Jedna z dedičiek obuvníckeho podnikateľa Jana Antonína Baťu neuspela v spore s Českou republikou, v ktorom sa snažila získať náhradu za znárodnený majetok. Brazílčanka Dolores Liljana Bata Arambasic tvrdí, že takzvané Benešove dekréty, na ktorých základe československý štát prevzal baťovský výrobno-obchodný komplex v Zlíne, počítali aj s náhradou za znárodnený majetok. Išlo o prezidentský dekrét z roku 1945 o zoštátnení baní a niektorých podnikov.

V konaní s českým ministerstvom financií sa preto spolu s ďalšími potomkami známeho podnikateľa snažila dosiahnuť, aby štát dodatočne stanovil výšku náhrady za obuvnícku firmu. Ministerstvo však neskôr konanie zastavilo. Ako dôvod uviedlo, že žiadosť mala neodstránené chyby. Úradníci totiž od advokátov dedičov pýtali chýbajúce plnomocenstvá, doklady na spresnenie identity žiadateľov a ďalšie papiere. Márne.

Dedičské požiadavky sa presunuli na pôdu súdov. Najskôr ich žalobu zamietol Mestský súd v Prahe. Potom putovala na český Najvyšší správny súd. Ten minulý týždeň definitívne potvrdil, že ministerskí úradníci zamietli žiadosť D. L. Bata Arambasic oprávnene. „Keďže podstatné chyby žiadosti neboli ani napriek výzvam žalovaného odstránené, bol naplnený dôvod na zastavenie konania,“ komentoval verdikt sudca Najvyššieho správneho súdu Zdeněk Kühn.

Šesťdesiattriročná D. L. Bata Arambasic, ktorá prezentovala dedičské požiadavky voči českému štátu, je jednou z vyše osemdesiatich členov baťovskej rodiny v Brazílii. Jej starý otec J. A. Baťa bol nevlastný brat zakladateľa obuvníckeho impéria Tomáša Baťu. Ten je považovaný za jedného z priekopníkov moderného riadenia firiem a dodnes je za svoje pokrokové názory označovaný za „českého Henryho Forda“. J. A. Baťa po ňom prebral vedenie firmy v roku 1932 po tom, čo T. Baťa zahynul pri leteckom nešťastí.

Cez druhú svetovú vojnu J. A. Baťa odišiel do Brazílie, kde sa naďalej venoval podnikaniu a dokonca založil vlastné priemyselné mestečko Batatuba. Po vojne označil súd J. A. Baťu v neprítomnosti za kolaboranta s nacizmom a majetok firmy Baťa na území Československa štát znárodnil.

Ilustračné foto na titulke – Maňo Štrauch