Tvrdí, že šesťdňový pracovný týždeň určite nie je odpoveďou na výzvy súčasného sveta. Upozorňuje, že mnohí ľudia objavia kúzlo pomalosti, keď už je príliš neskoro. Keď pred dvadsiatimi rokmi vyšlo prvé vydanie knihy Chvála pomalosti, Carl Honoré v nej zmapoval kult rýchlosti. Odvtedy sa život spoločnosti ešte viac zrýchlil. „Rýchlym životným tempom nežijeme kvalitnejšie, ale viac márnime svoj čas. To je strašný paradox moderného sveta: myslíme si, že ak chceme zo svojho času vyťažiť maximum, musíme zrýchliť. Ale to nie je pravda. Vírus ponáhľania sa zasiahol každú oblasť našich životov,“ povedal počas nedávnej návštevy v Bratislave pre TREND autor knihy, ktorú preložili do 36 jazykov. Prezrádza, ako dnes vníma hľadanie rovnováhy medzi rýchlym a pomalým a ako tento prístup môže obohatiť aj svet podnikania.
Kedy ste začali skúmať filozofiu pomalosti?
Okolo roku 2001 som začal synovi pred spaním čítať rozprávky čo najrýchlejšie, preskakoval som riadky a odseky. Jedného dňa ma syn zastavil a spýtal sa: „Ocko, prečo sú dnes v príbehu len traja trpaslíci namiesto siedmich?“ Dokonca som uvažoval o kúpe knihy „Minútové rozprávky na dobrú noc“, no vtedy som si uvedomil, čo vlastne robím. Pochopil som, že sa ponáhľam životom, namiesto toho, aby som ho žil, a musím spomaliť. Ako novinár som začal skúmať svoju vlastnú závislosť na rýchlosti a hľadať spôsoby, ako žiť inak – a to bol začiatok.
Následne ste mapovali kult rýchlosti v rôznych krajinách. Čo ľudí na rýchlosti priťahuje?
Rýchlosť je adrenalín – vzrušuje, dodáva pocit života a niekedy je skutočne lepšia. Pre mnohých je však aj spôsobom úniku od seba samých, od problémov a otázok ako „Kto som?“ a „Prečo som tu?“. Rýchlosť rozptyľuje myseľ, aby sa nemuseli zamýšľať nad hlbšími otázkami.
Kultúra zároveň podporuje predstavu, že pomalosť je lenivá, neproduktívna a nudná, zatiaľ čo rýchlosť znamená úspech. Aj preto je pre spoločnosť rýchlosť stále taká atraktívna. Pre mnohých ľudí je rýchlosť formou úniku od seba samých.
Dokedy ľudia unikajú?
Až kým jedného dňa nezistia: „Čo sa deje, prečo takto žijem?“ Alebo si to uvedomia na samom konci, keď už je príliš neskoro. Preto je lepšie sa prebudiť skôr, zamyslieť sa: Idem na autopilota. Potrebujem sa zastaviť, premýšľať, položiť si otázky, znovu nájsť spojenie so sebou samým a začať si budovať skutočný, dobrý život.
V knihe Chvála pomalosti píšete o trendoch ako slow food, slow living, pomalé vzťahy aj pomalé vzdelávanie. Ak porovnáte obdobie, keď ste knihu písali, s dnešnými poznatkami – kam sme ako spoločnosť dospeli? Nezrýchlili sme ešte viac?
Od prvého vydania knihy sa spoločnosť výrazne zrýchlila – sociálne médiá, smartfóny a umelá inteligencia zmenili tempo nášho života. Zároveň sa však pojem pomalosti stal súčasťou mnohých oblastí, ako je pomalá móda, pomalé cestovanie, pomalé technológie.
Ľudia dnes skúmajú, ako robiť veci lepšie tým, že spomalia na správnu rýchlosť, pretože kľúčom je rovnováha. Pomalosť nie je o extrémnom spomaľovaní, ale o tom, robiť veci čo najlepšie a byť prítomný v danom okamihu.
Bez spomalenia sa stráca schopnosť počúvať, spolupracovať či budovať vzťahy, ktoré sú kľúčom k silnému biznisu.
Tento koncept sa stále vyvíja – mladí ľudia prichádzajú s novými nápadmi, ako zavádzať pomalosť do rôznych oblastí života.
Dokonca aj na rýchlych platformách, ako je TikTok, sa objavujú trendy ako „slow work“, ktoré zdôrazňujú potrebu spomaliť. Pomalosť nie je len o čase, ale o prístupe – ide o monotasking namiesto multitaskingu a o kvalitu namiesto kvantity. Táto revolúcia ukazuje, že robiť veci správnym tempom môže zlepšiť všetko – od práce, vzťahov až po každodenný život.
Ako aplikovať filozofiu pomalosti v biznise, keď vieme, že “čas sú peniaze” a rýchle rozhodnutia sú často nevyhnutné?
Nie sme stroje a neustále zvyšovanie pracovného času vedie k úpadku produktivity aj zdravia zamestnancov. Firmy preto hľadajú rovnováhu medzi prácou a oddychom – umožňujú zamestnancom „vypnúť“ a načerpať energiu.
Experimenty so štvordňovým pracovným týždňom, ako napríklad v japonskom Microsofte, priniesli menej absencií a zvýšenie produktivity o 40 percent.
Aj keď to nie je univerzálne riešenie, odpočinok pomáha ľuďom podávať lepší výkon. Paradoxne, spomalenie môže viesť k vyššej efektivite a lepším výsledkom.
A čo ďalšie kroky?
Treba si robiť pomalé momenty počas pracovného dňa, ako prestávky či krátky oddych, pomáhajú dobiť energiu a osviežiť myseľ. Výskumy ukazujú, že v uvoľnenom stave je mozog kreatívnejší a produktívnejší, preto mnohé firmy podporujú siesty alebo vytvárajú tiché miestnosti na relax.
Spomalenie paradoxne umožňuje zrýchlenie – meditácia a mindfulness zlepšujú sústredenie a dlhodobo menia štruktúru mozgu, čo vedie k rýchlejšiemu spracovaniu informácií. Na pracovisku, kde je potrebné byť často rýchly, však turbo tempo bez oddychu vedie k vyhoreniu, chybám a strate kreativity.
Bez spomalenia sa stráca schopnosť počúvať, spolupracovať či budovať vzťahy, ktoré sú kľúčom k silnému biznisu. Práve vzťahy – založené na dôvere a zdieľaní poznatkov – si vyžadujú čas a trpezlivosť. Pomalosť je preto akousi super schopnosťou, ktorá umožňuje prispôsobiť sa rýchlemu svetu a zlepšiť kvalitu práce i života. Aj technológie môžu pomalosť podporiť, ak sa využívajú s rozvahou.
Pomalosť má obrovskú silu a bude kľúčovou zručnosťou v pracovnom svete. Budúcnosť spočíva práve v týchto schopnostiach, ktoré dávajú ľuďom výhodu oproti strojom.
Spomínali ste koncept štvordňového pracovného týždňa. Na druhej strane prišli návrhy na šesťdňový pracovný týždeň, ako v Grécku. Ako sa na to pozeráte?
Zavedenie šesťdňového pracovného týždňa je nezmysel, ktorý prinesie len krátkodobý nárast produktivity za cenu horšieho zdravia a rozpadu rodín. V dlhodobom horizonte by to znížilo produktivitu, ohrozilo výsledky firiem a narušilo spoločenské štruktúry.
Škandinávia, Nemecko či Holandsko ukazujú, že cesta k vyššej produktivite vedie cez flexibilitu – štvordňové pracovné týždne alebo čiastočné úväzky, nie cez návrat do minulosti. Prechod na šesťdňový týždeň, ako je to v Grécku, nie je riešením ani pre ich nízku produktivitu. Sú to kroky späť. Dnešná realita si žiada moderné a udržateľné prístupy. Šesťdňový pracovný týždeň určite nie je odpoveďou na výzvy súčasného sveta.
Mladí ľudia dnes pristupujú k práci inak ako predchádzajúce generácie. Ako nájsť rovnováhu medzi produktívnym pracovným nasadením a vytvorením pohody na pracovisku?
Mnohí mladí ľudia odmietajú tradičný prístup k práci, pretože nechcú obetovať zdravie a sny pre korporátny svet, ktorý im nevie vrátiť lásku, ktorú vložili do práce. Firmy si postupne uvedomujú, že nová generácia nechce pracovať 90 hodín týždenne a hľadajú flexibilitu, ktorá umožňuje rovnováhu medzi prácou a osobným životom. Dôležité je ohodnocovať zamestnancov podľa výsledkov, nie podľa počtu odpracovaných hodín, a vytvárať prívetivejšiu pracovnú kultúru.
Rýchla kultúra naučila ľudí očakávať okamžité výsledky, čo spôsobuje plytkosť vo vzťahoch aj v biznise. Mnohí si myslia, že úspech príde rýchlo, ale pravdou je, že vždy stojí na rokoch trpezlivého budovania a experimentovania. Sociálne médiá a televízne šou vytvárajú ilúziu rýchleho úspechu, no ukazujú len vrchol ľadovca a nie tvrdú prácu, ktorá za ním stojí. Príbehy o úspechoch by mali zdôrazňovať proces a úsilie, ktoré tomu predchádzali, aby ľudia pochopili, že úspech si vyžaduje čas.
Ľudia mávajú obavy, že nestihnú v živote urobiť všetko, čo by chceli. V knihe spomínate, že kvôli rýchlosti života často aj manželia po dvadsiatich rokoch zistia, že sa v skutočnosti dobre nepoznajú. Aké sú vaše tipy na to, ako nájsť cestu von z povrchnosti a zorientovať sa v rýchlom tempe?
Žijeme vo svete plnom možností a snažíme sa „mať všetko“, výsledkom je, že sa pokúšame „stihnúť všetko“. Možno urobíte 15 vecí za týždeň, ale skutočne si ich užijete a zapamätáte? Pravdou je, že život sa odohráva tu a teraz, a aby sme ho skutočne prežili, musíme spomaliť. „Nemôžem spomaliť, život mi prejde pomedzi prsty,“ hovoria ľudia, ale opak je pravdou – menej je viac. Robte menej vecí, ale robte ich poriadne.
Jedným z kľúčových spôsobov, ako spomaliť, je vedome triediť veci, ktoré prichádzajú – zastavte sa, nepovedzte hneď „áno“, ale opýtajte sa: „Je to naozaj dôležité?“ Slovo „nie“ má veľkú silu.
Ak častejšie hovoríte nie veciam, ktoré vo výsledku nie sú dôležité, dávate vo svojom živote väčší priestor veciam, ktoré za to skutočne stoja. Urobte si zoznam vecí, na ktoré ste povedali „nie“. A občas sa naň pozrite. Zistite, že veci, ktorým ste povedali nie, vám nakoniec vôbec nechýbajú.
Ako povedala Mae Westová: „Čokoľvek, čo za to skutočne stojí, treba robiť pomaly.“ Pomalosť nám pomáha zamerať sa na to, čo je dôležité, a robiť to dobre, pretože uponáhľanie ničomu neprospieva.
Vaša kniha bola preložená do 36 jazykov. Veľa cestujete. Prekvapilo vás niečo na prístupe k pomalosti v rôznych krajinách?
Najzaujímavejšie pre mňa je, akí sú si ľudia na celom svete podobní. Očakával som veľké kultúrne rozdiely, no počúvam podobné obavy a príbehy. Vírus ponáhľania sa zasiahol všetkých, no zároveň všetci bojujeme s tým, ako spomaliť.
Rozdiely však existujú – v anglosaských kultúrach je rodina menej ústredná a tempo života rýchlejšie, zatiaľ čo v juhoeurópskych krajinách, rodina život prirodzene spomaľuje.
Podobné prvky som si všimol aj v slovenskej kultúre. Vaša tradícia stretávať sa, spoločne variť a sedieť za stolom, rozprávať sa mi pripomína taliansku či stredomorskú atmosféru.
Rodina je na Slovensku stále veľmi dôležitá, a to si treba zachovať. Rodinné vzťahy sú prirodzene pomalé a dávajú životu hĺbku – to je hodnota, ktorú by vám mnohé iné kultúry mohli závidieť.
Rodina človeka spomalí, pretože rodinné vzťahy sú prirodzene pomalé. Tradície a rituály, ktoré si budujeme okolo rodiny, nás nútia zastaviť sa, venovať čas blízkym. A to je nesmierne hodnotné.
Vo svojom osobnom živote, keď máte pocit, že sa naozaj ponáhľate, čo v takej chvíli robíte?
Pre mňa je šport skvelý spôsob, ako sa spomaliť a sústrediť na prítomný okamih, či už ide o hokej alebo beh, ktorý vnímam ako formu meditácie. Rovnako ma spomaľuje varenie, ktoré považujem za rituál a spôsob, ako prejaviť lásku – jedlo vnímam ako posvätný moment. Dôležitý je aj čas strávený v prírode. Aj jednoduché vedomé dýchanie dokáže upokojiť a spomaliť myseľ. Každý z nás si môže nájsť svoj spôsob spomalenia, hlavné je zastaviť sa a byť prítomný.
Ak teraz bude niekto po prvýkrát počuť o Chvále pomalosti, ako by ste im ju predstavili?
Kniha je o tom, ako žiť život, namiesto toho, aby sme ním len preleteli. Na konci si spomenieme na pomalé momenty – obed so starou mamou, ktorý sme stihli predtým než zomrela, rozprávky, ktoré sme čítali deťom, prvý bozk či držanie sa za ruky so svojím partnerom na prechádzke.
Tieto chvíle dávajú životu zmysel, no nezažijeme ich, ak sa stále ponáhľame. Paradox moderného sveta je, že rýchlosťou nežijeme kvalitnejšie, ale iba mrháme časom. Skutočné bohatstvo života spočíva v spomalení, robení menej vecí, ale naplno.
Píšete viac aj o ageizme. Čo vás na tejto téme zaujíma?
Moja práca sa rozširuje o boj proti kultu mladosti. Spoločnosť nám vnucuje predstavu, že starnutie znamená úpadok a že po 35-ke ide všetko len z kopca, no to jednoducho nie je pravda. Mnohé mýty o starnutí sú nesprávne – zatiaľ čo niektoré veci rokmi strácame, veľa vecí sa zároveň zlepšuje: sociálne zručnosti, vzťahy či to, ako sa cítime vo vlastnej koži.
Tlak na to stihnúť všetko do tridsiatky alebo štyridsiatky je umelý a absurdný, spôsobuje stres a pocit viny zo starnutia. Starnutie je však prirodzené a každý z nás má šancu spraviť zvyšok svojho života tým najlepším obdobím.
Čo najnovšie pripravujete alebo kam by ste chceli zacieliť svoj výskum v ďalších rokoch?
Mám pár nápadov, s ktorými sa momentálne pohrávam, napríklad knihu o rituáloch, ktoré majú silu zlepšiť život jednotlivcov, kolektívov či spoločnosti. Fascinujú ma ich premeny v modernom svete.
Nedávno som dokončil rozhlasovú sériu pre BBC Radio 4. Každých pár rokov píšem nové predslovy k svojím knihám, aby som ich zasadil do aktuálneho kontextu, no možno je čas na niečo nové. Stále ma tiež zaujíma žurnalistika, pretože slobodné a nezávislé médiá považujem za základný pilier spoločnosti. Uvidíme, kam ma tieto nápady a myšlienky zavedú.
- Carl Honoré
novinár a autor svetoznámeho bestselleru Chvála pomalosti (In Praise of Slow). Jeho prednášky na TEDx mali milióny zhliadnutí. Patrí medzi popularizátorov Slow Movement. Je autorom ďalších kníh s názvom Pod tlakom (Under Pressure), Pomalé riešenie (Slow Fix) či Odvážnejšie: Ako čo najlepšie využiť dlhší život (Bolder: Making the most of our longer lives) v, ktorej sa venuje otázkam ageizmu. Jeho knihy boli preložené do 36 jazykov a stali sa bestsellermi v mnohých krajinách. Na BBC Radio 4 vytvoril sériu The Slow Coach, v ktorej pomáhal prepracovaným ľuďom spomaliť. Aktuálne sa poslucháčom BBC prihovára cez program Status. Carl žije v Londýne, má dve deti.
Ďalšie dôležité správy
