Celý svet verí, že už najbližšie mesiace začne pomalý návrat k životu bez výraznejších epidemiologických obmedzení. Nastávajúci rok však bude nepochybne aj rokom podvodov.
Veľavravné sú už štatistiky z prvého roka pandémie. Napríklad v Allianz – SP narástol za prvých šesť mesiacov tohto roku počet podozrivých poistných prípadov medziročne o 25 % na vyše 1600. V životnom poistení počet pokusov o podvod stúpol dokonca až o 120 %.
Podvody sa zďaleka nerozmáhajú len v poisťovníctve. Podľa prieskumu PwC sa s nimi v predošlých dvoch rokoch stretla takmer polovica firiem zo všetkých odvetví. A to nielen ojedinele, ale v priemere až 6-krát.
Za nárastom podvodov stoja ekonomické problémy, ale tiež digitalizácia, ktorá podvodníkom dodáva pocit anonymity a nepostihnuteľnosti. Vďaka zrýchleniu digitalizácie majú však firmy aj verejná správa v rukách veľkú pomoc, a to v podobe dát.
„Analytika dnes umožňuje odhaľovať podvody v obstarávaní, v bankových transakciách, poistných udalostiach aj v dotáciách. Dôležité je, aby si tento potenciál manažéri uvedomili a neváhali využiť pre elimináciu podvodov pokročilé nástroje s prvkami strojového učenia a umelej inteligencie,“ hovorí Richard Kraus, country manažér softvérovej a poradenskej spoločnosti SAS.
Firma SAS prináša na základe dlhoročných skúseností tri príklady, kde dátová analytika môže v roku 2021 eliminovať podvody a ušetriť firmám aj verejnej správe značné prostriedky.
1. Transakčné podvody v bankovníctve
Banky odjakživa lákali zlodejov. No kým kedysi išlo najmä o lúpežníkov, dnes čelia čoraz viac digitálnym podvodníkom. V desiatkach či stovkách tisíc denných transakcií musia vedieť identifikovať potenciálne rizikové operácie, a to nielen preto aby predchádzali stratám, ale aby tiež vyhoveli regulačným požiadavkám.
Spoločnosť SAS má pre skvalitnenie monitoringu a identifikáciu podvodných elektronických transakcií rokmi overený špecializovaný systém pre bankovníctvo, ktorý umožňuje odhaľovať podvodné online transakcie a taktiež detegovať podozrenia z prania špinavých peňazí či inej závažnej trestnej činnosti, ktoré treba následne reportovať regulačným úradom.
„Riešenie tiež umožňuje testovať hypotézy a optimalizovať nastavovanie pravidiel, napríklad o výške kartových platieb, pri ktorých nie je potrebné overovanie PIN kódom, aby banka našla vhodnú rovnováhu medzi rizikami podvodov a zákazníckou skúsenosťou,“ dodáva R. Kraus.
2. Interné podvody vo firmách
Často prehliadaným nákladom bývajú vo firmách z rôznych odvetví interné podvody. V poisťovni môžu súvisieť s vyplácaním poistných plnení, na ktorých sa podieľajú zamestnanci. V iných podnikoch môže ísť o podvody spojené s bežným obstarávaním (zvýhodňovanie dodávateľov či zámerné vystavovanie duplicitných faktúr) alebo s preplácaním výdavkov súvisiacich so služobnými cestami.
„Pre odhaľovanie interných podvodov sa dnes dajú dobre využívať dáta z rozličných firemných systémov – napríklad pre HR, účtovníctvo či controlling – z ktorých sa dajú poprepájaním a analýzami nájsť v reálnom čase podozrivé súvislosti a aktivity. Naše riešenia využívajú aj nové techniky ako je strojové učenie, ktorým sa dajú postupne výsledky ešte zlepšiť,“ dodáva R. Kraus.
Veľmi dobre sa dajú analýzy dát využívať aj pri identifikácii podvodov v poisťovniach, ktoré majú vďaka digitalizácii k dispozícii oveľa viac dát, napríklad z elektronického spracovania zmlúv maklérmi, alebo z likvidácií poistných udalostí. Vyšetrovatelia vďaka porovnaniam, ktoré zahŕňajú analýzy rozličných dát, môžu dostávať na detailnejšie skúmanie také prípady, pri ktorých sú najväčšie indície rozsiahlejšieho podvodu. To zefektívňuje prácu ľudí, lebo úspešnosť vyšetrovaných prípadov rastie a niektoré podvody sa darí odhaliť ešte skôr, než nastanú.
3. Podvody pri výbere daní a pri dotáciách
Kľúčovú rolu môžu zohrať dáta aj v spravovaní verejných financií, napríklad pri výbere daní alebo pri kontrole prideľovania eurofondov či pri pomoci firmám v rámci projektu Prvá pomoc.
Napríklad daňovú medzeru v oblasti dane z pridanej hodnoty (DPH), ktorá vyjadruje rozdiel medzi očakávanými príjmami z výberu DPH a skutočne vybranou sumou, má Slovensko stále jednu z najvyšších v Európskej únii. Ročne preto prichádza zhruba o 1,6 mld. eur.
R. Kraus pripomína, že ak by sa Slovensku podarilo znížiť daňovú medzeru na percentuálnu úroveň Česka či Maďarska, do štátneho rozpočtu by to prinieslo každoročne stovky miliónov eur navyše.
„Skúsenosti z iných krajín ukazujú, že pre ďalšie znižovanie daňovej medzery je nevyhnutné používať pokročilé metódy odhaľovania podvodov založené na analýzach dát, ktoré dokážu odhaliť sofistikované podvodné schémy vrátane karuselových podvodov,“ dodáva.
Obdobné analytické techniky sa dajú využiť napríklad aj pri odhaľovaní podvodov pri čerpaní pandemickej štátnej pomoci či eurofondov.
