Keď chceli zástupcovia Mestského úradu v Zlatých Moravciach vlani ukázať areál bývalého producenta chladničiek Calex francúzskemu potenciálnemu investorovi, čakalo ich nemilé prekvapenie. Vo výrobných halách, v ktorých mali podľa ich presvedčenia finišovať prípravy na výrobu chladničiek, bolo pusto.
Veľká väčšina moderných alebo po základných úpravách produkcieschopných zariadení bola preč. Litovská spoločnosť Snaige, ktorá ich kúpila z konkurznej podstaty skrachovaného, štátom založeného Nového Calexu (pokračovateľa po pôvodnom, tiež zbankrotovanom Calexe), linky demontovala a odviezla. Podľa všetkého do nového výrobného závodu v ruskom Kaliningrade.
Z investície, ktorá mala do Zlatých Moraviec vrátiť tradíciu výroby chladničiek, sa vykľulo výhodné nadobudnutie technológií. Na Slovensku už neostala ani značka Calex. Získal ju totiž taliansky koncern Antonio Merloni, na Slovensku známy najmä ako výrobca produktov značky Ardo.
Nepomohol Samsung...
Pre Zlaté Moravce znamenala výroba chladničiek veľa. Calex bol pol storočia hlavným zamestnávateľom v okrese. V špičke dával prácu štyri a pol tisícke ľudí.
V rámci porevolučnej transformácie priemyslu sa preň začal hľadať strategický investor. Už v roku 1991 sa zrodil ambiciózny projekt Samsung-Calex, ktorý počítal s výrobou bielej techniky na najmodernejších technológiách.
Neuspel ani za výdatnej podpory štátu. Tomu ostala len sekera za minimálne šesť miliárd korún, keď kórejská strana z projektu vystúpila. Calex pritom mal čo ponúknuť. Zabehnuté trhy, závod s dobrým technologickým vybavením, kvalifikovaných pracovníkov.
„Stredné odborné učilište strojárske so špecializáciou na bielu techniku dodnes produkuje tristo absolventov ročne. Už si však nemôžu nájsť uplatnenie,“ ťažká si prednosta Mestského úradu v Zlatých Moravciach Pavel Borčín. Ich kvalifikácia v bielej technike pritom bola všestranná.
„V Calexe sa robilo všetko, nič sa nedovážalo,“ pokračuje. Po krachu fabriky čelí mesto vyše 20-percentnej nezamestnanosti.
Hendikep pri hľadaní investora mohol tkvieť práve v širokom produkčnom zábere. Nielen vo výrobe bielej techniky, produkcia kompletného výrobku na jednom mieste sa nenosí.
Naopak, odčlenenie čiastkovej výroby môže byť prospešné. Dôkazom je jediná biela technika, ktorá sa aktuálne v Zlatých Moravciach vyrába.
Dánsky Danfoss kúpil na jeseň 2001 z konkurznej podstaty Calexu výrobné linky kompresorovne vrátane príslušných budov i pozemkov. V roku 2002 začal chrliť kompresory.
V súčasnosti zamestnáva zhruba štyri stovky ľudí. V príprave je rozširovanie výroby. „Danfoss avizoval ešte na tento rok prijatie tristo osôb, ďalších sedemsto v budúcom roku,“ potvrdzuje P. Borčín.
Aktivitu v areáli však pomohlo udržať aj mesto. Ešte pred príchodom Danfossu kúpilo časť pozemkov a budov na jeho opačnom konci a prenajalo ich automobilke Volkswagen. V súčasnosti tu podľa sezónnosti päťsto až šesťsto ľudí vyrába káblové zväzky do automobilov nemeckého koncernu.
... ani Snaige
Stále sa však čakalo na partnera s prívlastkom strategický. Už pre Nový Calex, ktorý štát po odchode Kórejčanov naďalej podporoval. Od začiatku roku 2001 však zhruba 1 200 zamestnancov takmer nepracovalo a pod odborárskou taktovkou iba protestovalo proti spôsobu vedenia podniku štátnou Slovenskou konsolidačnou (SKo), a.s., Bratislava.
V lete 2002, až v piatom kole predaja majetku Nového Calexu, sa podarilo nájsť firmu, ktorá spĺňala požiadavky na želaného partnera. Litovský výrobca bielej techniky Snaige prejavil záujem o nadobudnutie majetku podniku a ponukou prekonal ďalšieho vážneho záujemcu, turecký Arcelic.
Už v štvrtom kole predaja kúpil technológiu Iberna, na nadobudnutie nehnuteľností – pozemkov a budov – však musel získať štatút devízového tuzemca. Ten si zabezpečil prostredníctvom spoločnosti General Frost, s.r.o., Zlaté Moravce, ktorá podala v šiestom kole ponuku a stala sa vlastníkom majetku Nového Calexu.
Po nadobudnutí vlastníckych práv k majetku predostrel Snaige ambiciózny zámer výroby chladničiek. Jeho hlavným arbitrom bol vtedajší prezident Snaige Antanas Andrulionis, ktorý bol pôvodne jediným spoločníkom a neskôr vlastnil majetkový podiel v General Froste.
Žiaden záväzok
Podľa všeobecného názoru sa tak pre Nový Calex podarilo nájsť strategického partnera. Spokojná bola aj SKo. „Jasne sme deklarovali úmysel nájsť partnera, ktorý bude vyrábať. Mali sme za to, že sa nám to v prípade Snaige podarilo,“ obhajuje pozíciu SKo jej hovorca Patrik Golský. „Snaige získal majetkové práva k podniku bez záväzkov a za cenu, ktorá jasne ukazovala našu podporu projektu,“ dodáva.
Správca konkurznej podstaty Nového Calexu Matej Vida presnú cenu zverejniť odmieta. Mala sa však pohybovať iba na úrovni okolo desať percent znaleckej hodnoty majetku, ktorú znalci vyčíslili zhruba na 350 mil. Sk.
P. Borčín vynára z pamäti záväzky Litovčanov: „Hovorilo sa o prísľube Snaige vytvoriť štyristo pracovných miest vo výrobe. Zmluvu o predaji však nik nevidel.“ Podľa M. Vidu požiadala o nezverejnenie zmluvy litovská strana, pri kúpno-predajnom kontrakte je to však podľa neho normálne.
Zmluvu o predaji majetku pripravoval správca. Aj ten podľa vlastných slov bol presvedčený o vážnosti zámeru Snaige.
Hoci záväzok „vyrábať“ na papieri nikdy nebol. „Právne nešlo o kúpu podniku, len majetku. Preto nebolo možné získať súhlas kupca s takýmto záväzkom,“ vysvetľuje východiská zmluvy.
Najviac, čo mohol dosiahnuť, bol podľa neho záväzok Snaige do určitého času vykonať prípravné práce na rozbehnutie výroby. To predstavovalo fyzické prevzatie a inventarizáciu majetku, oboznámenie sa s technickým stavom strojov, ich odkonzervovanie a prípadnú repasáciu.
M. Vida dodáva, že vykonanie týchto činností sa pol roka po predaji aj kontrolovalo s pozitívnym výsledkom. Tým sa však na jar minulého roku kontakt správcu s podnikom skončil. Po uzavretí potrebných formalít sa skončil v marci tohto roku aj sám konkurz.
Zmena postoja
Po prípravných prácach mala nasledovať výroba, je presvedčený M. Vida. Namiesto toho sa však v lete vedenie mesta dozvedelo o demontáži a odvážaní strojov.
„Odôvodňovalo sa to ich prestavením na nové produkty,“ reprodukuje odkaz Litovčanov P. Borčin. Späť sa však technológia nevrátila.
Vzhľadom na ukončenie výstavby nového závodu Snaige v Kaliningrade a začiatok inštalácie technológií v druhej polovici minulého roku panuje názor, že stroje z Calexu skončili prevažne tam. Podľa bývalého odborového predáka v Calexe Albína Kramára mali dokonca niektorí z bývalých zamestnancov podniku asistovať pri ich transporte a inštalácii.
Jedným z možných vysvetlení obratu litovskej spoločnosti je zmena jej vedenia, ktorej predchádzali presuny vo vlastníckej štruktúre firmy. A. Andrulionis, ktorého tak M. Vida, ako aj P. Golský považujú za „patróna“ projektu zo strany Snaige, prišiel zhruba pred dvoma rokmi o vedúcu pozíciu vo firme.
Po zdravotných problémoch zo spoločnosti odišiel, potvrdilo komunikačné oddelenie Snaige. Na jeseň minulého roku prestal byť aj spoločníkom General Frost, jediným ostal sám Snaige.
Po niekoľkých týždňoch opakovaných žiadostí dodala riaditeľka oddelenia stratégie komunikácie Snaige Beatrice Vanagaite TRENDU namiesto prisľúbeného oficiálneho stanoviska generálneho riaditeľa Giedriusa Barysa odpoveď: „Nateraz nechávame tému bez odpovedí.“ Podľa nej momentálne nie je možné zhromaždiť kompletné ani jasné informácie o projekte.
Kto čo neurobil
Súčasné vedenie mesta za primárnu chybu považuje nedostatočné zaviazanie investora a naopak jednoznačnú podporu Snaige. Podľa predstaviteľov mestského úradu majú na tom podiel aj ich predchodcovia. „Veď mesto malo zástupcov v dozorných radách starého i Nového Calexu,“ prízvukuje P. Borčín.
Primátorka Zlatých Moraviec Serafína Ostrihoňová po odkrytí úmyslov vlastníka majetku požiadala o pomoc predsedu vlády Mikuláša Dzurindu. So snahou vstúpiť do vysporiadania konkurzu kontaktovala sa aj s konkurznými správcami oboch Calexov.
Podporila tiež snahu bývalých zamestnancov Nového Calexu na splnenie nárokov ku skrachovanej spoločnosti. Aj po vysporiadaní záväzkov z výnosov z predaja majetku totiž ostala nesplnená pohľadávka zamestnancov za vyše 30 miliónov korún. Tú tvorili najmä mzdy a odstupné dohodnuté v kolektívnej zmluve.
Bývalí pracovníci Calexu sa snažia vymôcť svoje nároky od štátu, zastupovaného najmä prostredníctvom SKo. „Mnohí z nich majú vyše 50 rokov a nájsť si inú prácu je pre nich takmer nemožné. Pomôže im naozaj každá koruna,“ opisuje situáciu koordinátor akcie A. Kramár.
V poradí uspokojovania veriteľov mal totiž štát zo zákona prioritu. „Mysleli sme si, že ľuďom pomôžeme najmä tým, že po rozbehnutí výroby bude mať čo možno najviac z nich možnosť získať prácu,“ demonštruje opäť slepú dôveru SKo v projekt Snaige P. Golský.
„SKo sa snažila nájsť partnera a podieľala sa na štátnej podpore Calexu,“ dodáva a spresňuje výšku pomoci na vyše 1,2 mld. Sk. Z nich vznikla pohľadávka Sko, ktorú neskôr takmer v plnej miere kapitalizovala a navyše poskytla Novému Calexu 50-miliónovú pôžičku.
Areál ožíva
Mesto sa snaží situáciu riešiť rôznymi spôsobmi. Na časť areálu, v ktorej vyrába VW Elektrosystémy, by mal nadviazať mestský priemyselný park. Ten chystajú Zlaté Moravce v tesnej blízkosti „hnedej“ zóny bývalého Calexu, na ploche 25 hektárov.
Územie bolo vyčlenené na podnikateľské aktivity ešte v roku 2001. O výstavbe priemyselného parku sa začalo uvažovať až neskôr. Zámer si osvojilo aj Ministerstvo hospodárstva SR, ktoré zaradilo park medzi vybraté lokality, kandidátov na štátnu podporu budovania parkov.
Región je postihnutý vysokou nezamestnanosťou. Podľa Heleny Rychlej z Mestského úradu v Zlatých Moravciach je to síce na jednej strane nevýhoda, no pre získavanie investorov vďaka množstvu disponibilnej pracovnej sily veľké plus.
O plochu prejavujú záujem hlavne investori z automobilovej brandže. Mesto už rokovalo s viacerými záujemcami, zatiaľ však väčšina rozhovorov padla na majetkovej nevysporiadanosti pozemkov.
Mesto totiž vlastní len malú časť a odkúpenie, prípadne podpis zmluvy o budúcej zmluve o predaji pozemkov istý čas potrvá. Mesto však predpokladá vyriešenie problémov do konca roka.
V areáli medzitým v tichosti vznikajú ďalšie menšie prevádzkarne. Dokonca aj v priestoroch, ktoré opustil Snaige.
Už na prelome augusta a septembra by sa tu mala spustiť výroba určená pre automobilový priemysel. V súčasnosti beží testovacia prevádzka v prevádzkarni katoforetického nanášania farieb na oceľové dielce.
Spoločný podnik dvoch vrábeľských firiem a.s. Pal Inalfa a s.r.o. Aquagal prinesie do areálu bývalého zlatomoravského Calexu päťdesiat nových pracovných miest.
Znovuzrodenie
Chladničky s logom Calexu sa v krajinách bývalého východného bloku dobre predávali, a nielen v slovenských domácnostiach fungujú ešte aj v súčasnosti. Značka má stále svoju cenu. Inak sa nedá vysvetliť, že sa na Slovensku pred krátkym časom znovu objavila.
Hoci už nie ako výrobok zo Zlatých Moraviec. Koncom minulého roka sa vlastníkom tradičného slovenského symbolu stal taliansky výrobca bielej techniky Antonio Merloni. Značku pritom nekupoval od správcu konkurznej podstaty Calexu Petra Priatku.
Nového vlastníka značky Calex v SR zastupuje od novembra minulého roku ako výhradný dovozca a distribútor nitrianska s.r.o. East Trading Company (ETC). Je zároveň dovozcom a distribútorom výrobkov bielej techniky hlavnej značky koncernu Merloni – Ardo.
Riaditeľka predaja a marketingu ETC Iveta Porubská pôvod ani cenový segment chladničiek s logom Calex špecifikovať nechcela. Podľa informácií TRENDU však ide o produkty vyrobené v Taliansku, vo výrobnom programe mierne odlišnom od Arda.
Podľa informácií získaných od predajcov však ide o chladničky porovnateľnej kvality s Ardom. Mierne rozdielny dizajn a nižšia záruka ich zaraďujú do segmentu nižšieho o stupeň.
Foto – Milan Illík
