„Našu stratégiu budeme viac smerovať do Česka, ktoré teraz pre nás bude absolútne prioritným trhom,“ uviedol D. Beneš. Firma podľa neho plánuje z predaja zahraničných podnikov získať desiatky miliárd Kč. Peniaze použije hlavne na výstavbu nových obnoviteľných zdrojov, modernizáciu distribučnej siete a prípadnú výstavbu nových jadrových blokov.
Dôvodom sťahovania sa zo zahraničia je aj fakt, že najmä v balkánskych krajinách nebol biznis pre ČEZ príliš výnosný. Expanzia tam firmu stála vyše 70 miliárd Kč (2,71 miliardy eur), na dividendách sa jej však vrátilo len niečo vyše 20 miliárd Kč.
ČEZ sa podľa D. Beneša zbaví nielen všetkých svojich firiem v Bulharsku, kde už predaj približne pred rokom spustil, ale aj podnikov v Turecku a v Rumunsku vrátane veľkého veterného parku. „Premýšľame nad tým, že by sme v rámci znižovania emisií CO2 v skupine odišli aj z Poľska, kde máme dve uhoľné elektrárne,“ povedal.
Otázkou je, čo ČEZ urobí so svojím biznisom vo Francúzsku a Nemecku. V oboch krajinách firma v posledných rokoch nakúpila veterné parky a nové tam stavia. „Určite chceme všetky projekty dotiahnuť do konca, a potom sa budeme zamýšľať nad tým, čo ďalej,“ podotkol šéf spoločnosti. V Nemecku ČEZ chce už poskytovať len energetické služby firmám. Posilňovanie v západnej Európe pritom bolo ešte pred dvoma rokmi jedným z pilierov stratégie koncernu.
Novú koncepciu spojenú s odpredajom zahraničného majetku bude v júni schvaľovať valné zhromaždenie. Hlavné slovo bude mať štát, ktorý v ČEZ vlastní takmer 70 percent akcií. Zdroj HN z manažmentu energetickej spoločnosti tvrdí, že vedenie ČEZ celú vec už s premiérom Andrejom Babišom prebralo. „Samozrejme, že to máme s premiérom vopred dohodnuté. Nie sme blázni, aby sme o takejto zmene nedebatovali,“ povedal HN zdroj.
