Chceme odstraňovať bariéry v podnikaní

Firmy a živnostníci označujú ako jed nu z podstatných prekážok podnikania nestabilné a často menené zákony. Na druhej strane oprávnene volajú po tom, aby sa bariéry v podnikaní a chyby v legislatíve odstraňovali čo najrýchlejšie. Pochopiteľne, tieto požiadavky si navzájom protirečia. Napriek tomu im ako advokát s dvadsaťročnou praxou aj ako člen vlády rozumiem. Ministerstvo spravodlivosti SR preto pod mojím vedením postupuje na „oboch frontoch“. Najvypuklejšie problémy sa snažíme odstraňovať okamžite. Popri nich však dávame prioritu zmenám, ktoré nie sú len hasením akútnych požiarov, ale vytvoria predpoklady na efektívny a stabilný systém vymáhania práva.

Exekučné otázniky

Najprv k tým najvypuklejším problémom. Jedným z najdôležitejších zákonov v systéme vymáhania práva je Exekučný poriadok. V čase, keď budú čitatelia TRENDU a právnická komunita čítať tento článok, už zrejme bude na portáli právnych prepisov zverejnený aj návrh podstatnej zmeny Exekučného poriadku. Riešime v ňom krízu v exekútorskom stave.

Je neudržateľné, aby exekútor beztrestne zadržiaval peniaze, ktoré má vyplatiť oprávnenému, a je neúnosné, aby o chybách exekútorov rozhodovali sami exekútori. Preto sa jasne stanovia pravidlá, ako majú exekútori nakladať s prijatými peniazmi, a sprísni sa dohľad a disciplinárna zodpovednosť. Súčasne zavádzame transparentné výberové konania na funkciu exekútora, aby sa nestávalo, že vymáhanie práva bude stáť a padať na nevhodných ľuďoch.

Rozdelenie arbitráží

Zároveň o niekoľko týždňov predstavíme zmeny v zákone o rozhodcovskom konaní. Arbitráž považujem za podstatný nástroj, vďaka ktorému sa podnikatelia môžu vyhnúť často finančne a časovo náročnému vedeniu sporu pred všeobecným súdom.

Lenže v súčasnosti tento nástroj nefunguje tak efektívne, ako by mohol. Namiesto toho, aby sa spor skončil verdiktom rozhodcovského súdu, konania často pokračujú pred všeobecnými súdmi, keďže rozhodcovský súd nepostupuje v zmysle pravidiel. Okrem toho, že všeobecné súdy sú takýmito spormi zbytočne zahlcované, zásadne to predlžujereálne vymoženie pohľadávky. Žiaľ, súčasný stav je len reakciou na to, že viaceré rozhodcovské rozsudky, predovšetkým v spotrebiteľskej oblasti, nezodpovedali elementárnym kritériám spravodlivosti. Vinou niekoľkých súkromných súdov, ktorých činnosť bola absolútne neprijateľná, však trpí celý inštitút rozhodcovského konania.

Naše riešenie spočíva v tom, že oddelíme reguláciu spotrebiteľskej a obchodnej arbitráže. V prvej oblasti zavedieme prísne podmienky, aby nemohol ktokoľvek, aj bez právnického vzdelania, rozhodovať spory, kde jedna zo zmluvných strán je zjavne slabšia. Naopak, tam, kde ide o rovnocenné podnikateľské subjekty, zachováme liberálnu úpravu, ktorá funguje efektívne aj v iných krajinách. Následne sa uvažuje o procesnom nastavení exekučného konania takým spôsobom, aby sa minimalizoval priestor pre zbytočné naťahovanie sporu v tomto štádiu konania.

Praktický dosah tejto zmeny bude ten, že v súlade s požiadavkami programového vyhlásenia vlády a aj v súlade s legislatívou Európskej únie sa zabezpečí lepšia ochrana spotrebiteľa v konaní. Je totiž možné stretnúť sa s prípadmi, keď je obchodná spoločnosť previazaná s rozhodcovským súdom. Takýto rozhodovací orgán potom neochráni spotrebiteľa ako slabšiu stranu pred často úžerníckymi praktikami. Zároveň však poskytneme podnikateľom priestor, ako si vyriešiť svoje spory v rýchlom a jednoinštatnčnom konaní pred rozhodcami, do ktorého nebudú ingerovať štátne súdy.

Skutočný problém

Zákon o rozhodcovskom konaní a Exekučný poriadok sa na prvý pohľad môžu zdať ako zástupné problémy justície. Opak je však pravda. Hoci sa v médiách rozoberajú rozličné pseudokauzy a pseudoproblémy, spomínané dva zákony súvisia s aktuálne najhorúcejším problémom slovenskej justície – hromadnými žalobami niektorých obchodných spoločností.

Počas uplynulého roka boli súdy zahltené desiatkami tisícok hromadných žalôb, na ktoré nadväzujú ďalšie desiatky tisícok podaní. Tieto žaloby sú reakciou na to, že všeobecné súdy začali brániť spotrebiteľov pred neprijateľnými (možno až úžerníckymi) praktikami niektorých obchodných spoločností. V konkrétnych prípadoch odmietli napríklad vydávať exekučné poverenia pri exekučných tituloch, ktoré boli založené na „spornom“ rozhodcovskom verdikte. Roky tu bol zanedbávaný zákon o rozhodcovskom konaní (od roku 2002) a Exekučný poriadok (od roku 1995). A niekto dnes musí situáciu rýchlo naprávať. Napriek tomu som presvedčený o tom, že v prípade hromadných žalôb ide o úmyselný pokus zahltiť a znefunkčniť slovenskú justíciu. Nebudem špekulovať, komu je to na osoh. Poviem k tomu len toľko, že Ministerstvo spravodlivosti SR aj v spolupráci s poslancami Smeru-SD robí všetko pre to, aby sme túto situáciu zvládli v súlade so zákonmi a bez toho, aby bolo výraznejšie ohrozené vybavovanie ostatných prípadov na súdoch.

Svedčí o tom aj ostatná novela Občianskeho súdneho poriadku, ktorou vytvárame predpoklady na to, aby súdy tento nápor mohli administratívne zvládnuť. Zavádzame napríklad pravidlo, podľa ktorého sa budú hromadné podania prideľovať sudcom tak, aby bola zachovaná plynulosť prideľovania ostatných vecí.

Občiansky zákonník

V reakcii na nekalé praktiky niektorých spoločností bola v minulosti prijatá aj zmena Občianskeho zákonníka. Podľa jej znenia, ak súd určí niektorú zmluvnú podmienku za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti, dodávateľ je povinný zdržať sa tejto podmienky v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi.

Podnikatelia sa v tejto súvislosti oprávnene pýtajú, čo robiť, ak o tej istej podmienke jeden súd rozhodne, že je v poriadku, a druhý ju v inej zmluve označí za neprijateľnú. Uvedomujem si, že z pohľadu právnej istoty ide o vážny problém, ktorý treba riešiť, a určite to bude téma, o ktorej sa budeme rozprávať pri novelizácii, respektíve rekodifikácii Občianskeho zákonníka.

Ako fungujú súdy

Ešte väčšie problémy, ako sú v hmotnom práve, vidím v práve procesnom. Zákon alebo zmluva priznávajú osobe právo zbytočne, ak toto právo nemá dostatočné „procesné krytie“, teda neexistuje efektívny spôsob, ako sa práva domôcť na súde. Hovorím o zastaranom Občianskom súdnom poriadku z roku 1963, ktorý napriek ôsmim desiatkam noviel nezodpovedá požiadavkám súčasnej do- by a ktorý tvorí jednu z najväčších prekážok pri vymáhaní práva. Trúfam si povedať, že zmeniť systém procesného práva je odborne a technicky minimálne také náročné, ako rekodifikovať hmotné právo.

Pokiaľ ide o rekodifikáciu Občianskeho zákonníka, na tej sa pracuje už bezmála dvadsať rokov. Na rekodifikácii civilného práva procesného, teda pravidiel, podľa ktorých súdy pracujú v netrestných veciach, začalo pracovať ministerstvo spravodlivosti až pod mojím vedením. Po roku sa nám podarilo predstaviť legislatívny zámer rekodifikácie, o ktorom by mala v najbližších týždňoch rozhodnúť vláda Slovenskej republiky. Pôjde o záväzné pravidlá vypracovania konkrétnych paragrafov a zároveň o záväzné pravidlá jednej z najväčších justičných reforiem od vzniku samostatného Slovenska. Jej cieľom je vytvoriť predpoklady na efektívne, hospodárne a najmä spravodlivejšie súdne konanie.

Rekodifikačné projekty a novely zmieňovaných zákonov sú pritom len časťou toho, čo ministerstvo spravodlivosti a vláda robia pre zlepšenie vymožiteľnosti práva. Zmienim napríklad náročné projekty e-Justice, ako je elektronický súdny spis, insolvenčný register, register diskvalifikácií či elektronická Zbierka zákonov. Popri tom na dennej báze riešime problémy so stále preplnenými väznicami, ale aj s nedostatkom peňazí na zaplatenie zamestnancov súdov, ktorí za párstoeurové platy musia zvládať nielen svoju bežnú prácu, ale napríklad aj nápor v súvislosti s hromadnými žalobami.

Lepšie, ako sa zdá

Napriek veľkým problémom chcem tento príspevok zakončiť optimisticky. Podľa porovnávacieho prehľadu súdnictva v EÚ, ktorý minulý mesiac po prvý raz predstavila Európska komisia, patrilo Slovensko k šiestim členským krajinám, ktorých súdy ročne vybavia viac vecí, ako ich na súdy príde. Vzhľadom na rozpočet súdnictva, ktorý v prepočte na jedného obyvateľa patrí k najnižším v EÚ, to možno považovať za úspech. Katastrofálne nie je ani umiestnenie Slovenska v rebríčku rýchlosti netrestného konania, keď sme skončili na pätnástom mieste z 24 hodnotených krajín.

Mrzí ma len to, že v médiách zarezonovala najmä informácia o umiestnení na poslednej priečke vo vnímanej nezávislosti súdnictva. Aj v tejto oblasti však robíme potrebné kroky, ktoré spočívajú v prvom rade v dôslednom odpolitizovaní štátnej správy súdov a príprave lepšieho nastavenia ochrany nezávislosti justície. Popri tom pripravujeme precíznejší systém vymáhania disciplinárnej zodpovednosti sudcov, ktorý dnes, ako sa ukazuje, má reálne medzery.

Autor je minister spravodlivosti