Globálna finančná kríza svetovým biznisom s potravinami zvlášť nezakývala. Ľudia neprestanú jesť a každodenné nákupy potravín neodkladajú ako investície do áut či bývania. Významnejší dôsledok krízy je aj na Slovensku iba to, že reťazce rozširujú ponuku lacnejších privátnych značiek pre menej solventnú klientelu.
No neznamená to, že výroba potravín je v pokojných vodách. Biznis ako celok od obrábania polí až po pulty obchodov do nich dokonca nevplával ani potom, čo sa v lete 2008 rozbehlo globálne zdražovanie potravín. V tomto biznise je zákon, že farmári pri vysokých cenách potravín zvyšujú produkciu, ako sa len dá. Vďaka dotáciám. Dostanú sa do bodu, keď prestrelia potreby trhu. Vtedy sa otáčajú časy a stratoví potravinári zatlačia na farmárov s preplnenými skladmi a maštaľami. A do strát sa dostavajú poľnohospodári. A tak dokola.
V súčasnosti sa biznis s potravinami nachádza vo fáze, keď je zle farmárom. V roku 2008 pri raste cien komodít i hotových potravín o zhruba desatinu si slovenskí poľnohospodári zarobili rekordných 130 miliónov eur. V roku 2009 začali ceny mlieka i obilnín padať, a tak hovoria o vysokej strate.
Domáci potravinári boli na tom opačne. V roku 2008 im rast cien potravín postrčil tržby o desatinu vyššie, ale zisky išli zhruba o štvrtinu dole. V roku 2009 si polepšili.
Začarovaný kruh by sa mohol roztrhnúť iba vtedy, ak by farmári začali viac myslieť na trh. Plantáže s energetickými plodinami pre perspektívne teplárne na biomasu v krajine takmer nie sú. Malý úspech je, že najperspektívnejšie farmy sa pustili aspoň do priameho predaja produktov. V školách a nemocniciach začali montovať mliečne automaty. Za čerstvé mlieko priamo im ľudia zaplatia viac ako mliekarne.
No priame kontakty farmárov s konečnými zákazníkmi sú len na začiatku. Zmeniť sa musí oveľa viac. Inak budú musieť opäť vybíjať kravy a čakať na to, koľko mimoriadnych dotácií priklepne Brusel. Aj v najnovšom rozpočte únie na rok 2010 majú chovatelia kráv dostať mimoriadnu výpomoc 300 miliónov eur a navyše im môžu pomôcť aj domáce vlády.
Slovenský agrosektor i potravinárstvo v predotovanom európskom poľnohospodárstve v boji s inými konkurentmi ťahajú za kratší koniec. Za prvý polrok 2009 sa medziročne o desatinu znížili aj dovozy mlieka a mliečnych výrobkov na Slovensko. Kríza a pokles dopytu sa prejavili. No slovenský vývoz padol skoro o polovicu. Podobne sa pozície zhoršujú aj v iných potravinárskych produkciách. Neustále padá výroba bravčoviny i vín.
Konsolidácia pokračuje
Cez optiku, ako to chodí medzi farmármi a potravinármi v ich prepojenom biznise, najrozumnejšie zainvestoval český Agrofert Andreja Babiša. Ten nielen v Česku, ale v posledných rokoch aj na Slovensku poskupoval firmy z celého reťazca výroby potravín. Od producentov hnojív i osív cez sklady s obilím a predajcov agrárnej techniky až po pekárne či hydinárne. Platí, že vždy vie niečo zarobiť na prežitie strát v inej oblasti.
V slovenskom potravinárstve už veľa príležitostí na nové akvizície nie je. Tí strategickí investori, ktorí chceli byť na Slovensku, tu už sú. Skôr ďalej prebieha koncentrácia výrob na zlepšenie ich ekonomiky. Pivovarnícky gigant SABMiller ruší pivovar v Topoľčanoch a ponechá si už len druhý vo Veľkom Šariši. Francúzski mliekari zo Senoble už všetku výrobu presunuli do Zvolena. A mäsové panstvo sa snaží zachraňovať aj slovenská investičná skupina Eco-Invest. Zavrela dva mäsokombináty v Myjave i na Spiši a zostal jej už len jeden pri Rimavskej Sobote a jeden pri Nitre.
Úplne bez pohybu to zostať nemusí. Niektoré menej stabilné podniky nemusia vydržať a skončia v rukách konkurentov. Alebo nových strategických investorov dotiahnu do podnikov po ich zosieťovaní silné finančné skupiny. V mäse pôsobí nielen Eco-Invest, ale aj Penta.
Ilustrácia - Profimedia.cz, foto na tituke - Flickr.com
