Zatvorte reštaurácie a predávajte jedlo cez okienko alebo v exteriéri.  Prestaňte ponúkať služby wellness a fitness centier, zatiaľ na neurčito,  kým sa hodnota kĺzavého 7-dňového mediánu nezníži pod 500. Vláda Igora Matoviča po rokovaní Ústredného krízového štábu oznámila od 15. októbra ďalšie nové prísne opatrenia, ktoré zásadne zasiahnu biznis už aj tak postihnutý pandémiou.

K pondelku bolo na Slovensku pozitívne testovaných 20 355 ľudí, pričom štát sa obáva zhoršovania situácie a českého scenára. Firmy sa zase obávajú, že ich skôr dorazí stres a finančné problémy spôsobené nepredvídateľnými opatreniami štátu ako koronavírus. Najväčšiu výhradu majú voči nesystémovému zavádzaniu opatrení v duchu „o nás bez nás“.

Potvrdzuje to aj výkonný riaditeľ Klubu 500 Tibor Gregor Klub 500 s tým, že kompetentní mali hľadať riešenia už počas leta a komunikovať s tými, ktorých sa prípadné opatrenia najviac dotknú. To sa však nestalo a tak sa narýchlo prijímajú nedomyslené rozhodnutia bez diskusie, vláda hrozí tvrdými trestami. 

„Tento štát potrebuje nielen zvládnuť pandémiu COVID-19, ale musí fungovať aj po jej skončení. Nehovoríme, že vláda sa nesnaží, ale nepremyslenými rozhodnutiami likviduje služby, kultúru či šport a v konečnom dôsledku obyvateľom skôr poškodí, ako pomôže," dodáva T. Gregor.

Obmedzuje sa biznis, zatiaľ len niektorým

Od polovice októbra budú zakázané akcie pre viac ako šesť osôb. Zatvárajú sa akvaparky, kúpaliská, fitness centrá. Reštaurácie zase budú môcť vydávať jedlo len zabalené, prípadne v exteriéri. Seniori budú mať znovu vyhradený čas na nákupy v obchodoch. Na otázky, prečo práve tieto sektory dostali obmedzenia, a na základe čoho sa prijímajú na Slovensku protipandemické opatrenia, nikto z kompetentných zatiaľ nedal dostatočnú odpoveď.

Mnohí podnikatelia nechápu, prečo niektorým z nich štát prikazuje prerušiť či obmedziť biznis, kým iným povoľuje podnikať bez ťažkostí. Obávajú sa, aby vláda neskĺzla do emocionálneho rozhodovania a bezhlavého zatvárania všetkého. Chcú, aby diskutovala na základe štatistík a jasných argumentov.

V septembri a začiatkom októbra podľa Úradu verejného zdravotníctva najväčšou mierou k šíreniu COVID-19 prispeli prípady v rodinách (239), na rodinných oslavách (239) a na svadbách (13). Nasledujú zdravotnícke pracoviská (47), pracoviská (27) a domovy sociálnych služieb (16). Reštaurácie (5) a bary či kaviarne (2), ktoré vláda zatvorila, sú prakticky na chvoste tohto rebríčka.

Majitelia uzatváraných prevádzok, ktorým to nariadil štát, žiadajú okamžité kompenzácie, aby mali z čoho pokryť náklady. Žiadne iné, než tie, ktoré dostávajú podnikatelia na podporu zamestnanosti od polovice marca s predĺžením až do konca roka, však zatiaľ nie sú reálne na stole.

Premiér Igor Matovič síce v médiách pred pár dňami avizoval, že „nikoho postihnutého opatreniami nemôžeme nechať v štichu“ a bude sa snažiť vybaviť pre každého rýchle kompenzácie, ale podobných jeho vyjadrení bolo už v minulosti viacero. Napríklad pri opatreniach v rámci Prvej pomoci podnikom hovoril koncom marca o tom, že to bude stáť miliardu mesačne.  Pritom rezort práce poslal  zamestnávateľom a živnostníkom na podporu udržania pracovných miest do konca septembra celkovo 593 mil. eur.  

Odkaz štátu – nižšiu DPH nepotrebujete

Ján Laš z Iniciatívy Zachráňme gastro tvrdí, že opatreniam sa prispôsobia, pre reštaurácie a podobné podniky je to však absolútny lockdown a bez adekvátneho odškodnenia im hrozí okamžitý krach.

„Kompenzácia nájmov a drobné príspevky na zamestnanosť nebudú stačiť. Mnohé podniky už pozatvárali, teraz hrozí druhá vlna zatvárania a prepúšťania,“ dodáva J. Laš s tým, že možnosť konzumácie na terasách a výdaj baleného jedla sa týka len miniatúrneho zlomku podnikov, navyše v tomto ročnom období je to nereálne. „Nič si nenahovárajme, to, čo sme o nových opatreniach zatiaľ počuli, znamená de facto povinné zatvorenie väčšiny reštauračných podnikov na Slovensku," konštatuje.

Podľa neho by veľmi pomohla kompenzácia fixných nákladov zatvorených prevádzok vrátane preplácania miezd či energií. „Veríme však, že príde aj na realizáciu programového vyhlásenie vlády o dočasnom znížení daňového zaťaženie v cestovnom ruchu a gastronómii pretavenú do dočasného zníženia reštauračnej DPH na 5 % tak, ako je to bežné v Európskej únii,“ spresňuje

Túto myšlienku však pred pár týždňami zamietol minister financií Eduard Heger. Na otázku TRENDU, či vníma zníženie DPH v oblasti cestovného ruchu ako reálne, odpovedal, že to nepokladá za optimálnu formu podpory. „Potrebujeme nájsť vhodnejšie adresné riešenie, aby sme pomohli tým najzraniteľnejším. Znižovanie DPH v tomto sektore nie je najlepšia pomoc,“ uviedol pre TREND. Aké iné alternatívy by podľa neho prichádzali do úvahy, zatiaľ nie je jasné.

Wellness a akvaparky s čiernymi scenármi

Vážne problémy budú mať aj zariadenia prevádzkujúce akvaparky, kúpaliská, ale aj fitness centrá. V marci a v júni zaznamenali po otvorení prepad tržieb od 55 do 95 %. Počas troch letných mesiacov zaznamenal tento sektor zhruba 30-percentný pokles tržieb i rovnaký prepad návštevnosti.

„Táto strata je pri celoročných prevádzkach nedobehnuteľná. Pozitívne z toho vyšli len niektoré prevádzky, ktoré majú výlučne letný charakter a tí, ktorí pristúpili k zvýšeniu cien vstupného a ostatných služieb,“ hovorí pre TREND prezident Slovenskej asociácie akvaparkov, kúpalísk a plavární (SAAKP) Gabriel Somogyi.

Cestovný ruch bez podpory vlády bude mať podľa neho veľmi vážne problémy. Do toho prišiel neplánovaný čiastočný lockdown, ktorý obmedzuje aktivity v ich sektore, a to na neurčito. „Situácia do budúceho leta bude určite kritická a finančné rezervy buď absentujú, alebo nie sú postačujúce. Doteraz márne čakáme na vládny návrh kompenzácie za obdobie, počas ktorého sme boli povinne zatvorení,“ konštatuje G. Somogyi.

Zavedenie nižšej sadzby DPH vidia podnikatelia ako jediné systémové riešenie pre oblasť cestovného ruchu, no tú rezort financií odmieta. Istú nádej vkladali do rekreačných poukazov, kde štát avizoval, že prispeje firmám s minimálne 50 zamestnancami namiesto zamestnávateľov do výšky 55 % výdavkov, najviac do sumy 275 eur.

Doteraz však vládny návrh neuzrel svetlo sveta, hoci sa o ňom hovorilo ako o hotovej veci ešte koncom júna tohto roka. „Keďže vláda koná bohužiaľ veľmi pomaly a osobne premiér Igor Matovič sa k cestovnému ruchu stavia lakonicky, budúcnosť vidím veľmi čierno,“ spresňuje G. Somogyi. 

Obchodníci nechápu hodiny pre seniorov

Slovenská aliancia moderného obchodu (SAMO) takisto rešpektuje sprísnené opatrenia, uviedol pre médiá Martin Krajčovič, predseda jej predstavenstva. Aliancii sa však nepáči, že opatrenia sa prijímajú bez nich, pričom vyčlenené seniorské hodiny od deviatej do jedenástej sa v praxi neosvedčili už počas prvej vlny.  

Poznamenáva, že doposiaľ sa nepreukázalo šírenie vírusu v rámci obchodných prevádzok, keďže obchodníci, nad rámec regulácie štátu, prijali účinné hygienické a prevádzkové opatrenia. Seniori odporúčané hodiny prakticky nevyužívajú a obchody sa tým blokujú, napríklad pre mamičky na materskej dovolenke. Následne po ich skončení sa zvyšuje koncentrácia zákazníkov v obchodoch.

Zatváranie ekonomiky nie je cesta

Ako nastaviť podmienky na fungovanie ekonomiky tak, aby ju pandémia neochromila úplne? Tieto otázky si kladú aj v okolitých krajinách, ale podľa realizovaných opatrení idú na to premyslenejšie ako slovenská vláda. 

V susednom Česku mali v pondelok potvrdených 117 110 prípadov. Zatvorili sa kiná a divadlá, mimo prevádzky sú aj zoologické záhrady. Zakázané sú návštevy múzeí, galérií a výstav, ale i hradov a zámkov, hvezdární či planetárií. Veľké nákupné centrá museli vypnúť bezplatný internet. Obmedzená je zatiaľ prevádzka v zónach pre občerstvenie, teda v tzv. foodcourtoch, kde pri stoloch môžu sedieť iba dvaja ľudia. 

Reštaurácie, bary a kluby musia byť od 14. októbra do 3. novembra, teda do konca núdzového stavu, úplne uzavreté, pričom do 20. hodiny môžu prevádzkovať len okienkový predaj.  Výjimku majú iba hotelové reštaurácie pre hotelových hostí a svadobné a smútočné hostiny. Zatvárajú sa všetky hudobné, tanečné, herné a ďalšie spoločenské kluby a diskotéky.

O čosi priaznivejšia je situácia v Rakúsku, kde pozitívne výsledky testov na nový koronavírus malo k pondelku 54 423 ľudí. Od 21. septembra platí, že počet osôb na súkromných podujatiach v interiéri je limitovaný na desať osôb (okrem pohrebov), rozšírila sa povinnosť nosiť rúško aj v exteriéri, ak ide o trhy a veľtrhy.

V gastronomických prevádzkach musia nosiť rúška čašníci a aj všetci hostia, okrem tých, ktorí sedia pri stole, hostia budú obslúžení len na pridelených miestach na sedenie. Počet osôb pri jednom stole je obmedzený na desať. Od 28. septembra mesto Viedeň zaviedlo na uľahčenie dohľadávania kontaktov povinnú registráciu hostí. Hostia v reštauráciách musia vyplniť predtlačený formulár, ktorý sa bude uchovávať štyri týždne. Od novembra sa spustí digitálna registrácia. 

V Maďarsku bolo k pondelku infikovaných 38 837 ľudí. Vláda 1. septembra uzavrela hranice, pričom výnimky zo zákazu vstupu na svoje územie povolila pre občanov krajín V4. Reštaurácie a nočné podniky musia byť zatvorené o 23. hodine. Od zamestnancov sa očakáva, že budú používať rúška. Pri nakupovaní treba dodržať vzdialenosť jeden a pol metra. V hromadnej doprave, aj v taxíku sú povinné rúška.

Celkový počet potvrdených prípadov v Poľsku od začiatku pandémie dosiahol 125 816. Od 10. októbra je celá krajina vyhlásená za „žltú“ zónu, a preto všade platia obnovené obmedzenia. Rúška sa nosia v interiéroch aj v exteriéroch. Vláda na 14 dní zatvára divadlá, kiná a fitness. Krčmy budú otvorené len do 20. hodiny.

Nočné kluby a diskotéky sú v celej krajine zakázané. Krajina prestala tolerovať nosenie rúška pod bradou a pod nosom, okamžite štát za to trestá ľudí pokutou 500 zlotých, teda 111 eur. Rovnako sa musia chrániť aj predavači v obchodoch, ak to porušia, dostane prevádzkovateľ pokutu 30-tisíc zlotých, teda 6 690 eur.