Obúva si európska komisárka pre obchod Catherine Ashtonová radšej nikey a adidasky alebo topánočky Brenda z produkcie tradičnej firmy z talianskej Pisy? Nejako tak by mohla znieť otázka, ktorú si teraz kladie najviac obuvníckych firiem. Táto barónka z Uphollandu v anglickom Lancashire bude v najbližších dňoch predkladať na hlasovanie v Európskej komisii návrh na predĺženie platnosti dovozných ciel na koženú obuv z Číny a Vietnamu.
Lobisti tradičných obuvníckych firiem v Taliansku, Španielsku, vo Francúzsku a v Poľsku nariekajú nad atakmi vládou dotovaného dumpingu čínskych značiek. Tlačia na to, aby sa clá platili ďalej. No silné nadnárodné značky so sídlami a trhmi v Európe skonštatovali, že za necelé tri roky platnosti ciel zaplatili osemsto miliónov eur. Pretože v rámci optimalizácie nákladov vyrábajú aj v Ázii. Ide o firmy ako nemecký Adidas či Puma alebo európske pobočky Timberland či Nike. Ktoré zrejme subvencie od čínskej vlády nečerpajú. Aký bol efekt ciel na dovoz obuvi od čínskych výrobcov? Deklarovaná dovozná cena páru kožených topánok sa zvýšila o euro a 50 centov. Na deväť eur.
Koho chrániť
Po prvýkrát zaviedla Európska únia clá v októbri 2006. Na dva roky. Dovozcovia čínskej koženej obuvi museli zaplatiť clo 16,5 percenta dovoznej ceny. Na topánky z Vietnamu desať percent. Tradiční európski výrobcovia vtedy, najmä cez Európsku konfederáciu obuvníckeho priemyslu (European Confederation of the Footwear Industry – CEC), obvinili firmy z oboch ázijských krajín, že za pomoci vládnych subvencií dovážajú a predávajú obuv za dumpingové ceny. To, podľa vtedajších vyjadrení CEC, vnášalo na trh nekalú konkurenciu a zabíjalo tradičný obuvnícky priemysel, ktorý v únii stále zamestnáva štvrť milióna ľudí. Keď vlani koncom roka clá prestali platiť, prišla nová iniciatíva. No kým komisia skúmala zmeny na trhu, clá na čínske a vietnamské topánky ostali prechodne v platnosti. Už vtedy sa predstavitelia veľkej časti štátov únie stavali proti tomu, aby platili aj ďalej. Prišla tiež vyhrážka Pekingu, ktorý avizuje sťažnosť Svetovej obchodnej organizácii.
Napriek tomu únia neváhala. Ešte na prelome septembra a októbra získala agentúra Reuters návrh dokumentu komisie o predĺžení platnosti ciel. Doba platnosti bola, podobne ako v roku 2006, jeden z hlavných bodov rokovaní tvorcov návrhu. Ani vtedy neprešla tradičná definitívna, teda päťročná. Ako kompromis prezentujú tvorcovia návrhu odporúčanú platnosť novej colnej ochrany na pätnásť mesiacov. Keďže prechodné clá vypršia, nové by museli platiť od tretieho januára budúceho roku. Z toho vyplýva, že komisárka C. Ashtonová musí návrh predložiť tak, aby sa komisia do konca novembra zhodla na finálnom návrhu. Odobrenie Radou EÚ už býva v podstate formálne potvrdenie takýchto krokov.
A načo
Obuvnícka konfederácia CEC rovnako ako pred troma rokmi vyjadrila radosť z prípravy obnovenia protekcionistického opatrenia. V komisii to značí najmä Taliansko, Španielsko, Francúzsko a Poľsko. Teda krajiny so silným zastúpením domáceho obuvníckeho priemyslu.
No zdvihla sa aj vlna odporu proti ďalšiemu protekcionizmu. Rakúsko a Belgicko prostredníctvom svojich diplomatov naznačilo, že únia by mala clá okamžite zrušiť. Podľa možností ešte pred vianočnou predajnou sezónou. Krajiny ako Nemecko, Veľká Británia, Dánsko, Írsko, pobaltské a ďalšie krajiny tiež naznačujú, že clá predlžovať netreba. Je to najmä preto, že realisticky usúdili, že ani ich výrobcovia sa dnes nezaobídu bez toho, aby vyrábali aj v lacnejších ázijských krajinách. Navyše, ako mnohé iné opatrenia, aj dovozné clá môžu čínski a vietnamskí dovozcovia buď obchádzať, napríklad reexportom cez clami nezaťažené krajiny, alebo formálnym deklarovaním nízkych dovozných cien. Čo vplyv ciel minimalizuje, komentuje Juraj Vodička, konateľ slovenskej fabriky nemeckého koncernu Gabor. Dôkaz, ktorý spomína aj sama únia, je oficiálna štatistická cena priemerného dovozného páru. Niekoľkonásobne nižšia, než za koľko sa obuv predáva. Hoci aj v lacnejších obchodoch či dokonca na trhoviskách.
Napriek tomu bude hlasovanie pomerne napínavé. Podobne ako siedmeho októbra 2006, keď po veľkej obrátke názorov smerom proti clám zotrvačnosť napokon cez komisiu pretlačila návrh, ktorý bol za ne.
Pozícia Slovenska
Magazín Europolitics s odvolaním sa na politikov identifikoval ako kľúčové krajiny chystaného hlasovania okrem Francúzska aj Českú republiku, Maltu a Bulharsko. Dôvody sú rôzne. A napokon ani nemusia súvisieť s obchodom s obuvou. „Keďže clá majú reálne len limitovaný ekonomický vplyv na trh s obuvou, hlasovanie o návrhu bude skôr politická záležitosť,“ hovorí J. Vodička. A dodáva, že krajiny v komisii ho skôr môžu využiť v rámci rokovaní o podpore pri celkom iných hlasovaniach. Slovenské ministerstvo hospodárstva, ktoré zastrešuje slovenskú agendu ochrany trhu v komisii, oslovilo s otázkou o názore na clá, spolu s ostatnými veľkými hráčmi, aj Gabor. Stanovisko firmy znelo: „Zrušiť antidumpingové opatrenia.“ S vysvetlením prečo založeným na „neefektoch“ v ochrane trhu, no dosahoch na náklady firiem.
To by malo slovenských úradníkov motivovať k odporúčaniam, aby zástupcovia krajiny hlasovali proti. Dosiaľ je podľa informácií TRENDU pravdepodobné skôr neutrálne stanovisko. To odporúča aj Zväz kožiarskeho a obuvníckeho priemyslu. Jeho prezident Štefan Šulo však nemá jednoznačnú pozíciu. Hoci je vyslovene domácich výrobcov už len zopár a vo veľkej miere kontraktne vyrábajú pre nadnárodné značky, mohli by mať postoj za. No gro slovenského obuvníckeho priemyslu tvorí štvorica veľkých fabrík s produkciou nadnárodných značiek. Popri fabrikách Gaboru, švajčiarskeho Riekeru, dánskeho Ecca je to slovenské Rialto, ktoré v spolupráci s talianskym partnerom vo viacerých prevádzkach vyrába obuv pre niekoľko nadnárodných značiek. Významným odberateľom je dlhodobo nemecká Lowa.
So značným vplyvom „liberálneho“ Nemecka a Dánska by Slovensko za byť nemalo. Brandža zamestnávala v krajine na konci júna len niečo vyše desaťtisíc ľudí. Za šesť mesiacov vyprodukovala po pätinovom poklese 4,77 milióna párov obuvi a medziročne len o pár percent nižšie tržby niečo vyše dvesto miliónov eur.
Zacyklený tlak
Nadnárodné značky, ktoré tvoria jadro druhej stavovskej organizácie starého kontinentu Európskej obuvníckej aliancie (European Footwear Alliance – EFA), sa odporom netaja. Pokúsili sa priamym oslovením krajín pred hlasovaním v komisii zvrátiť ustanovenie ciel už v roku 2006. Dôvod bol jednoduchý. Drvivá väčšina z veľkých európskych značiek vyrába v nákladovo výhodnej Ázii. Stovky miliónov eur, ktoré zaplatili na clách, nie sú pre európsku brandžu jediná škoda. Aj keď o dôsledkoch presne hovoriť nechcú, dosah je pomerne jednoznačný. Keďže celkové náklady skupinám s prispením ciel stúpajú, musia obzvlášť v terajších ťažkých časoch šetriť, ako sa dá. Systémovo to znamená dostať do kalkulácií vyšší podiel výroby v nákladovo výhodnej Ázii. Napríklad v Číne. Clá, vydávané za podporu európskej výroby, tak zacyklene tlačia na jej odlev.
Príkladom môže byť dánske Ecco. Práve v čase zavedenia prvej „generácie“ ciel dokončilo fabriku v čínskom Xiamene. Aj keď továreň, v ktorej manažmente vtedy pôsobil terajší šéf spoločnosti Ecco Slovakia Poul Haugaard Petersen, koncern ďalej príliš nerozvíjal, produkciu v Ázii posilnil. V Indonézii a Thajsku. Európskej výrobe to rozhodne nepomohlo. Doma v Dánsku Ecco produkciu zrušilo, ostala prevádzka v Holandsku a v Martine. Tam znižovali výrobu, presnejšie finalizáciu, ktorá jediná sa koncernu ešte oplatí robiť v Európe. Dnes produkuje Ecco na pôde Európskej únie zhruba pätinu celkovej produkcie, najmä najdrahšie modely.
Naopak, typickým zástancom ciel sú malé talianske firmy. Stereotyp staršieho muža z Toskánska, ktorý na lavičke popíja víno, je len časťou obrazu, cituje Wall Street Journal šéfa talianskej obuvníckej organizácie ANCI Fabia Aromaticiho. „Súčasťou obrázka je aj množstvo malých podnikov. Veľa z nich teraz investuje do moderných technológií a o pár rokov dokážu byť konkurencieschopné aj bez ciel,“ argumentuje F. Aromatici v prospech ďalšej „ochrannej lehoty“.
Taliansko argumentuje, že len za šesť mesiacov minulého roku prišlo pre ázijskú konkurenciu o 143 obuvníckych firiem a 1 400 pracovných miest. „A bolo by to ešte viac, nebyť ciel,“ prihadzuje F. Aromatici a pomáha si štatistikou zníženia čínskych dovozov do Talianska o päť percent od roku 2006. Hoci aj dovtedy clá bežne obchádzali reexportmi cez clami nedotknuté krajiny.
Už aj kvalita
Ani v Taliansku nie je front protekcionistov práve najpevnejší. Nedávne zatvorenie fabriky Geoxu v Prievidzi a v rumunskom Temešvári ukázalo, že pre túto taliansku firmu vlastná produkcia v Európe stratila význam.
Ťažisko presunula na kontraktnú výrobu v Ázii a Južnej Amerike. Dôvodom je práve rastúci tlak na náklady. Iný prípad spomína Wall Street Journal. Rovnako imidžová talianska značka Diesel vyrába nielen známe odevy, ale aj obuv vo Vietname, Kambodži, na Taiwane. A niečo aj v Taliansku, no pridala sa k oponentom ciel. „Pravdu povediac, kvalita práce výrobcov v Taliansku nás sklamala,“ konštatoval výrobný riaditeľ Rudy Pagiotto. Podľa neho je dnes juh Ázie omnoho spoľahlivejšie miesto na výrobu topánok.
No Ázia môže zaútočiť na inom fronte. TRENDU sa podarilo zachytiť špekulatívnu informáciu, podľa ktorej je v štádiu zvažovania pomerne veľká investícia do výroby obuvi na Slovensku. Z Číny. V takom prípade by šlo obchádzať clá priamo výrobou na pôde Európskej únie. Podľa informácií TRENDU by mali Číňanom na projekte asistovať aj slovenské úrady. Hovorca vládnej investičnej agentúry SARIO sprostredkoval TRENDU vyjadrenie riaditeľky divízie priamych zahraničných investícií Andrey Chovanovej, podľa ktorého agentúra na takomto projekte nepracuje.
Ide zatiaľ o kategóriu lepšej klebety, ktorú ľudia z brandže nechcú príliš komentovať. „Nič konkrétne neviem, no ak by niečo také zvažovali, logiku by to pre nich malo,“ hovorí Š. Šulo. Dodáva, že čínska vláda zvažuje cez svoju investičnú agentúru rôzne umiestnenie voľného kapitálu. Vzhľadom na význam dlhodobo etablovaných nadnárodných investorov by stavovská organizácia, ktorú vedie, nebola z takého investora práve nadšená. Odpor by bolo možné očakávať najmä v prípade, že by mala vláda v úmysle podporiť čínsky projekt štátnou pomocou.
Foto - Vlado Benko
