neúmerne vysoké náklady na získanie primárnych zdrojov. Výnosy dosahované z (niektorých) HB a zmenkových úverov sú nereálne, pomáhali banke k „vylepšeniu obrazu o jej výnosovosti“. Používaná praktika dosahovania vysokých výnosov je nezdravá a nebezpečná. Nepravdivo ovplyvnila predstavy verejnosti o kvalite banky.
Najdynamickejšie sa vyvíjajúcou činnosťou banky v roku 1999 boli operácie s klientmi. Úvery nebankovej klientele zaznamenali nárast v porovnaní s rokom 1998 o viac ako 55 %. Najväčší rast oproti roku 1998 o 103 % dosiahla banka v kategórii krátkodobých úverov.
Až 58 % výnosov z finančných činností je tvorených operácií s klientmi a to najmä krátkodobými, homebankingovými a zmenkovými úvermi. Z pohľadu ziskovosti finančných činností je koncentrácia krátkodobých úverov najmarkantnejšia. Na salde z finančných činností, t.j. v tomto prípade zisku, sa operácie s nebankovou klientelou podieľali až 90,7 %. Sústredenie sa na dosahovanie zisku takmer výlučne z dvoch produktov, t.j. zo zmenkových a z HB úverov, predstavuje pre banku vysoký stupeň rizika vzhľadom na neštandardnú povahu a mechanizmus zmenkových a HB úverov.
Napriek relatívne vysokým výnosom z finančných činností dosahovaných v rokoch 1998 a 1999 dohliadka zistila, že tieto výnosy nie sú postačujúce na plné pokrytie strát a zabezpečenie rastu kapitálu v súlade s rastom bilančnej sumy banky.
Praktiky banky a zhodnotenie rizík z najvýnosovejších a najziskovejších produktov vyhodnotila dohliadka v častiach protokolu o riadení úverového portfólia koncentrácie rizík a riadenie aktív a pasív. Vysoký stupeň rizika umocňuje aj trend rastu klasifikovaných pohľadávok, ktoré ku koncu roka 1999 vzrástli oproti roku 1998 trojnásobne a dosiahli objem 1,54 mld. Sk.
Vysokým nárastom klasifikovaných pohľadávok vzrástli banke rizikové pohľadávky celkom na 2,9 mld. Sk, čo predstavuje viac ako 35 % z úverov klientom. Banka s cieľom dosiahnutia vysokých výnosov podstupovala príliš veľké riziko, založené na neustálom získavaní primárnych krátkodobých zdrojov aj za cenu neúmerne vysokých úrokov, pričom takto získané zdroje opäť investovala do nových, najmä zdanlivo krátkodobých obchodov so zmenkovými a HB úvermi.
Tento rast bol vynucovaný potrebou dosahovať stále väčší objem výnosov, ktoré mali prekryť zvyšujúce sa straty z nesplácania skôr poskytnutých úverov a náklady na zvýšenú potrebu opravných položiek a rezerv.
Banka nedokázala zastaviť trend rastu klasifikovaných pohľadávok a tým zabrániť zvyšujúcej sa potrebe tvorby opravných položiek a rezerv. Pri všeobecne nízkej úrovni likvidnosti zabezpečení úverov a všeobecne nízkej solventnosti podnikateľského sektora nezabránila poklesu návratnosti aktív, prepadu výnosov a nedostupnosti primárnych zdrojov, čoho výsledkom bola strata likvidity v apríli 2000.
Rentabilita základného imania za rok 1999 dosiahla približne 5 %·, pričom všeobecne odporúčaná hodnota je 15 % a viac.
Po zreálnení hospodárskych výsledkov o potrebu dotvorenia opravných položiek v sume 1 201,7 mil. Sk sa ukazovatele výnosovosti banky, miery zhodnotenia aktív, rentability aktív a základného imania dostávajú do oblasti záporných čísel, svedčiacich o absolútnom prepade efektívnosti, výnosovosti a rentability.
Výnosy banky dosiahnuté z obchodov s tzv. krátkodobými HB a zmenkovými úvermi sú nereálne – banka v oblasti výnosov uplatňuje v niektorých prípadoch praktiku pripomínajúcu „window dressing“. Podstata tejto praktiky spočíva v neustálom odďaľovaní skutočného splatenia úveru s príslušenstvom.
Pri už spomínaných krátkodobých HB úveroch banka v účtovníctve vykazuje výnosy z každého čerpaného čiastkového úveru. Tieto výnosy pozostávajú z poplatku za poskytnutý úver, z úrokov a prípadne sankčného úroku a iných poplatkov. Bežné úroky sú splatné v deň poskytnutia čiastkového úveru a klient ich banke hradí z prijatých úverových prostriedkov. V termíne splatnosti prvého, tzv. čiastkového úveru klient požiada banku o poskytnutie ďalšieho, resp. nového čiastkového úveru, z ktorého „splatí“ splatnú istinu predchádzajúceho úveru a súčasne z prostriedkov z nového úveru opäť „uhradí“ poplatok banke za obnovu úveru a úroky.
Tento mechanizmus je vidno na príklade klienta Moravia Steel Slovakia, a.s. (ďalej klient), ktorému banka v rámci dohodnutého rámca 233,5 mil. Sk poskytla 5. októbra 1999 HB úver.
Počiatočný stav bežného účtu klienta pred poskytnutím úveru č. 1 bol 179-tis. Sk. Klient 5. októbra 1999 požiadal banku o poskytnutie úveru č. 1 vo výške 233,5 mil. Sk. V ten istý deň uhradil banke úrok za tento úver vo výške 4,45 mil. Sk. Z obdržaných úverových prostriedkov zaplatil poplatky za poskytnutie úveru, vykonal úhradu v prospech klienta OBM Capital vo výške 88,2 mil. Sk a splatil svoj zmenkový úver v SKB vo výške 138,32 mil. Sk. Úver č. 1 bol splatný 4. novembra 1999.
Vzhľadom na to, že klient nemal na svojom účte dostatok prostriedkov na splátku úveru č. 1 vo výške 233,5 mil. Sk, banka mu za každý deň omeškania vyrubila sankčný úrok vo výške 211-tis. Sk, celkom za 13 dní vo výške 2,75 mil. Sk. Tieto sankčné úroky bol klient schopný splatiť len vďaka novému úveru č. 2, ktorý mu banka poskytla 17. novembra 1999 opäť vo výške 233,5 mil. Sk.
Výnosy spojené s úverovaním klienta do 15. februára 2000 boli podľa banky vo výške 22,36 mil. Sk. Výsledok cash flow na klientovom bežnom účte, na ktorý sa úverové prostriedky poskytujú a z ktorého sa úvery majú splácať, za obdobie od poskytnutia úveru č. 1 do poskytnutia úveru č. 2 dňa 17. novembra 1999 bol mínus 2,7 mil. Sk, a to bez zarátania nesplatenej istiny úveru č. 1 vo výške 233,5 mil. Sk.
Aby bol klient schopný „splatiť“ úver č. 1, banka mu na základe jeho požiadavky poskytla 17. novembra 1999 úver č. 2 vo výške 233,5 mil. Sk, z ktorého klient v tento deň „splatil“ úver č. 1 a úroky z úveru č. 2. Výsledok cash flow na klientovom bežnom účte v období od poskytnutia úveru č. 2 do poskytnutia úveru č. 3 bol +3,018 mil. Sk bez zarátania nesplatenej istiny úveru č. 2 vo výške 233,5 mil. Sk.
Z uvedeného vyplýva, že klient neplatil banke úroky a poplatky v sume 22,36 mil. Sk z prostriedkov pochádzajúcich z výsledku jeho hospodárskej činnosti, nakoľko nedokázal zo svojej činnosti generovať zisk na tieto úhrady, ale použil požičané prostriedky od banky. S určitým zjednodušením možno konštatovať, že banka u tohto klienta „dosiahla“ výnosy 22,36 mil. Sk tým, že platila sama sebe a to vzhľadom na skutočnosť, že svoju pohľadávku voči klientovi neustále revolvuje – poskytuje mu nové úvery na splatenie istiny a príslušenstva predchádzajúcich úverov.
V zmluve o HB úvere nie je určená konečná splatnosť, čím sa reálne splatenie pohľadávky a reálne získanie výnosov neustále odďaľuje. Na konci celého úverového vzťahu, ktorý môže pri zachovaní tohto mechanizmu trvať niekoľko rokov, keď už banka prestane nepretržitými čiastkovými úvermi zálohovať klienta, môže banka len v prípade schopnosti klienta splatiť záväzky skutočne dostať späť istinu, ktorú tento klient používal celé obdobie a reálny výnos týkajúci sa len posledného čiastkového a skutočne klientom splateného úveru.
Vzhľadom na zistenú neschopnosť väčšiny klientov banky splácať záväzky z vlastných zdrojov, t.j. z výsledkov podnikateľskej činnosti, podporovanej úverovými zdrojmi z SKB, existuje vysoké riziko skutočného splatenia HB úverov a dosiahnutia reálnych výnosov banky z takýchto obchodov. Vyššie uvedenú praktiku „dosahovania vysokých výnosov“ dohliadka hodnotí ako nezdravú, prinášajúcu banke vysoké riziko
Riadenie banky
Ako preukazujú výsledky dohliadky, riadenie banky bolo na nízkej úrovni. V banke dochádzalo k porušovaniu základných princípov riadenia porušovaním všeobecne záväzných právnych predpisov, nariadení a pravidiel NBS, nedostatočnou ochranou záujmov klientov (vkladateľov), nedodržiavaním pravidiel obozretného podnikania, nedostatočnou kontrolou plnenia úloh a porušovaním pracovnej disciplíny a etiky. V banke nefungoval systém vnútornej kontroly.
Na základe zistení dohliadky možno konštatovať, že v banke zlyhalo riadenie rizík – úverového rizika, rizika koncentrácií, úrokového rizika a obchodného rizika. Inými slovami možno konštatovať, že zlyhal manažment banky, akcionárov pritom nevynímajúc.
Manažment a akcionári banky sa namiesto snahy o rast bilančnej sumy mali viac zamerať na kapitálové posilnenie banky a predovšetkým na zvyšovanie tvorby zisku dosiahnutého z bankových činností na znižovanie nákladov, ktoré predstavujú jediný vnútorný zdroj banky umožňujúci jej ozdravenie.
Manažment zodpovedá za nedodržiavanie zásad obozretného podnikania, pravidiel likvidity a úverovej angažovanosti, za vykazovanie skreslených ukazovateľov obozretného podnikania za nedodržiavanie pravidiel bezpečnej prevádzky pri realizácii devízových operácií, za porušovanie opatrení NBS a vnútorných predpisov zamestnancami banky, za nedodržiavanie ustanovení úverových zmlúv bankou, za prekračovanie kompetencií riadiacich pracovníkov banky, za schvaľovanie nekompletných žiadostí o úver – bez podnikateľských plánov, finančných výkazov, bez zistenia a zhodnotenia zdroja splácania, návratnosti úveru, zodpovedá za nedôsledné monitorovanie priebehu úverových vzťahov, vysoké koncentrácie úverov voči ekonomicky prepojeným klientom, poskytovanie úverov klientom s nevyhovujúcim ratingom, za nesprávnu kategorizáciu pohľadávok a následne za nedostatočnú tvorbu zdrojov na krytie rizík obsiahnutých v pohľadávkach, zodpovedá za nefunkčnosť systému vnútornej kontroly.
Činnosť orgánov banky
V roku 1995 sa konali štyri zasadania valného zhromaždenia akcionárov SKB, z toho dve mimoriadne, v roku 1996 tri, z toho dve mimoriadne, v roku 1997 dve, z toho jedno mimoriadne, taktiež v roku 1998 dve, z toho jedno mimoriadne a v roku 1999 sa konalo jedno riadne zasadanie valného zhromaždenia. Z frekvencie konaní valných zhromaždení by bolo možné usudzovať buď postupné ochabovanie záujmu akcionárov o chod banky, alebo ich bezstarostnosť z titulu jej možného plynulého a bezproblémového chodu.
Dohliadka zistila významný odlev – stiahnutie vkladov a transfer prostriedkov z účtov v SKB do iných bánk. Vo viacerých prípadoch išlo o klientov a osoby blízke akcionárskej štruktúre banky. Objem vkladov na účtoch so zostatkom nad 5 mil. Sk napríklad klesol od januára 2000 do 17. apríla 2000 zo sumy 4,457 mld. Sk na 2,164 mld. Sk, t.j. o 2,293 mld. Sk, čo svedčí o nedôvere k banke nielen zo strany bežných klientov, ale aj klientov s blízkym vzťahom k samotným akcionárom banky. Dôsledkom pasivity akcionárov a ich zástupcov v dozornej rade bolo, že nedokázali zabrániť problémom s likviditou banky. Dozorná rada zodpovedá za nefungujúci systém vnútornej kontroly.
Akcionári banky, a to aj z radov štátnych podnikov – SPP, š.p., a Vodohospodárska výstavba, š.p., napriek tomu, že ich základným právom a povinnosťou bolo podieľať sa na riadení banky, nemali záujem o skutočné riadenie a jej prosperitu. Nedokázali napríklad zabezpečiť kapitálové posilnenie banky, napriek tomu, že reálnosť, resp. splnenie obchodno-finančného plánu podmienili bezpodmienečným navýšením základného imania banky, zástupcovia akcionárov v dozornej rade v rokoch 1997 a 1998 miesto posilnenia kapitálu schválili návrh predstavenstva na vyplatenie dividend – zo zisku za rok 1997 v objeme 3,5 mil. Sk a za rok 1998 v hodnote 19 mil. Sk, napriek tomu, že externý audítor odporučil banke dotvoriť za rok 1998 opravné položky na krytie rizík vo výške cca 198 mil. Sk. Výplata dividend bola navrhnutá a realizovaná napriek deklarovanému úsiliu posilniť kapitál banky.
Dozorná rada ako najvyšší kontrolný orgán mala dohliadať na výkon pôsobnosti predstavenstva, uskutočňovanie podnikateľskej činnosti mala právo nahliadať do všetkých dokladov a záznamov banky, mala odhaliť dohliadkou konštatované nedostatky a teda skutočnosti, ktoré bezprostredne ohrozovali tak záujmy akcionárov, ako aj samotnú existenciu banky. Dozorná rada však svoje povinnosti ustanovené v paragrafoch 197 až 199 Obchodného zákonníka neplnila. Nezistila žiadne skutočnosti ohrozujúce banku a ani nevyužila svoje právo v prípade nespokojnosti s prácou predstavenstva dať návrh na jeho odvolanie valnému zhromaždeniu akcionárov.
Je nutné poznamenať určitú zmenu vo formulácii zápisníc zo zasadaní dozorných rád o prerokovávaných skutočnostiach. Kým v najstarších zápisniciach z rokov 1996 – 1997 dozorná rada ukladala, brala na vedomie a konštatovala, v najnovších zápisniciach z rokov 1998 – 1999 brala na vedomie, súhlasila, schvaľovala, poverovala, doporučovala ba dokonca žiadala.
Dohliadka uvádza nasledovné príklady nesprávneho a nekompetentného rozhodovania orgánov banky a vedúcich pracovníkov banky ako dôsledok predchádzajúcich záverov:
Vedenie banky s klientom MKAZ, a.s., Bratislava uzatvorilo 14. októbra 1998 úverovú zmluvu na objem rámca 50 mil. Sk. Banka poskytla klientovi MKAZ úver napriek jeho negatívnemu ratingu – stupeň 6 v 6-stupňovej škále, teda nevyhovujúci s vysokým rizikom. Tento rating mal klient tak pred poskytnutím úveru, ako aj počas celého úverového vzťahu.
Od mája 1999 začal klient meškať so splátkami úverov a následne prestal splácať svoje záväzky voči banke. Dňa 28. októbra 1999 banka odstúpila od úverovej zmluvy a požiadala klienta o uhradenie nesplateného úveru do 2. novembra 1999. K 31. decembru 1999 klient svoje záväzky voči banke 80 176 487,88 Sk neuhradil.
Úverový pracovník priamo nenavrhol úver poskytnúť alebo zamietnuť. Úverovo-devízová rada jednomyseľne schválila poskytnutie úveru vysoko rizikovému klientovi. Odporúčanie úverového pracovníka o dozaistení úveru nebolo obsiahnuté v úverovej zmluve, banka do zmluvy zapracovala len ustanovenie o záväzku klienta dozabezpečiť poskytnutý úver v prípade, že ho k tomu banka vyzve. Kontrolou úverového spisu bolo zistené, že banka ani raz počas úverového vzťahu klienta nevyzvala k dozabezpečeniu úveru.
Dohliadka zistila, že členom predstavenstva a jedným z konateľov MKAZ v čase poskytnutia úveru aj v priebehu úverového vzťahu bol Ing. Branislav Gábriš, ktorý bol súčasne členom predstavenstva SKB, jej viceprezidentom a súčasne členom úverovo-devízovej rady, ktorá schvaľovala poskytnutie tohto úveru. Podľa dokumentácie v úverovom spise za poskytnutie úveru „svojej“ spoločnosti hlasoval kladne aj Ing. Gábriš.
V dozornej rade spoločnosti MKAZ bol Ing. Roman Haščík, viceprezident SKB, ktorý taktiež bol členom úverovo-devízovej rady banky a hlasoval za poskytnutie úveru. Uvedení dvaja členovia predstavenstva SKB mali možnosť priamo ovplyvniť hlasovanie v prospech svojich záujmov vo firme MKAZ, ktorej bol poskytnutý nedostatočne zabezpečený úver – vlastnou zmenkou spoločnosti, ktorá nevlastnila majetok vo výške ručenia.
Obdobne banka 19. augusta 1999 schválila poskytnutie zmenkového úveru klientovi ST-C, a.s., v sume 67,356 mil. Sk. V úverovo-devízovej rade za jeho poskytnutie hlasovali aj Ing. Bratislav Gábriš, viceprezident SKB, a Ing. Silvie Puškášová, riaditeľka odboru úverových obchodov. Spoločnosť ST-C, a.s., vznikla len necelé dva mesiace pred poskytnutím úveru. Klient nepriložil k žiadosti výkazy a nepredložil ani podnikateľský plán. Banka pohľadávku klienta ku koncu roku kategorizovala ako štandardnú, dohliadka ako neštandardnú, nakoľko klient v roku 1999 dosiahol stratu a nevykonával žiadnu podnikateľskú činnosť.
V orgánoch spoločnosti ST-C, a.s., sú okrem už spomínaných dvoch schvaľovateľov úveru Ing. Bratislava Gábriša, viceprezidenta SKB, a Ing. Silvie Puškášovej, riaditeľky odboru úverových obchodov, aj ďalšie dve zamestnankyne odboru úverových obchodov SKB Mgr. Michaela Töröková a Mgr. Mariana Krajčiová. Kým Ing. Gábriš a Mgr. Töröková sú členmi jej jpredstavenstva, Ing. Puškášová a Mgr. Krajčiová sú členky dozornej rady. Podľa čestného prehlásenia Ing. Gábriša z 31. januára 2000 má v spoločnosti ST-C, a.s., viac ako 10 % podiel na základnom imaní.
Vedenie banky, hoci poznalo uvedené skutočnosti a súvislosti, vedelo, že v prípade spomínaných úverov klientom MKAZ, a.s., a ST-C, a.s., ide o stret záujmov svojich zamestnancov – členov predstavenstva. Vedenie banky urobilo pre banku takýto nevýhodný obchod v rozpore s vnútrobankovými predpismi a v rozpore so zásadami obozretného podnikania. Úverové zmluvy za banku podpísal Ing. Tenczer, prezident banky, a Ing. Haščík, 1. viceprezident.
Ing. Branislav Gábriš, viceprezident a člen predstavenstva banky, Ing. Roman Haščík, 1. viceprezident a člen predstavenstva, a Ing. Silvie Puškášová, riaditeľka odboru úverových obchodov, porušili pracovnú disciplínu v zmysle § 73 Zákonníka práce, keď podľa ods. 1d pracovníci sú povinní riadne hospodáriť s prostriedkami zverenými im organizáciou a strážiť a ochraňovať majetok organizácie pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami organizácie.
Prepojené organizácie
Banka nemá písomnú politiku alebo stratégiu v oblasti osôb s osobitným vzťahom a pre oblasť prepojených organizácií. SKB má iba pracovný predpis na sledovanie a evidenciu osôb s osobitným vzťahom k banke a ku kapitálovo a ekonomicky prepojeným organizáciám v súlade so zákonom o bankách. Napriek existencii predpisu na sledovanie týchto osôb ich systematicky nezisťuje a nemá ani zoznam ekonomicky vzájomne prepojených spoločností. Za uvedené nedostatky zodpovedá vrcholový manažment banky a dozorná rada.
SKB nemá ani vypracovanú politiku ani stratégiu v oblasti majetkových účastí do obchodných spoločností. Od roku 1995 vydala celkom tri vnútrobankové predpisy (naposledy v roku 1998), ktorými upravila postup na sledovanie a evidenciu právnických a fyzických osôb s osobitným vzťahom k banke a ku kapitálovo a ekonomicky prepojeným organizáciám. Napriek tomu, že každý zo spomínaných vnútrobankových
